Zdravie

Ako sa v lete nenakaziť jedlom? Majonézovým šalátom a šľahačkovým zákuskom sa vyhýbajte!

12.7. 2019 13:40
Najcitlivejšie na nákazu sú výrobky z mletého mäsa, zo šľahačky a výrobky z vajec.
Najcitlivejšie na nákazu sú výrobky z mletého mäsa, zo šľahačky a výrobky z vajec.
Zdroj: Shutterstock
Zdravie

Ako sa v lete nenakaziť jedlom? Majonézovým šalátom a šľahačkovým zákuskom sa vyhýbajte!

12.7. 2019 13:40
Najcitlivejšie na nákazu sú výrobky z mletého mäsa, zo šľahačky a výrobky z vajec.
Najcitlivejšie na nákazu sú výrobky z mletého mäsa, zo šľahačky a výrobky z vajec.
Zdroj: Shutterstock

Keď sa vás zima opýta, čo ste robili v lete, asi nechcete odpovedať: „Ležal som na infekčnom oddelení.“ Ako nedostať letné hnačky?

Zmrzlina, majonéza, grilované mäso... To všetko s letom súvisí. Bohužiaľ, aj črevné ochorenia. Vyvolávajú ich rôzne baktérie, ktorým sa dobre darí práve v teple.

Salmonella enteritidis, príčina známej salmonelózy, sa bez problémov rozmnožuje už pri izbovej teplote. Majonézový šalát so surovým vajcom či nakazené párky tak môžu byť už po pár hodinách doslova zabijakom.

No nielen to, salmonela odolá teplotám až 60 ˚C, takže krátke prudké opraženie mäsa alebo ohriatie v rúre jej nemôže uškodiť. Preto treba v tomto období zabudnúť na rýchle občerstvenie aj domáce grilovačky.

S infikovaným jedlom sa do organizmu dostávajú baktérie. Ochorenie sa prejaví už o pár hodín, maximálne do dvoch. Horúčka vybehne až na 39 stupňov, chorý cíti nevoľnosť a je mu na vracanie. Začínajú sa kŕčovité bolesti brucha a riadna hnačka. Prvé ustáva vracanie a za ním horúčka. Bolesti brucha a hnačky trvajú dlhšie.

Nebezpečenstvo komplikácií hrozí najmä malým deťom, starým ľuďom a ľuďom s oslabenou imunitou. Okrem výberu vhodných potravín treba v tomto období viac dbať o hygienu rúk, na ktorých sa môžu do jedla preniesť fekálne baktérie. Tie sú jednou z príčin infekcií tráviaceho traktu.

Stačí málo

Infekcie z potravín už pokazili spomienky na nejednu svadbu či letnú slávnosť, keď sa všetci, ktorí jedli guláš či zákusky, stretli na infekčnom oddelení nemocnice.

Alimentárne nákazy, teda nákazy z potravín, vznikajú po zjedení potraviny kontaminovanej mikróbmi. A nemusí to byť ani plný tanier polievky či celé balenie majonézového šalátu. Stačí jeden hlt či obliznutie lyžičky. Aj v takom malom množstve jedla je totiž mikroorganizmov potrebných na nákazu viac než dosť.

Mnohé baktérie, ktoré vyvolávajú črevné ochorenia, môžu toto ochorenie vyvolať len vtedy, keď je ich v potrave určité množstvo. Ak sa však už rozmnožili, stačí z nej zjesť naozaj málo.

Rýchlosť množenia mikroorganizmov v jedle závisí od druhu jedla, vonkajšej teploty a prístupu kyslíka. Najcitlivejšie na nákazu sú výrobky z mletého mäsa, vnútorností, zo šľahačky a výrobky z vajec. A v lete to platí dvojnásobne.

Vzhľad môže klamať

Potraviny môžu byť nakazené už pred spracovaním v kuchyni alebo sa jedlo môže kontaminovať počas spracovania. Ak sa v procese prípravy či výroby jedla nedodržia prísne hygienické zásady, mikroorganizmy sa môžu preniesť znečistenými rukami, kuchynským náradím či zo zle dezinfikovaných pracovných plôch.

Nákazu prenášajú aj hlodavce v skladoch či škodlivý hmyz. Niektoré choroby nespôsobujú priamo živé mikroorganizmy, ale jedy, ktoré produkujú a uvoľňujú do potravy. Niektoré mikroorganizmy zase uvoľňujú toxíny až v črevách človeka.

Najpriaznivejšia teplota pre množenie väčšiny mikroorganizmov, hlavne tých, ktoré vyvolávajú nákazy z jedla, je medzi plus 30 až plus 35 °C. V letných horúčavách majú teda tieto choroboplodné zárodky naozaj svoju sezónu.

V takýchto priaznivých podmienkach sa počet mikroorganizmov v potrave za 15 až 20 minút zdvojnásobuje. Po dvoch hodinách je množstvo stonásobné, po troch až tisícnásobné! Preto treba tepelne spracované pokrmy spotrebovať najneskôr do troch hodín od uvarenia.

Choroboplodné zárodky možno zničiť dôkladným varením, nie však ohrievaním. Ani prevarenie vždy nezaručuje neškodnosť pokrmu. Niektoré mikroorganizmy totiž produkujú toxíny, ktoré sa varom nezničia.

Pozor: choroboplodné zárodky sa v jedle môžu rozmnožiť tak, že to nedokážeme postrehnúť. Vôňa ani vzhľad jedla sa nezmenia, je však už nakazené. Aj preto sa hotové pokrmy v reštauráciách či bufetoch zásadne neskladujú.

S infikovaným jedlom sa do tela dostávajú baktérie, prichádza horúčka a vracanie.
S infikovaným jedlom sa do tela dostávajú baktérie, prichádza horúčka a vracanie.
Zdroj: Shutterstock

Umývajte si ruky

Známe „letné“ hnačky spôsobujú rôzne vírusy, baktérie, toxíny alebo chyby v stravovaní. V lete sa najčastejšie stretávame s pôvodcami črevných infekcií, ako sú enterotoxické E. coli, už spomínané salmonely a baktérie z rodu Campylobacter. Tie pochádzajú práve z potravín živočíšneho pôvodu – najmä z mäsa a vajec.

Na možnú nákazu treba myslieť aj na dovolenke. Pri cestovaní do krajín s nižším hygienickým štandardom platí zásada: zabudnite na všetko, čo sa nelúpe a nevarí. Pite iba vodu balenú v originálnych obaloch alebo aspoň prevarenú či upravenú dezinfekciou.

Častým zdrojom ťažkostí je ľad pridávaný do nápojov, nedostatočne tepelne upravená zelenina, morské plody a nedodržiavanie osobnej hygieny. Choroboplodné zárodky sa do jedla môžu dostať práve zo znečistených rúk.


Ako sa nenakaziť jedlom?

Vyberajte len zdravotne bezchybné potraviny. Pri nákupe uprednostňujte tepelne spracované. Potraviny konzumované v surovom stave dokonale umyte.

Dôkladne prevárajte potraviny. Polosurové mäso ani vajíčka nejedzte.

Konzumujte jedlo hneď po uvarení. Ak uvarené pokrmy necháte na izbovej teplote, mikroorganizmy, ktoré proces varenia prežili, sa začnú množiť.

Skladujte potraviny správne. Ak máte stravu pripraviť v časovom predstihu, treba ju uchovávať buď v teplom stave (okolo 60 °C), alebo v chlade (pod 10 °C). Väčšie množstvo potravín, ktoré je ešte teplé, nikdy neodkladajte do chladničky. V strede sa môže zachovať teplota nad 10 °C a mikroorganizmy sa rozmnožia.

Potraviny dôkladne zohrievajte. Uvarené jedlo je potrebné zohrievať opäť pri teplote minimálne 70 °C.

Zabráňte skríženej kontaminácii surových a už uvarených potravín. Bezpečne uvarené potraviny sa môžu druhotne kontaminovať surovými, a to priamo – dotykom – alebo nepriamo – použitím toho istého noža, dosky na krájanie a podobne.

Umývajte si ruky. Je to nutné pred prípravou jedla, pri prerušení práce, po opracovaní surových potravín, použití toalety alebo prebaľovaní dieťaťa.

Udržujte kuchynské zariadenie čisté. Potraviny sa môžu kontaminovať mikroorganizmami z pracovných plôch a kuchynských pomôcok.

Chráňte potraviny pred hmyzom, hlodavcami a inými zvieratami. Môžu prenášať patogénne mikroorganizmy.

Na prípravu jedla používajte výhradne pitnú vodu. Ak máte o kvalite vody určenej na prípravu stravy pochybnosti, treba ju prevariť.

(Zdroj ÚVZ SR)

Poslať emailom
Turecký lietajúci automobil Cezeri.

Turecko šokovalo na technologickom festivale: Predstavujeme vám náš lietajúci automobil!

Populárne články
Herečka Sarah Hyland

Vo filme romantika, v realite dráma. Herečka Sarah Hyland už prekonala 16 operácií!

Turecký lietajúci automobil Cezeri.

Turecko šokovalo na technologickom festivale: Predstavujeme vám náš lietajúci automobil!

Založila konferenciu SUPERfeel, ktorá prináša ženám priestor na vzdelávanie a ďalšiu motiváciu.

Ivana Kičikoleva našla počas liečby vážnej choroby zmysel života: Som rada, že sa mi to stalo

Farmár z okresu Krupina nám ukazuje, ako mu diviaky zničili úrodu. Ak štát nezačne konať, úplne skončí s pestovaním poľnohospodárskych plodín.

Desať ton zdravých zemiakov musel vyviezť na hnojisko. Farmár čakal pomoc od štátu, tá neprišla

Karolína Chomisteková

Chomisteková končí na poste riaditeľky Miss Slovensko: Vystrieda ju tento mladík!

Vedeli ste

Vo vode sa scvrkáva koža.

Zobraziť viac