Marcela Fuknová

Peľových alergikov, ktorí si musia dávať pozor na rôzne potraviny, nie je vôbec málo. Odhaduje sa, že v Európe trpí skríženou alergiou až 50 percent peľových alergikov. Skrížená alergická reakcia však existuje aj medzi rôznymi potravinami, medzi potravinou a inhalačným alergénom (peľ, roztoče) alebo medzi latexom a potravinou.&nbsp; Hlavný prejav skríženej alergie medzi peľmi a&nbsp;potravinami sa nazýva orálny alergický syndróm. Objavuje sa, keď peľový alergik zje surové ovocie alebo zeleninu.

Do niekoľkých minút po jedle ho môžu začať páliť pery, podnebie, jazyk, škriabať v&nbsp;krku, môže vzniknúť vyrážka alebo opuch okolo úst. Ak jedáva potravinu dlhodobo či vo väčšom množstve, môžu vzniknúť aj vážnejšie prejavy, ako sú zápaly spojiviek, nádcha, astma či dokonca opuch hrtana alebo anafylaktická reakcia. Zaujímavé je, že nie je vzťah medzi vážnosťou peľovej alergie a&nbsp;prudkosťou alergickej reakcie na potraviny. Väčšinou pomôže tepelná úprava potraviny, napríklad dusenie, sú však ľudia s&nbsp;alergiou na brezu, ktorí majú alergickú reakciu napríklad aj po zjedení tepelne upravených jabĺk.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Skrížená alergia je jav, ktorý postihnutý človek musí dlhodobejšie pozorovať. Ideálne je viesť si potravinový denník. Ak sa ťažkosti opakujú vždy po zjedení danej potraviny bez ohľadu na to, koľko jej človek zjedol, ak príznaky vymiznú po vynechaní potraviny a&nbsp;ak proti nim pomáhajú antihistaminiká, pravdepodobne ide o&nbsp;potravinovú alergiu. Za 80 percent potravinových reakcií detí i&nbsp; dospelých je zodpovedná práve skrížená alergia medzi respiračnými alergénmi a&nbsp;podobnými alergénmi v&nbsp;potravinách, ako je ovocie, zelenina či orechy.

Peľ brezy a potravinové alergény
<ul>
<li>čerstvé ovocie: jablko, čerešňa, višňa, broskyňa, marhuľa, hruška</li>
<li>exotické ovocie: kivi, liči, avokádo</li>
<li>surová zelenina: zeler, karotka, zemiaky, špargľa, hrášok</li>
<li>orechy: lieskové, vlašské, mandle</li>
</ul>
&nbsp;
Peľ tráv, obilnín a potravinové alergény
<ul>
<li>rajčiny, sója, šošovica, mango, špenát, cukrová repa, pšeničná múka, arašidy</li>
<li>melóny cukrové, vodové</li>
</ul>
&nbsp;
Peľ paliny (Artemisia) a potravinové alergény
<ul>
<li>zeler (aj varený), karotka, petržlen</li>
<li>korenie a bylinky: fenikel, karí, aníz, čili, koriander, estragón, rumanček, paštrnák, ligurček, bazalka, majorán, oregano, tymian, rozmarín, mäta, šalvia, zelené a čierne korenie</li>
<li>mango, artičoky, slnečnicové semienka, feferónky</li>
</ul>
&nbsp;
Latex a potravinové alergény
<ul>
<li>banány, avokádo, kivi</li>
<li>jedlý gaštan, papája, figy, datle, ananás, grapefruit, melón, broskyne</li>
<li>špenát, zemiaky, paradajky</li>
</ul>
&nbsp;
Roztoče a kôrovce – potravinové alergény
<ul>
<li>kraby, raky, ustrice, krevety, slimáky, langusty</li>
</ul>
&nbsp;
Zdroj: Imunovital.sk

Aké sú skrížené reakcie alergénov?

Za rozvoj alergie zodpovedá najmä genetická predispozícia. Riziko prepuknutia u&nbsp;dieťaťa, ktoré má oboch rodičov alergikov, je až 80 percent. Ak je alergikom jeden rodič, toto riziko sa znižuje na polovicu. U&nbsp;detí, ktoré v&nbsp;rodine nemajú alergika, je pravdepodobnosť objavenia sa alergickej reakcie „iba“ 20 až 30 percent. Nebezpečné je riziko vzniku anafylaktickej reakcie. Ide o&nbsp;veľmi nebezpečný stav, pri ktorom klesá krvný tlak a&nbsp;zhoršuje sa dýchanie. Ak alergik nedostane včas liečbu, môže dôjsť k&nbsp;zlyhaniu životne dôležitých orgánov, ktoré by mohlo bez rýchleho podania adrenalínu ohroziť život.

J​​​ediným riešením, ako sa vyhnúť alergickej reakcii na potravinu v rámci skríženej alergie, je úplne ju vynechať z jedálnička. V dlhodobej liečbe alergie sa používajú antihistaminiká a kromoglykáty. U dojčiat, ktoré sú alergické na bielkovinu kravského mlieka, je možné použiť hydrolyzované mliečne výrobky. Alergici, ktorí už zažili anafylaktickú reakciu, by určite mali mať vždy pri sebe pohotovostný balíček: antihistaminiká, kortikoidy a epipen – injekčnú striekačku s adrenalínom. S&nbsp;prevenciou potravinovej alergie treba začať už u&nbsp;detí, najmä u&nbsp;tých, ktoré majú rodičov alergikov. Základom je dojčenie počas prvých šiestich mesiacov života u&nbsp;všetkých detí.

Materské mlieko chráni pred rozvojom kožného ekzému a&nbsp;astmy u&nbsp;detí v&nbsp;prvých piatich až desiatich rokoch života, hlavne u&nbsp;tých, ktorých rodičia sú alergici. Ak dojčenie nie je možné, takýmto deťom by sa mali dávať hypoalergénne mliečne formuly. Pevné jedlo by sa malo podávať dieťaťu až od šiestich mesiacov, pridávať treba postupne vždy len jeden druh potraviny. Vajíčka je možné podávať dieťaťu najskôr od dvanástich mesiacov, orechy, morské plody, ryby od 24 mesiacov. Výživu je vhodné dopĺňať prebiotickými a&nbsp;probiotickými prípravkami, ktoré priaznivo ovplyvňujú črevnú mikroflóru.