Na Slovensku je to tak. Ak si nedáte s dakým pohárik, bude sa na vás pozerať podozrievavo.
Pitie patrí k našej kultúre. A pijú nielen muži, ale aj ženy. Práve o nich sme sa pozhovárali so psychiatričkou MUDr. Ivanou Dušekovou, primárkou Kliniky drogových závislostí Psychiatrickej nemocnice P. Pinela v Pezinku, a s jej kolegom psychológom Mgr. Jánom Jakubičkom.
Máme na Slovensku veľa abstinentov?
To asi nie, pretože ľudia si tento pojem mýlia. Abstinent je človek, ktorý nikdy ani len neokúsil alkohol. Na rozdiel od abstinujúceho alkoholika, teda človeka, ktorý si prešiel svojím peklom, bol závislý od alkoholu a rozhodol sa, že už piť nebude. Ako vidno, medzi týmito pojmami je veľký rozdiel.
MUDr. Ivana Dušeková a Mgr. Ján Jakubičko
Keď už o tých pojmoch, ako členíme tých ostatných? Ak si dám na Silvestra pohár šampanského, čo vlastne som?
Konzument. Takých je najviac, sú to muži a ženy, ktorí si z času na čas dajú pohárik alkoholu, ale nikdy sa neopili, majú zachovanú kontrolu. Misúzus je už jedna z foriem alkoholizmu, človek popíja viac, ale stále má zachovanú kontrolu. Abúzus znamená nadmerné požívanie alkoholu, ku ktorému sa postupne začínajú pridávať somatické problémy, napríklad poškodenie pečene či mozgu. Nuž a posledné štádium je syndróm závislosti od alkoholu.
Čiže – alkoholizmus. Prečo hovoríte o syndróme?
Alkoholizmus je veľmi zovšeobecňujúci pojem. Syndróm je chorobná jednotka súvisiaca s látkovou závislosťou. Nielenže človek dlhodobo a opakovane požíva alkohol, ale má už i psychosomatické príznaky závislosti a s tým súvisiace zdravotné komplikácie. Pije však napriek tomu ďalej vediac, že by mal abstinenčné príznaky: triaška, potenie sa, búšenie srdca, ale aj preto, aby sa im vyhol. To je napríklad dôvod, prečo si takýto človek ráno dá pohárik: doplní si hladinu alkoholu v krvi.
Ako vzniká závislosť? A ako dlho?
Postupne stráca kontrolu, nevie si povedať nie, musí si dať. Problém je, že niekomu to trvá dlhšie, aj niekoľko rokov, iný sa dostane na liečenie ťažkej závislosti povedzme už po dvoch rokoch. Je to individuálne a začiatky bývajú odlišné. Príklad? Som trémista, a tak si pred prednáškou dám pohárik. Pomohol mi? Dám si aj pred ďalšou. Potom druhý, tretí, štvrtý... Pomaly sa dostáva do bludného kruhu, zisťuje, že veľa vecí a situácií nevie riešiť inak ako s alkoholom. Nakoniec nevie prestať, pije, kým má čo, kým je fľaša na stole. V týchto súvislostiach by sme mohli spomenúť aj genetickú záťaž. Často sa stretávame s pacientmi, ktorých rodič, prípadne obaja rodičia, boli závislí od alkoholu. Spomínam si na terapeutickú skupinu desiatich žien, deväť z nich pochádzalo z takýchto rodín.
Prečo muži znesú viac než ženy? A je to vôbec pravda?
Kým mužské pitie máva sociálne pozadie, ženské býva častejšie nadstavbou už jestvujúcich osobnostných porúch, ako sú stavy úzkosti, poruchy spánku či poruchy afektivity, nálad. Ide o symptomatické pitie – usiluje sa vyriešiť nejaký svoj problém, dá si pohárik, uľaví sa jej. Príznaky depresie sa zmiernia, opäť sa vyspí, zistí, že jej to pomohlo, že sa jej uľavilo, a tak si dá pohárik znova... Začiatky sú rôzne, koniec býva rovnaký. Ženy, okrem toho, majú inú skladbu tela na rozdiel od mužov, u ktorých prevláda svalová hmota, majú viac tuku. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že sa skôr opijú, neskôr vytriezvejú a rýchlejšie sa stávajú alkoholičkami než muži.
Ženy vraj pijú osamote a potajomky...
Začnime mužmi: tí pijú verejne a nerobia si pre to ťažkú hlavu. Niežeby také ženy nejestvovali, ale veľmi často sa stretávame s „utajenými alkoholičkami“. Snažia sa svoj problém ututlať, skrývajú fľašky, zametajú po sebe stopy. Okolie teda zistí neskôr, že majú problém. Badať tu však nový fenomén – ženy vo veku do tridsať rokov začínajú popíjať v zmiešaných žensko-mužských partiách, správajú sa podľa mužského spôsobu pitia. Ak kedysi prevažovali medzi liečenými ženy vo veku štyridsať až päťdesiat rokov, teraz sa k nám dostávajú aj veľmi mladé.
Povedali sme, že ženy sa závislými stávajú rýchlejšie než muži. Stávajú sa tie mladšie rýchlejšie závislými než staršie?
Čím je mladšia, tým skôr sa vyvinie závislosť. Ak by povedzme začala piť v tridsiatke, trvalo by jej od troch do päť rokov, kým sa stane závislou. Ak však začne v puberte, niekedy celkom stačí jediný rok. Nielenže sú teda rýchlejšie závislé, ale aj riziko, že prejdú na iné, tvrdé drogy, je väčšie. Dalo by sa povedať, že tie staršie majú viac rozumu, a najmä strach zo smrti a z chorôb. Mladí sa cítia nesmrteľní...
Čo ženy privádza na liečenie?
S extrémnymi komplikáciami sa častejšie stretávame u mužov, u žien zasa viac s pocitom viny a autoagresívnymi myšlienkami, častejšie sa vyskytujú samovražedné úvahy. Prvé liečenie zvyčajne súvisí so sociálnymi dôsledkami závislosti: manžel sa jej vyhráža rozvodom, chce jej dať odobrať deti, vyhodia ju z práce... V týchto prípadoch býva liečenie ťažšie, pretože túžba vymotať sa z problému nevychádza z jej presvedčenia, ale skôr z donútenia okolia. o prvej recidíve.
Alkoholici klamú. Kto viac – muži, alebo ženy?
Muži sa terapeutovi nemajú problém priznať. Vysypú to zo seba – slopem pol druha litra tvrdého už desať rokov. Ženy sa spočiatku usilujú svoje problémy bagatelizovať, chcú vyzerať lepšie, takže v prvej konfrontácii sú menej úprimné. Ale po takých dvoch týždňoch aj ony idú s pravdou von.
Hovorí sa, že ženy rady kombinujú alkohol s tabletkami. Je to pravda?
Pokiaľ ide o mužov, s touto kombináciou sa stretávame približne v štvrtine prípadov, čo sa týka žien, hovoríme odhadom o jednej tretine, a ide najmä o lieky proti úzkosti a nespavosti. Čo je najhoršie, so stúpajúcou spotrebou alkoholu stúpa aj množstvo užitých piluliek.
A čo recidívy?
Rozdiel medzi mužmi a ženami nie je veľký, je menej tých, ktorým sa podarí úspešne abstinovať už po prvom liečení. Dalo by sa dokonca povedať, že pre niektorých ľudí je recidíva súčasťou liečby, na prvý raz nepochopia celú problematiku. Ženy však častejšie recidivujú z emocionálnych dôvodov – nedôvera rodiny pretrváva, aj keď už nepije, to spôsobuje úzkosť, depresie a je tu dôvod dať si pohárik.
Dôvod sa vždy nájde!
To je pravda, vravíme tomu racionalizačný systém alkoholika. Zdôvodní si, prečo je nevyhnutné, aby sa napil. Má manžel frajerku? Odišli deti z domu? Pribrala? Je unavená? Aspoň na chvíľu si oddýchnuť! A už to ide. Nech si to zdôvodní akokoľvek, pije kvôli účinku alkoholu, a to naštartuje proces recidívy. Skôr či neskôr sa jej to vymkne pod kontroly. Pretože alkoholik dokáže abstinovať, nedokáže však piť s mierou. Dodajme ešte, že ženy zvyknú recidivovať rýchlejšie než muži – príde domov, realita výrazne zaostáva za očakávaniami. Povedzme nedôvera, neustále kontrolovanie, hádky v manželstve, pocity menejcennosti, a tak sa opäť dostáva do bludného kruhu s pohárikom.
Lieky s alkoholom kombinuje až tretina pijúcich žien.
Čo vlastne pijú ženy? Nápojový lístok...
Kedysi prevažovalo víno a rôzne likéry, dnes si vyberajú to isté čo muži, teda i tvrdý alkohol. Niektoré zasa účinok menej silného alkoholického nápoja umocňujú liekmi, povedzme víno s liekmi proti úzkosti. Celkový účinok je potom oveľa výraznejší. Tie, ktoré sa usilujú svoj problém zahmlievať, siahajú po menej aromatických drinkoch, aby si okolie nevšimlo, že pili. Príklad? Nedá si slivovicu, ale radšej vodku...
O ženách z akej spoločenskej vrstvy vlastne hovoríme?
O ženách zo všetkých spoločenských vrstiev, hoci dnes začínajú prevládať tie vzdelanejšie a spoločensky úspešné. Takže tvrdiť, že je to záležitosť akejsi „nižšej vrstvy“, je mýtus. Ale práve vzdelanejšie ženy si ťažšie priznávajú v rámci zachovania spoločenského statusu, že majú problém s pitím.
Hradia liečbu v plnom rozsahu zdravotné poisťovne?
Syndróm závislosti od alkoholu je v 10. revízii Medzinárodnej klasifikácie chorôb zaradený medzi duševné poruchy. Takže rovnako prvé liečenie, ako aj liečenie po recidíve sú plne hradené zdravotnými poisťovňami, aby mali pacienti šancu vyliečiť sa zo závislosti.
Po tom všetkom, čo sme povedali, ale aj čím sme začali – dá sa vôbec na Slovensku nepiť?
Nepijem, to je životný štýl. Je to ťažké, ale závislý človek nemá na výber. Možno sa spočiatku bude jeho okolie čudovať a núkať ho, ale aj u nás si ľudia postupne zvykajú, že niektorí ľudia jednoducho nepijú. A potom ich už ani nasilu nenúkajú.