redakcia

Chôdza je ten najlacnejší liek a&nbsp;pritom jeden z&nbsp;najúčinnejších. Treba si ho však ordinovať často a&nbsp;s&nbsp;potešením, najlepšie s&nbsp;rodinou alebo s&nbsp;priateľmi. Veľa ľudí na to prišlo aj zásluhou koronavírusu – aspoň nejaký kladný efekt teda tento zabijacký vírus má.

V&nbsp;osemdesiatke denne desať kilometrov

Čoraz viac expertov dáva svižnej či takzvanej indiánskej chôdzi prednosť pred behom, obzvlášť v&nbsp;prípade starších pánov a&nbsp;dám.

„Chôdza je prirodzená aktivita ľudského organizmu, a&nbsp;ako má svoju funkčnú stránku, teda že nám pomáha niekam sa dostať, tak má aj zdravotnú – pri chôdzi sa zlepšuje prekrvenie končatín, preventívne pôsobí proti vzniku hemoroidov a&nbsp;kŕčových žíl, pomáha tráveniu a&nbsp;podobne,“ hovorí doktor Schwarz. „Pri bežnej chôdzi nehrozia splašené, neprirodzené pohyby, predovšetkým rotačné, ktoré inak môžu veľmi rýchlo a&nbsp;ľahko spôsobiť zranenia. Dovolím si citovať aj svoju babku, ktorá ešte ako 80-ročná denne prešla okolo desať kilometrov: V&nbsp;pohybe je život.“

S&nbsp;tým určite súhlasí aj Jan Bím, muž s&nbsp;unikátnou profesiou. Dlhoročný outdoorový sprievodca totiž sprevádza ľudí „vyžmýkaných“ stresom a&nbsp;duševnou únavou na púťach každého druhu. „Chôdza, a&nbsp;to najmä dlhšia chôdza prírodou, má na psychiku veľký vplyv,“ hovorí. „Pravidelný striedavý pohyb nôh a&nbsp;s&nbsp;nimi rúk a&nbsp;celého tela prináša rovnováhu aj medzi mozgové hemisféry. Pri chôdzi telo intenzívnejšie dýcha a&nbsp;tým dochádza k&nbsp;lepšiemu prekrveniu mozgu. Vzpriamený, rovný chrbát umožňuje lepšie prúdenie energie telom. To dokopy prináša upokojenie, uvoľnenie a&nbsp;rozvoj kreativity. Pokiaľ sa kráča prírodou, pridáva sa vnímanie živej prírody a&nbsp;ešte hlbšie uvoľnenie, niekedy až radosť. Pozorovanie okolitej krajiny umožní zastaviť bežný ‚kolovrátok‘ myšlienok. Dlhá chôdza, napríklad aj niekoľko dní, prináša hlbokú redukciu trvalého stresu.“

O&nbsp;dôležitosti takejto púte svedčí aj poznatok pána Bíma z&nbsp;jeho aktuálnej „pandemickej“ činnosti: „Častejšie sa pri rozhovore s&nbsp;klientmi dotýkame témy strachu, predovšetkým strachu zo smrti.“ To, či má cesta výrazný cieľ, teda či vedie odniekiaľ niekam, pritom podľa pána Bíma nie je až také podstatné. „Dôležitejší je vlastný pohyb a&nbsp;pobyt v&nbsp;prírode. Pokiaľ však chcete výlet povýšiť na púť, potom treba pridať zámer. Páter Jan Peňáz, veľký pútnik, hovorí, že púť je cesta k&nbsp;chrámu. Pre mňa je to nielen cesta k&nbsp;vonkajšiemu chrámu (veľakrát som tak putoval napríklad k&nbsp;Chrámu svätého Jakuba v&nbsp;Santiagu de Compostela), ale predovšetkým k&nbsp;chrámu seba samého, k&nbsp;svojej duši.“

Pokračovanie na ďalšej strane...

Aj vy ste už dostali chuť obuť si staré tenisky, zbaliť do batôžka fľašu vody, pár tatraniek a&nbsp;vyraziť za zdravou krásou? Verte, že na cestách nebudete sami: záujem o&nbsp;pešiu túru v poslednom čase vzrástol ešte viac než záujem o&nbsp;cykloturistiku. Samozrejme, má v&nbsp;tom prsty koronavírus, ale dá sa predpokladať, že mnoho ľudí nejde len na výlet, ale ide aj „do seba“. Pri chôdzi sa totiž najlepšie medituje, diskutuje so sebou, prijímajú sa zásadné rozhodnutia a&nbsp;podobne. Nič z&nbsp;toho by ste v&nbsp;takej hĺbke a&nbsp;úprimnosti na bicykli, kde musíte stále pozorne sledovať okolie, uskutočniť nemohli. Kam však vyraziť, aby cesta bola presne podľa vášho gusta? Skúsime vám ponúknuť pár zaujímavých miest v Čechách, ktoré možno nepoznáte a&nbsp;určite sa tam budete cítiť dobre. A&nbsp;to aj vtedy, keď napríklad nedôjdete až na geografický vrchol – dôležitejšie je predsa to, čo sa odohráva vo vašom vnútri.

<div class="snippet-cb snippet-widget snippet-articles snippet" contenteditable="false">
 <div class="icon">
 &nbsp;
 </div>
 <div class="inner" data-article-tag="&nbsp;" data-article-id="23602186-c890-47bf-9d9d-df0af281d5c4">
 &nbsp;
 
 Zelené kúzlo, ktoré lieči i zabíja! Na ktoré IZBOVÉ RASTLINY si treba dať pozor?
 </div>
 <div class="icons">
 &nbsp;
 &nbsp;
 &nbsp;
 </div>
 </div>

Na Šumave šikovne spočítali výšku ôsmich vybraných vrcholov tak, aby im vyšlo číslo 8 848, teda nadmorská výška Mount Everestu. Po ôsmich výstupoch u našich českých susedov sa tak budete môcť chváliť, že ste zdolali najvyššiu horu sveta, dokonca to budete môcť dokázať vrcholovým pasom, v ktorom každý dobytý vrchol dokazuje pečiatka. Zároveň tak spoznáte poriadny kus šumavskej prírody od Lipna až po Špičák. Pomerne málo navštevovaná je hora Luž (793 m n. m.), najvyšší vrchol Lužických hôr.

Príjemne vás tam okrem pokoja prekvapia pralesové porasty či nová rozhľadňa na nemeckej strane (Lužou prechádza hranica). Poteší potom aj zápis J. K. Tyla do pamätnej knihy: „Širá, velká, krásná krajina toť...“ Labužníci môžu vychutnať hneď desať „tisícoviek“ v&nbsp;okolí krkonošskej Malej Úpy. Aj tam si z&nbsp;každého navštíveného vrcholu (najvyššia je, samozrejme, Sněžka, najnižšia Haida, ktorej chýba do tisícky takmer meter) odnesiete záznam do karty. A&nbsp;ak sa vám podarí zdolať všetky vrcholy, dostanete v&nbsp;maloúpskom infocentre trofej v&nbsp;podobe suvenírového cepína.

Nudiť sa nebudete ani na českých nížinách. Čo tak vydať sa napríklad na náučný chodník okolo rybníka Svět? Bude sa na nej páčiť deťom i seniorom, sú tam aj oddychové miesta so stolíkmi a s lavičkami, na dvoch je dokonca k dispozícii ohnisko. A dĺžka? Iba dvanásť kilometrov. Na krídlach krásnej hudby, najlepšie v&nbsp;slúchadlách, sa môžete vznášať na Dvořákovom chodníku z&nbsp;Kralúp nad Vltavou do Nelahozevsi. S&nbsp;dĺžkou osem kilometrov je to skôr mikrotúra, môžete sa na nej však zoznámiť s&nbsp;množstvom zaujímavostí o&nbsp;tamojšej prírode, geológii či pa­leontológii.

Podobne dlhý (či skôr krátky) je náučný chodník, ktorý vás zoznámi s históriou pražských častí Vysočany, Střížkov a Prosek. Napadlo vám vôbec niekedy, že aj rušné moderné štvrte môžu mať množstvo unikátov? Napríklad podzemné chodby pod Prosekom, kde ešte pred vojnou bývali chudobní ľudia. Podnikatelia už prišli na to, že hostí najlepšie pritiahnu prostredníctvom ich detí. Krásnou ukážkou je milá Kulíškova náučná cesta v&nbsp;Beskydách. Je plná vtipne podaných informácií (aj v&nbsp;angličtine) a&nbsp;pri desiatich zastaveniach meria iba 2,5 kilometra: ľahko ju zvládnu aj malé deti alebo mamičky s&nbsp;kočíkmi.

Náučné chodníky pribúdajú ako huby po daždi. Môžeme spomenúť výlet po najkrajších miestach Jeseníkov – Náučný chodník Biela Opava, alebo na okraji Prahy do Vinořského parku a Satalickej bažantnice. Hneď vo dvojici variantov je na výber Náučný chodník líšky Bystroušky v Lošticiach, kratučký, ale o to zaujímavejší je náučný chodník Brána do Rímskej ríše v juhomoravských Pasohlávkach. Svoj náučný chodník má Máchovo jazero, arborétum v Krstinách a napríklad aj vrch Hamižná (kedysi sa tam ťažilo zlato). Zaujímavé chodníky pribúdajú veľmi rýchlo, z&nbsp;času na čas sa preto na internete oplatí porozhliadnuť po okolí, či náhodou nemáte na dosah ruky novinku, o&nbsp;ktorej ste doteraz nevedeli.

Podobne ako napríklad v&nbsp;Rakúsku či vo Švajčiarsku, aj u&nbsp;našich susedov ponúkajú turistom všelijaké „fajnovosti“. Napadlo vám napríklad vyraziť na miesta, kde slnko zapadá najkrajšie? No vidíte, na internete práve takých romantických vyhliadok nájdete desiatky. Čo tak privstať si a&nbsp;pozrieť sa na horúci kotúč prebúdzajúceho sa slnka z&nbsp;vrchu Medník v&nbsp;Krušných horách? Keby ste si však chceli užiť jeden z&nbsp;najkrajších momentov dňa v&nbsp;úplnom pohodlí, môžete to urobiť z&nbsp;postele niektorého z&nbsp;hotelov na vrchoch Ještěd a&nbsp;Praděd. Miest s kúzelnou vyhliadkou na západ aj východ slnka je u našich západných susedov veľmi veľa, v&nbsp;posledných rokoch sa navyše stáva zvykom rezervovať si na nich altánok, takže môžete životodarnú hviezdu osláviť piknikom. A&nbsp;predtým ešte peknou prechádzkou.

K&nbsp;najobľúbenejším takýmto miestam patrí vrch Kozákov, Hum­boldtova vyhliadka na Bukovej hore, šumavský Pancier, Milešovka alebo Solenická podkova, kde sa slnko odráža vo vlnách vltavských meandrov. Veľkou výhodou týchto miest je, že na väčšinu z&nbsp;nich sa nedá prísť automobilom, takže začať či uzavrieť deň niekedy aj dosť náročnou túrou jednoducho musíte. Aj tu platí, že čo si nevyšliapete, to nemáte.

Veľa ľudí má aj vlastné vyhliadkové miesta – napríklad vďaka krásnym spomienkam, ktoré sa s&nbsp;nimi spájajú. Niekedy sa putuje vo dvojiciach, inokedy v&nbsp;celých partiách. Konkrétne na Pálavu tak skupina kamarátov vyráža už niekoľko desaťročí. Výnimoční sú tým, že si so sebou nosia stoličky, fľaše dobrého vína a&nbsp;všelijaké lahôdky, napríklad domácu údeninu. Viete si predstaviť krajšie uvítanie nového dňa? A&nbsp;potom to kúzlo dňa stráveného z&nbsp;veľkej časti na stoličke s&nbsp;lahodným mokom a&nbsp;s&nbsp;blízkymi ľuďmi?

Dostali ste po novom sledovaní červenožltej gule chuť na niečo dramatickejšie? Poďme pod vodu! Donedávna bolo potápanie v Česku dosť zaznávané – Jadran či Karibik je predsa len farebnejší. Teraz sa však aj v týchto končinách objavujú miesta s priezračnou vodou, v ktorých je radosť potápať sa ako s ABC výstrojom (maska, plutvy, šnorchel), tak aj s akvalungom. Navyše na mnohých z nich sú aj dobré potápačské školy. Väčšinou ide o&nbsp;zaplavené lomy, ako napríklad ten v&nbsp;obci Výkleky neďaleko Olomouca.

Rovnako jazierko Rumchalpa v Kumburskom Újezde bolo pôvodne kameňolom a dnes je na potápanie úplne ideálne. Európskou raritou je špeciálna kabína, v ktorej sa „suchou nohou“ môžete potápať v lome pri Starom Klíčove. Ryby si vraj už zvykli a ochotne pred kabínou predvádzajú svoje kúsky. A&nbsp;ešte je predsa jedna rarita európskeho kalibra: obrovské „potápačské akvárium“ Džbánov. Je hlboké štyri metre, má objem 60-tisíc litrov a&nbsp;na dne úplne unikátny Keson Bar.

Vyspíme sa na mede alebo v&nbsp;pivnici?

Po príjemne únavnej túre vás určite prepadne túžba niekde sa dobre osprchovať, najesť a&nbsp;vyspať. Dlho to v&nbsp;Česku v&nbsp;turistických letoviskách s&nbsp;ubytovaním nebolo veľmi slávne – hocikde sa dodnes ponúkajú izby s&nbsp;lôžkami pre osem ľudí. Vynaliezaví podnikatelia však čoraz častejšie prichádzajú s&nbsp;ponukami, ktoré nenadchnú hádam len notorických spáčov pod „širákom“.

Túru z&nbsp;Velkej Deštnej tak možno ukončiť v&nbsp;unikátnej maringotke v&nbsp;Říčkach v&nbsp;Orlických horách. Milo upravená maringotka uprostred voňavých lúk má totiž dve „poschodia“. V&nbsp;tom dolnom sú úle, v&nbsp;hornom spia hostia. Počas spánku tak vlastne dostávajú liečebnú kúru – apiterapiu, pri ktorej dýchajú drobné čiastočky peľu, medu i&nbsp;propolisu a&nbsp;navyše ich uspáva dnes už taký zriedkavý bzukot pracovitého hmyzu. Jediným možným zádrhom je to, že tam nesmú vaši zvierací miláčikovia – tí by mohli byť zo včiel veľmi nervózni.

Ak vyrazíte na južnú Moravu s&nbsp;celou rodinou, potom asi niet lepšieho nocľahu než Ubytovanie na Lonte v&nbsp;obci Němčičky. Takto nejako vyzerá sen nespočetných milovníkov vína a&nbsp;teplého juhu: moderný apartmánik so spálňou pre manželov a&nbsp;s&nbsp;ďalšou izbou pre deti (priateľov), okolo krásna rozkvitnutá záhrada a&nbsp;z&nbsp;terasy kúzelná vyhliadka na nekonečné vinohrady aj siluetu Pálavy. Cez deň môžete podnikať túry, napríklad do Moravského Krumlova či na Mušovské jazerá, večer potom príjemne unavení grilovať, brnkať na gitare a&nbsp;ochutnávať miestne vína...

Vaším „pevným bodom“ v Lužických horách potom môže byť čerstvo zrekonštruovaná chalúpka v dedinke Prysk, nazvaná jednoducho Cimra. Čo tak zavítať tam po výlete do Kytlice alebo do Jiřetína pod Jedlovou? Zlákajú vás tam dve jedinečné spálne – prvá sa volá Brloh, druhá Eufória. Jedna vonia starosvetskou idylkou, druhú zdobia biele kmene briez. Podobných unikátnych miest, ktoré slúžia ako ideálny cieľ výletu a&nbsp;na rodinný víkend, nájdete u&nbsp;našich susedov desiatky. Čo sa tak vyspať v&nbsp;naozajstnom típí? Patrí k&nbsp;nemu aj sauna, vírivka a&nbsp;služby „grilmajstra“, ktorý za vami príde v&nbsp;dohodnutom čase, rozpáli gril a&nbsp;naservíruje vám vaše obľúbené dobroty.

Autor: IVO BARTÍK, TÝŽDENNÍK KVĚTY