redakcia

V&nbsp;súčasnosti nejakou formou alergie trpí aj tretina slovenskej populácie, podľa odborníkov smerujeme k&nbsp;tomu, že to čoskoro bude až polovica Slovákov. Zaujímavé je, že dlhodobo dominujúcu sennú nádchu a&nbsp;astmu sa z&nbsp;trónu snažia zosadiť potravinové alergie.

Odborníci si kladú otázku: Čím to je, že súčasní ľudia sú takí precitlivení na rôzne potraviny? Oriešky, ovocie, zelenina, ryby, mlieko, múka, mäso... Hádam neexistuje pokrm, ktorý by aspoň u niekoho nevyvolal alergickú reakciu. Keď Organizácia pre výživu a&nbsp;poľnohospodárstvo OSN schválila ako alternatívny zdroj potravín jedlý hmyz, mysleli sme si, že máme novú superpotravinu. Hmyz ako múčne červy či saranče je bohatý na bielkoviny, obsahuje zdravé nenasýtené mastné kyseliny, vitamíny a&nbsp;minerály. Jeho ekologická stopa je v&nbsp;porovnaní s&nbsp;mäsovými veľkochovmi mimoriadne priaznivá. Radosť však trvala len do chvíle, keď sa zistilo, že síce ide o&nbsp;kvalitné proteíny, ale s&nbsp;alergénnym potenciálom. „Hmyz, ktorý je najnovšie schválený ako potravina, obsahuje bielkoviny podobné tým, ktoré sa vyskytujú v&nbsp;mäkkýšoch či kôrovcoch. Preto sa môžu pri jeho konzumácii objaviť alergické reakcie a&nbsp;ľudia by mali byť opatrní,“ upozorňuje Sereina de Zordová zo Swiss Allergy Center v&nbsp;Berne.

Prevalencia alergických reakcií na hmyz zatiaľ nie je príliš známa. Štúdia z Thajska odhaduje, že jedlý hmyz vyvoláva alergické reakcie takmer u trinástich zo sto ľudí. Vzhľadom na to, že išlo o ojedinelú a malú štúdiu, odborníci odporúčajú vykonávať v tomto smere viac výskumov, aby sa zabránilo prípadným väčším problémom. Ťažké alergie totiž dokážu vyvolať aj skutočné superpotraviny, ako je avokádo, mandle, červená repa, riziko anafylaktického šoku sa spomína napríklad aj pri obľúbenej a nadmieru „bezpečnej“ chlorele. K najčastejším potravinám vyvolávajúcim alergie však patrí mlieko, vajcia, pšenica, ryby a orechy. Viac ako 150 miliónov ľudí trpí chronickými alergickými chorobami a odhady spoločnosti Allergy UK hovoria o tom, že do piatich rokov by nejakou formou alergie mohla byť postihnutá až polovica európskej populácie. Dlho dominujúcu sennú nádchu a&nbsp;astmu sa z&nbsp;trónu snažia zosadiť rôzne potravinové alergie.

Údaje o&nbsp;prevalencii sa však vo svete líšia. Zatiaľ čo európske štúdie opisujú výskyt alergie na slepačie vajcia u&nbsp;1,23 percenta ľudí, austrálska štúdia uvádza prevalenciu deväť percent. Arašidová intolerancia je v&nbsp;Spojenom kráľovstve o&nbsp;polovicu nižšia než v&nbsp;Austrálii. Spoločné zostáva iba to, že v&nbsp;posledných desiatich rokoch sa jej výskyt v&nbsp;oboch krajinách zdvojnásobil. Potenciálnych dôvodov, prečo sú dnes potravinové alergie také časté, je viac. Zmena črevného mikrobiómu. Strava obsahujúca menej prírodných zložiek. Neprirodzená pestrosť zahŕňajúca častú konzumáciu potravín z&nbsp;druhého konca sveta, na ktoré náš tráviaci systém nie je prispôsobený. Úzkostlivo dodržiavaná hygiena. A&nbsp;tak ďalej, a&nbsp;tak ďalej...

Pokračovanie na ďalšej strane...

Viac ako 150 miliónov Európanov trpí chronickými alergickými chorobami a&nbsp;odhad britskej lekárskej spoločnosti venujúcej sa pomoci alergikom Allergy UK hovorí o&nbsp;tom, že do piatich rokov by nejakou formou alergie mohla byť postihnutá až polovica európskej populácie. Rovnaký zdroj uvádza, že približne dvanásť percent Európanov trápi potravinová alergia (deti dvakrát viac ako dospelých) a&nbsp;astmou trpí skoro 30 percent obyvateľov. Viac ako 40 percent ľudí je citlivých na roztoče, osem percent na plesne, 30 percent sužuje alergia na mačky. Výskumy z&nbsp;USA potom hovoria o&nbsp;tom, že nejakou alergiou trpí 55 percent Američanov. Každé tri minúty je potravinová alergia v&nbsp;USA dôvodom na návštevu pohotovosti, každých šesť minút alergickú reakciu sprevádza anafylaktický šok a&nbsp;približne dvadsiatim až dvadsiatim piatim percentám detí museli niekedy v&nbsp;škole injekčne podať adrenalín.

Takmer polovica rodičov detí trpiacich alergiou uviedla, že ich potomok nenavštevuje domácnosti kamarátov pre možné vystavenie alergénom, 42&nbsp;percent priznáva, že ich dieťa sa pre obavy z&nbsp;potravinovej alergie nezúčastňuje na školských akciách s&nbsp;prenocovaním, a&nbsp;41 percent rodičov zo strachu nepúšťa svoje alergické deti na spoločenské akcie, ako sú napríklad narodeninové oslavy spolužiakov… Je to aj pochopiteľné, veď každý alergiológ vám poradí jedno: odstrániť alergén. Niekedy to ide – nebudete jesť jahody a&nbsp;arašidy, zvesíte záclony, zrolujete koberec, budete častejšie vysávať, kúpite nové matrace a&nbsp;obliečky, niektorí dokonca zvládnu presťahovať inam aj milované zvieratko. Lenže v&nbsp;ďalších prípadoch musíte s&nbsp;alergénom bez protestov koexistovať.

Peľ neodstránite a&nbsp;doma za zatvorenými oknami preň takisto nebudete večne. Vyhnúť sa ľahkým poletujúcim čiastočkám, ktoré sa vzduchom môžu ľahko šíriť aj na veľké vzdialenosti, je možné len ťažko. Napriek tomu by sa alergici mali pokúsiť kontaktu zabrániť, ako je to len možné. „V&nbsp;období maximálneho výskytu peľových zrniečok či iných alergénov v&nbsp;ovzduší odporúčam čo najmenej vychádzať von,“ radí MUDr. Eva Jerhotová z&nbsp;očnej kliniky Neo­Vize Praha. Keďže každý človek môže byť citlivý iba na peľ z&nbsp;určitej rastliny, je dôležité dať si u&nbsp;lekára stanoviť presný typ alergénu a&nbsp;následne sledovať peľové spravodajstvo.

Hoci by človek mohol očakávať, že najhoršie sa bude alergikom žiť na vidieku, kde kvitnúca príroda spôsobuje nepríjemnosti v&nbsp;podobe červených očí, kašľa a&nbsp;nádchy, v&nbsp;skutočnosti má znečistené ovzdušie mestských aglomerácií na zdravotný stav mnohokrát ešte horší vplyv. Splodiny z&nbsp;automobilov narúšajú povrch peľových zrniečok a&nbsp;z&nbsp;nich sa potom ľahko uvoľnia bielkoviny, ktoré sú silným alergénom. Čiastočnú ochranu pred priamym pôsobením lietajúceho peľu môžu predstavovať okuliare – či už dioptrické, alebo slnečné. „Po príchode domov je potom vhodné oči dôkladne vypláchnuť, ale ideálne je osprchovať sa celý a&nbsp;najlepšie aj vymeniť oblečenie. Ak na presuny používate auto, nemali by ste šetriť na kvalitných peľových filtroch a&nbsp;ich častej údržbe,“ uvádza MUDr. Lucie Valešová, primárka očnej kliniky NeoVize Praha. V&nbsp;kritickom období odborníci odporúčajú aj každodenné umývanie vlasov a&nbsp;pravidelné vyčesávanie srsti zvierat, na ktorú alergény rady priľnú tiež.

Mohlo by sa zdať, že uplynulý rok, ktorý sme takmer celý strávili pod rúškami a&nbsp;respirátormi, mohol mať na alergikov pozitívny vplyv. Zdržiavali sa oveľa častejšie doma, a&nbsp;pokiaľ vychádzali von, tak s&nbsp;ochranou dýchacích ciest. Prvé závery, ktoré boli v&nbsp;tomto smere zverejnené, skutočne poukazujú na to, že časti pacientov sa uľavilo. Na druhej strane, ľudia alergickí na prach, roztoče či zvieraciu srsť prechádzali očistcom. Nedávna americká štúdia vykonaná medzi zdravotnými sestrami zistila, že zdravotníčky za posledný rok, keď respirátor takmer nedali dole, uvádzali oveľa menej príznakov alergickej nádchy, hoci ich napríklad dovtedy sužovala vo veľkej miere.

Štandardná chirurgická maska ​​môže totiž filtrovať častice väčšie ako tri mikrometre, zatiaľ čo maska ​​N95 dokáže odfiltrovať aj častice s&nbsp;veľkosťou 0,04 mikrometra, spoľahlivo tak zabráni aj vdychovaniu peľov. Na druhej strane, aj rúška a&nbsp;respirátory majú svoje riziká. „Vždy sa musíte uistiť, či je vaša maska ​​čistá,“ upozornila jedna z&nbsp;odborníčok, ktorá sa situáciou zaoberala, doktorka Elisabeth Ferenceová. Starostlivosť o&nbsp;ochrannú masku je totiž dôležitá nielen ako prevencia prenosu vírusového ochorenia, ale aj prevencia alergií. „Keď ľudia opakovane používajú masku bez toho, aby by si ju pravidelne menili alebo čistili, môže sa na nej hromadiť peľ, a&nbsp;pokiaľ si takú masku nasadíte na tvár, rovno si na ňu dáte alergénovú nálož… Ak sa potom dotknete vonkajšej časti masky a&nbsp;potom si siahnete na oči alebo nos, alergická reakcia je na svete,“ zdôraznila lekárka.

Pravda je aj to, že mnoho ľudí trpiacich alergiami má zároveň kožné prejavy, ktoré sa dlhodobým nosením masky zhoršili. V každom prípade prvé prieskumy ukazujú, že opatrenia súvisiace s&nbsp;covidom-19 najviac zasiahli ľudí s&nbsp;vnútornými alergiami. „Pacienti s&nbsp;precitlivenosťou na prach, roztoče, plesne, šváby, mačaciu srsť a&nbsp;ďalšie interiérové ​​alergény to mali vlani oveľa zložitejšie než predtým,“ uviedla doktorka E. Ferenceová.

Alergia je nevyspytateľná v&nbsp;tom, že ju môže vyvolať v&nbsp;podstate úplne čokoľvek – od pitnej vody po kondóm. Výskumy však idú ešte ďalej. Pred štyridsiatimi rokmi traja americkí vedci prvýkrát opísali alergické príznaky vyvolané fyzickou námahou. Boli pozorované u&nbsp;31-ročného muža, ktorý sa rozhodol venovať behu na dlhé trate. Keď pred tréningom zjedol obľúbené kôrovce, napríklad krevety, objavila sa u&nbsp;neho výrazná kožná vyrážka a&nbsp;silné svrbenie, pričom príznaky sa stále zhoršovali. Čoskoro mal také silné opuchy slizníc, že ​​sotva dýchal, a&nbsp;nakoniec skolaboval.

Zvláštne bolo, že pokiaľ po konzumácii morských plodov upustil od cvičenia, bez problémov jedlo znášal. Robert Maulitz z&nbsp;fakultnej nemocnice v&nbsp;coloradskom Denveri a&nbsp;jeho kolegovia tento jav nazvali „anafylaxia vyvolaná cvičením“ (EIA). Tá môže mať ľahké (žihľavka, dýchavičnosť, vracanie, nevoľnosť), ale aj veľmi ťažké príznaky (opuch jazyka, zúženie dýchacích ciest, pocit na omdletie, kardiovaskulárny kolaps) a&nbsp;môže, ale nemusí súvisieť s&nbsp;konzumáciou určitých potravín. EIA sa zvyčajne vyskytuje prvýkrát medzi desiatym a&nbsp;tridsiatym rokom, ale bola diagnostikovaná aj deťom od troch rokov a&nbsp;dospelým nad 75&nbsp;rokov, pričom dvakrát častejšie ženám.

Odborníci dnes vedia, že riziko je obvykle vyššie pri džogingu, tenise, tanci, cyklistike či iných silových a&nbsp;vytrvalostných športoch a&nbsp;spúšťačom môžu byť nielen potraviny. V&nbsp;tejto súvislosti boli opísané aj vysoké či nízke teploty, hormonálne zmeny v&nbsp;priebehu menštruačného cyklu, zubná amalgámová výplň či niektoré lieky proti bolesti, ako je kyselina acetylsalicylová.