V súčasnosti nejakou formou alergie trpí aj tretina slovenskej populácie, podľa odborníkov smerujeme k tomu, že to čoskoro bude až polovica Slovákov. Zaujímavé je, že dlhodobo dominujúcu sennú nádchu a astmu sa z trónu snažia zosadiť potravinové alergie.

Alergia aj na superpotraviny

Odborníci si kladú otázku: Čím to je, že súčasní ľudia sú takí precitlivení na rôzne potraviny? Oriešky, ovocie, zelenina, ryby, mlieko, múka, mäso... Hádam neexistuje pokrm, ktorý by aspoň u niekoho nevyvolal alergickú reakciu. Keď Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo OSN schválila ako alternatívny zdroj potravín jedlý hmyz, mysleli sme si, že máme novú superpotravinu. Hmyz ako múčne červy či saranče je bohatý na bielkoviny, obsahuje zdravé nenasýtené mastné kyseliny, vitamíny a minerály. Jeho ekologická stopa je v porovnaní s mäsovými veľkochovmi mimoriadne priaznivá. Radosť však trvala len do chvíle, keď sa zistilo, že síce ide o kvalitné proteíny, ale s alergénnym potenciálom. „Hmyz, ktorý je najnovšie schválený ako potravina, obsahuje bielkoviny podobné tým, ktoré sa vyskytujú v mäkkýšoch či kôrovcoch. Preto sa môžu pri jeho konzumácii objaviť alergické reakcie a ľudia by mali byť opatrní,“ upozorňuje Sereina de Zordová zo Swiss Allergy Center v Berne.

Prevalencia alergických reakcií na hmyz zatiaľ nie je príliš známa. Štúdia z Thajska odhaduje, že jedlý hmyz vyvoláva alergické reakcie takmer u trinástich zo sto ľudí. Vzhľadom na to, že išlo o ojedinelú a malú štúdiu, odborníci odporúčajú vykonávať v tomto smere viac výskumov, aby sa zabránilo prípadným väčším problémom. Ťažké alergie totiž dokážu vyvolať aj skutočné superpotraviny, ako je avokádo, mandle, červená repa, riziko anafylaktického šoku sa spomína napríklad aj pri obľúbenej a nadmieru „bezpečnej“ chlorele. K najčastejším potravinám vyvolávajúcim alergie však patrí mlieko, vajcia, pšenica, ryby a orechy. Viac ako 150 miliónov ľudí trpí chronickými alergickými chorobami a odhady spoločnosti Allergy UK hovoria o tom, že do piatich rokov by nejakou formou alergie mohla byť postihnutá až polovica európskej populácie. Dlho dominujúcu sennú nádchu a astmu sa z trónu snažia zosadiť rôzne potravinové alergie.

Údaje o prevalencii sa však vo svete líšia. Zatiaľ čo európske štúdie opisujú výskyt alergie na slepačie vajcia u 1,23 percenta ľudí, austrálska štúdia uvádza prevalenciu deväť percent. Arašidová intolerancia je v Spojenom kráľovstve o polovicu nižšia než v Austrálii. Spoločné zostáva iba to, že v posledných desiatich rokoch sa jej výskyt v oboch krajinách zdvojnásobil. Potenciálnych dôvodov, prečo sú dnes potravinové alergie také časté, je viac. Zmena črevného mikrobiómu. Strava obsahujúca menej prírodných zložiek. Neprirodzená pestrosť zahŕňajúca častú konzumáciu potravín z druhého konca sveta, na ktoré náš tráviaci systém nie je prispôsobený. Úzkostlivo dodržiavaná hygiena. A tak ďalej, a tak ďalej...

Pokračovanie na ďalšej strane...