Koža je najväčší ľudský orgán a má viac funkcií než automatická práčka.

Je to bariéra medzi vonkajším svetom a vnútorným prostredím organizmu, chráni človeka pred všemožnými infekciami a okrem toho – musí byť krásna, a teda vedieť si poradiť aj s kozmetickými prípravkami. To je už téma rozhovoru s dermatovenerologičkou MUDr. Soňou Švickou, PhD., z košickej Univerzitnej nemocnice L. Pasteura.

Čím viac kozmetiky, tým lepšie! Filozofia, ktorou sa riadia mnohí. Sú tieto prípravky také prospešné, ako nás presviedča reklama?

Ak hovoríme o zdravej koži, nemal by byť problém. Starostlivosť je namieste, rôzne hydratačné krémy, telové mlieka, výživné masti by jej ublížiť nemali. Bude to zrejme znieť ako reklamný slogan, ale ak hovoríme o kozmetike, ženy by si mali dožičiť kvalitnú, aj keď zvyčajne býva drahšia. Čím lacnejšie prípravky, tým väčšie riziko, že budú menej stabilné, môžu rýchlejšie degradovať, pôsobiť komedogénne, upchávať póry a spôsobovať veľa ďalších problémov.

1357910:fullwidth:true:true:true

MUDr. Soňa Švická, PhD., dermatovenerologička


Povedali ste – zdravá koža. Predpokladám, že jestvujú aj rizikové kategórie...

Ľudia s citlivou či chorobou poškodenou kožou, ako napríklad pri atopickom ekzéme či koži produkujúcej málo alebo, naopak, veľké množstvo mazu, musia rátať s oveľa vyššou pravdepodobnosťou, že budú mať nepriaznivú reakciu aj na látky, ktoré iným nespôsobia ťažkosti.

Pozrime sa teda na tie nepriaznivé reakcie. Mali ste na mysli alergie?

Nielen. Princíp alergickej reakcie je známy. Organizmus nejakú látku začne považovať za cudziu, škodlivú, „zapamätá“ si ju, a keď sa s ňou opätovne stretne, zareaguje hystericky, čo asi najlepšie vystihuje podstatu problému. Začervenanie, svrbenie, pálenie... Toto tiež vystihuje oneskorenú precitlivenosť, keď sa reakcia zjaví až po 2-3 dňoch používania prípravku. Poznáme však aj iritačnú reakciu, ktorá vzniká po kontakte s toxickými látkami a imunitný systém ju neovplyvňuje. Organizmus sa v minulosti s touto látkou vôbec nemusel stretnúť, prudkosť toxickej reakcie je rôzna a závisí od sily a dĺžky pôsobenia látky na kožu.

Poďme sa skrášľovať! A pozrime sa, čo nám hrozí. Začnime vlasmi, poďme si ich prefarbiť...

Po tejto procedúre sa môže o dva až sedem dní zjaviť zápalová reakcia. Opuch, začervenanie, svrbenie, pálenie, až pľuzgiere. Nehovoríme iba o vlasatej časti hlavy, ale aj o čele, okolí očí, krku či dekolte, kam sa látky mohli dostať. Zapálená koža môže aj mokvať, vtedy je náchylnejšia na vstup infekcií. To, čo sa začalo alergickou reakciou, sa v tomto prípade môže skončiť infekčným zápalom. Nehovorme iba o farbení vlasov, spomeňme tiež laky, šampóny a kondicionéry, aj keď tie pôsobia na kožu iba krátko a bývajú veľmi zriedené vodou.

Tvár si maľovala už Kleopatra pred vyše dvoma tisíckami rokov a chýr, že zo škaredej urobila krásnu, sa zachoval podnes. Ako hodnotíte dnešné očné tiene, maskary, rúže?

„Maľovátka“ zvyčajne obsahujú farbivá, konzervačné prísady, kovy, a ak jemná pokožka na tvári zvykne zareagovať, potom práve na tieto prvky. Napokon na každom výrobku je zoznam všetkých látok, ktoré sa pri jeho výrobe použili. Napriek tomu reakcie na očné tiene či maskary bývajú zriedkavé a ešte menej ich je na rúž. Rúže a lesky na pery majú masťový základ a práve tuk z ovčej vlny môže spôsobiť alergickú reakciu.

1357912:fullwidth:true:true:true

V prípravkoch, ktoré používala Kleopatra, bolo aj olovo.


Krásna žena by mala aj pekne voňať. Čo parfumy?

Parfum sa zvykne skladať z desiatich až dvesto rôznych látok, je tam etanol, vonné látky chemického zloženia, alebo z výťažkov rastlín, konzervačných látok. Kontaktných alergií pribúda, hoci sa výrobcovia usilujú obsah a množstvo niektorých látok minimalizovať. V hre však nie sú iba alergické reakcie, ale tiež fototoxické. Niektoré chemické látky, ako napríklad bergamotový olej alebo furokumaríny, rastlinné výťažky, zvyšujú citlivosť kože na slnečné žiarenie. Keď na naparfumovanú kožu zasvieti slnko, môže zareagovať, zapáliť sa, môžu sa na nej vytvoriť aj pľuzgiere. Na týchto miestach sa vytvárajú fľaky, škvrny, ktoré sú problematické, pretože aj po vyliečení sa zvyknú nasledujúcu sezónu objaviť znova.

Niet nad pekné nechty. Módne sú stále farebne nalakované, ale aj dlhé, umelé, nalepené. Neveští to nič dobré. Vraj ich častejšie napádajú plesne...

Kedysi sa umelé nechty pripevňovali na vlastné nechty lepidlom a tieto adhezívne látky spôsobovali pomerne veľa problémov. Dnes len výnimočne, pretože sa zmenila celá technológia. Vrchná vrstva pôvodných nechtov sa však zbrusuje, nový materiál sa teplom stvrdzuje špeciálnou lampou. Skôr teda vídame mechanicky poškodenú platničku nechtu. Mykózy? V tejto súvislosti som sa s tým nestretla, skôr prichádza do úvahy u ženy profesionálne vystavenej vlhkému a sladkému prostrediu, napríklad v cukrárenskej výrobe. Väčším problémom sú odlakovače, v ktorých je acetón, a ten môže platničku chemicky poškodiť, zafarbiť ju dožlta a potom sa nedá urobiť nič iné, iba čakať, kým poškodená časť odrastie. Vo všeobecnosti však ťažko možno lakovanie či výrobu gélových nechtov zatracovať, robia to milióny žien, a keby to bolo problematické, zrejme by si to rozmysleli.  

Ešte by to chcelo diamant osadený v zlate alebo platine. Na ten má však v našich zemepisných šírkach málo ľudí, takže si musíme vystačiť s bižutériou.

Bižutéria obsahuje veľa kovových prvkov, a nielen bižutéria, spomeňme tiež okuliare alebo náramky hodiniek s poniklovanými povrchmi. Človek by sa mal vyhýbať najmä niklu, kobaltu a chrómu, ktoré alergizujú najčastejšie, a bižutériu nosiť s rozumom. To znamená minimalizovať kontakt. Jedno je použiť ju na večernú akciu, druhé nechať si ju na tele pár dní, sprchovať sa s ňou, chodiť po rozhorúčených uliciach a potiť sa. Kovy oxidujú a pritom sa v nich odohrávajú chemické reakcie, cez vlhkú kožu ľahšie preniká alergén. Tým najmenej nebezpečným následkom je čierny alebo zelený pruh na mieste, kde visela povedzme retiazka, ktorý ide dole len ťažko. O alergii na zlato či platinu som ešte nepočula.

A čo piercing? Prepichnuté líce, pupok, pery, nos, ale aj intímne časti tela... Ide o život?

Podobne ako mnohé šperky aj piercing dnes býva vyrobený z chirurgickej ocele, zo zlata či z bioplastu, a tie nezvyknú spôsobovať ťažkosti. Je potrebné sa vyvarovať neodborného zavádzania takýchto okrás, keď logicky hrozia zápaly. So zápalovou neinfekčnou reakciou na piercing som sa stretla iba raz a šlo o pacienta, ktorý si dal zaviesť piercing – maticu do penisu. Zareagovala sliznica...

Do dokonalosti nám chýba už len trochu zlepšiť pery a zbaviť sa vrások hnevu. V salónoch krásy pracujú s výplňami každý deň. Čo si o tom myslíte?

Na zmiernenie vrások sa zvyknú používať predovšetkým dve látky, botox a kyselina hyalurónová. Kyselina hyalurónová je telu vlastná látka, nezvykne alergizovať, môžeme hovoriť iba ak o drobných modrinách a hrčkách. Pri aplikácii botoxu podobne, alergie sú skutočne výnimočné, po aplikácii je skôr hrozbou modrina alebo nežiaduci pokles mihalníc. Navyše, tieto látky sa po čase vstrebú, takže aj keby sa niečo pokazilo, po čase to príroda vyrieši. Platí to aj o prípadoch, keď dôjde k asymetrii tváre. Pozor si treba dávať na známe „niekedy je menej viac“.

1357911:fullwidth:true:true:true

K „prirodzenému vzhľadu“ si mnoho žien pomáha mejkapom.


Kráľ Šalamún vraj vyzval kráľovnú zo Sáby, aby so sebou čosi robila, pretože má chlpov ako chlap. Dnes by sa Šalamún tešil, väčšina ľudstva má celé telo vyholené dohladka. Je to však dobré?

Evolúcia postúpila, od pračloveka, ktorého chlpy chránili pred poveternostnými vplyvmi, máme ďaleko. Ochlpenie na trupe a končatinách tak nepotrebujeme, v našich časoch už nemá opodstatnenie. Navyše, zachytáva sa na ňom pot, ktorý sa bakteriálne rozkladá a zapácha. Jednoducho povedané, zaobídeme sa bez chlpov pod pazuchami aj na ohanbí.

Najľahšie je chlpy oholiť. Na to však používame penu...

Hrozí iba kontaktná alergia, a ak sa holíme nesprávne, folikulitída, zápal vlasových vačkov. Mladých dievčat, ktoré s tým mali problémy, sme už mali na klinike viacero. Nadmerné ochlpenie sa zvykne odstraňovať tiež laserom, vtedy je väčšie riziko pigmentových presunov.

Stále hovoríme o ženách. Čo muži? Vraj majú, na rozdiel od žien, hrošiu kožu.

Hrošiu kožu určite nie, ale hrubšia je, s väčším počtom mazových žliaz a väčším ochlpením. Novodobým pojmom je metrosexuál, chlap, čo sa o seba stará, chodí na manikúru, pedikúru, farbí si vlasy, používa masti a oleje, masky na tvár, niektorí tiež maskary na riasy. Sme otvorená spoločnosť, ktorá na krásu kladie dôraz, takže sa niet čomu čudovať. Pravda je, že zatiaľ som nemala pacienta muža s alergiou po farbení vlasov, zato s kontaktnou alergiou na niklový gombík na džínsoch už áno.

Dôraz na krásu. Krásni chcú byť všetci, teda aj tí s precitlivenou alebo chorobou poškodenou kožou. Čo im poradíte?

Jestvujú špeciálne rady kozmetických prípravkov, ktoré sú určené práve im. Krémy, šampóny, telové mlieka, mydlá, odličovacie prostriedky... Tieto neobsahujú žiadne alergény a dajú sa kúpiť v lekárňach. Tam sa môžu tiež poradiť, čo je pre nich najvhodnejšie.

Diskusia