Marcela Fuknová

Leto je obdobím najväčšieho výskytu peľov tráv, burín a&nbsp;obilnín. Pre alergikov, ktorým škodia pele týchto rastlín, nastáva najhoršie obdobie, pretože v&nbsp;lete je výskyt týchto alergénov v&nbsp;ovzduší najvyšší. Zároveň pomerne málo prší, teda je zvýšený podiel prachu. Navyše leto je sezóna najvyšších koncentrácií ozónu. Samotná teplota vzduchu nespôsobuje zvýšenie počtu peľových zŕn v&nbsp;ovzduší. Teplo však zapríčiňuje zvýšenú tvorbu ozónu v&nbsp;prízemných vrstvách atmosféry, čo môže vyprovokovať príznaky alergie.

<ul>
<li>&nbsp;V ranných hodinách, keď sú hodnoty peľu v ovzduší najvyššie, radšej zostaňte doma.</li>
<li>Vetrajte obmedzene, aby ste zabránili vniknutiu peľových zŕn do bytu.</li>
<li>Často upratujte, peľ sa usadzuje na všetkých dostupných predmetoch.</li>
<li>Zbavte matrac a koberec roztočov.</li>
<li>Častejšie si umývajte vlasy.</li>
<li>Udržujte vlhkosť ovzdušia v obytných priestoroch medzi 30 a 50 percentami.</li>
<li>Nepoužívajte parfumy a farby oblečenia, ktoré lákajú hmyz.</li>
<li>Snažte sa nestolovať vonku. Ak už jete mimo domu, všetky potraviny, ktoré zostanú, starostlivo zakryte. Pite len z pohára s vrchnákom a jedlo pred každým hltom skontrolujte pohľadom</li>
<li>Nejedzte neznáme exotické druhy ovocia vo veľkých množstvách.</li>
<li>Slnku sa vystavujte na dovolenke postupne a pri prejavoch alergie&nbsp; zostaňte aspoň tri dni zahalení.</li>
</ul>

Ako bojovať proti alergiám

Alergia môže vzniknúť kedykoľvek počas života. Väčšinou sa objaví u&nbsp;ľudí s&nbsp;dedičnou vlohou po&nbsp;opakovanom kontakte s&nbsp;určitým alergénom. Počas leta je v&nbsp;ovzduší veľké množstvo rôznych peľov, a&nbsp;preto sa ľahko môže stať, že prvé príznaky peľovej alergie ako svrbenie a&nbsp;začervenie očí, nádcha a&nbsp;kašeľ sa objavia práve v&nbsp;lete. Pri prvých prejavoch, ak nie sú veľmi vážne, sa odporúča počas peľovej sezóny ich sledovať a&nbsp;zaznamenávať. Samozrejme, prejavy alergie musia byť zvládnuteľné. Ak sa objavia v&nbsp;druhej peľovej sezóne, sú potrebné alergiologické vyšetrenie a&nbsp;následná liečba.
Článok pokračuje na ďalšej strane.

<h3>Agresívna palina</h3>
Vôbec najznámejším letným peľovým alergénom je ambrózia palinolistá. Je to neofyt, rastlina, ktorá nepochádza z&nbsp;našej zemepisnej oblasti. Dorastá do&nbsp;výšky desať až dvesto centimetrov, jej domovom je východná časť severoamerického kontinentu. Peľ tejto rastliny je najagresívnejší inhalačný alergén zo všetkých známych peľov, agresívnejší než všetky pele našich tráv a&nbsp;stromov. Odhaduje sa, že je naň vnímavých až dvadsať percent populácie.

Ide o náhly a vážny stav, ktorý vyžaduje okamžitý zákrok. Čím neskôr sa začne s liečbou, tým viac je človek ohrozený. Úmrtia po anafylaktickej reakcii po bodnutí hmyzom nie sú výnimočné. Prejavy anafylaktickej reakcie sa týkajú viacerých orgánových systémov –&nbsp;srdcovo-cievneho, dýchacieho, kožného, nezriedka tráviaceho. Ak ste niečo také s lekárskou pomocou prežili prvýkrát, musíte ísť na podrobné alergiologické vyšetrenie.
Diagnostika sa robí pomocou kožných testov a stanovovaním protilátok IgE proti hmyziemu jedu. Ak sa potvrdí alergia na bodnutie hmyzom, lekár vám predpíše pohotovostný balíček, ktorý obsahuje adrenalínové pero a protialergické tabletky, niekedy aj inhalačnú pomôcku. Zároveň vás poučí o režimových opatreniach, ktoré minimalizujú pravdepodobnosť napadnutia bodavým hmyzom. Základom systematickej liečby je dlhoročná alergénová vakcinácia – postupné podávanie hmyzieho jedu, na ktorý ste alergickí, vo zvyšujúcich sa dávkach.

Ako sa prejaví anafylaktický šok?

Alergická reakcia alebo dokonca symptómy astmy (!) môžu vzniknúť i&nbsp;u&nbsp;osôb, ktoré nikdy predtým alergické ťažkosti nezaznamenali. Jedna jediná rastlina ambrózie priemerného vzrastu vyprodukuje až jednu miliardu peľových zrniek a&nbsp;už päť až pätnásť zrniek v&nbsp;jednom kubickom metri vzduchu môže vyvolať alergickú reakciu. Ambrózia kvitne od&nbsp;augusta do&nbsp;prvých mrazov, čím sa pre alergikov podstatne predlžuje peľová sezóna. Zvlášť ohrozené sú deti a&nbsp;starší ľudia. Peľové zrná ambrózie cestujú vzduchom na&nbsp;obrovské vzdialenosti, často aj stovky kilometrov. Preto obťažujú aj tých alergikov, ktorí vo svojom okolí žiadne kvitnúce ambrózie nemajú.
Článok pokračuje na ďalšej strane.

<h3>Chorí pri mori</h3>
Pred alergiami sa neschováte ani doma. V&nbsp;lete totiž vrcholí výskyt roztočov v&nbsp;matracoch, paplónoch a&nbsp;kobercoch. Pre mnohých alergikov nie je východiskom ani odchod k&nbsp;moru. Naopak, ich stav sa tam môže výrazne zhoršiť. Sú to tí, ktorí sú alergickí na&nbsp;spóry plesní. Taký pobyt na&nbsp;pieskovej pláži rozhodne nie je pre týchto ľudí splneným snom. Plesniam sa totiž darí vo vlhkom a&nbsp;v&nbsp;teplom prostredí a&nbsp;môžu sa vyskytovať aj v&nbsp;piesku. Vrchol výskytu húb (plesní) v&nbsp;ovzduší zaznamenávame na&nbsp;vrchole leta a&nbsp;začiatkom jesene. Ľudia alergickí na&nbsp;plesne by sa mali vyhýbať aj lánom obilia pri žatve, jazerám, vodopádom či starým budovám. Všade tam sa vlákna húb uvoľňujú do&nbsp;ovzdušia.

Nebezpečný môže byť aj peľ zo stromov, ktoré na&nbsp;Slovensku nerastú alebo sa tu vyskytujú zriedkavo. Problémy môžu spôsobovať napríklad platany či ihličnany, cyprusy, japonský céder a&nbsp;v&nbsp;oblasti južnej Európy olivovníky a&nbsp;jasene.
Článok pokračuje na ďalšej strane.

<h3>Svrbiace slnko</h3>
Ďalšou známou alergiou, ktorá dokáže znepríjemniť voľné dni, je alergia na&nbsp;slnko. Sú to rôzne nepríjemné prejavy na&nbsp;koži, ktoré súvisia s&nbsp;UV žiarením. Môžu sa prejavovať červenými fľakmi, mapami na&nbsp;pokožke, vyrážkami, pľuzgierikmi predovšetkým vo výstrihu, na&nbsp;ramenách a&nbsp;rukách. Často nepríjemne svrbia, a&nbsp;ak sa do&nbsp;rozškriabanej kože dostane infekcia, môžu vzniknúť mokvajúce a&nbsp;hnisajúce ranky.

Tieto kožné reakcie sa najčastejšie vyskytujú pri prvom dlhšom vystavení pokožky slnku po&nbsp;zime. Často však tento problém prekvapí až pri mori alebo v&nbsp;horách, kde je silné UV žiarenie. Ľudia, ktorí trávia málo času vonku, nemajú možnosť zvykať si na&nbsp;slnečné lúče postupne, v&nbsp;pomaly sa zvyšujúcich dávkach.
Článok pokračuje na ďalšej strane.

<h3>Syndróm ovocného latexu</h3>
Počuli ste o&nbsp;syndróme ovocného latexu? Niektorí ľudia s&nbsp;alergiou na&nbsp;latex majú alergické príznaky aj po&nbsp;konzumácii niektorých druhov ovocia a&nbsp;zeleniny. Je to preto, lebo niektoré antigény latexu sú prítomné v&nbsp;rôznych plodoch. Avokádo, kivi, čerešňa, banán, orech, gaštan, jahoda, figa a&nbsp;melón s&nbsp;týmto syndrómom súvisia. A&nbsp;keďželeto je sezónou, keď si ľudia doprajú hojnosť melónov, jahôd či fíg, alergia na&nbsp;latex sa môže prejaviť práve vtedy.

35 % - 40 % - Slovákov má alergiu 6 miliónov eur - dávajú ročne poisťovne na liečbu imunoterapiou 70 miliónov eur - platia poisťovne za diagnostiku, lieky a hospitalizácie 717 milonov eur - stojí alergia Sociálnu poisťovňu a zamestnávateľov

Alergia je nákladná choroba-viete, koľko stojí?

Vo všeobecnosti sa alergické reakcie spôsobené plodmi objavia rýchlo a&nbsp;sú známe ako syndróm orálnej alergie so svrbením v&nbsp;ústach, hrdle a&nbsp;na&nbsp;pokožke. Vždy je dobré aj na&nbsp;dovolenke v&nbsp;zahraničí ochutnávať exotické ovocie opatrne. Druhy, ktoré najčastejšie spôsobujú alergie, sú ananás, banán, kivi, figy, broskyne, mango a&nbsp;mnoho ďalších.
Článok pokračuje na ďalšej strane.

<h3>Nebezpečné uštipnutie</h3>
Včela, osa, čmeliak a sršeň&nbsp; zanechávajú v&nbsp;mieste bodnutia jed, ktorý môže pre niektorých ľudí znamenať vážne ohrozenie života. Pre zdravého človeka bodnutie žihadlom znamená len mierny opuch, sčervenanie a&nbsp;bolesť v&nbsp;mieste vpichu. Žihadlo sa preňho stáva nebezpečným, len ak sa ocitne v&nbsp;ústach či krku pre hrozbu udusenia.
Telo alergika však reaguje dramaticky aj na&nbsp;uštipnutie mimo dýchacích ciest. V&nbsp;strehu by mali byť ľudia alergickí na&nbsp;med. Alergia naň sa obyčajne vyskytuje práve u&nbsp;tých, ktorí sú alergickí na&nbsp;bodnutie včelou. Každý, kto mal po&nbsp;bodnutí hmyzom opuch nad desať centimetrov, by mal navštíviť imunoalergiológa. Alergiu na&nbsp;bodnutie včelou alebo osou totiž možno potvrdiť pomocou vpichových kožných testov alebo krvných skúšok. Takéto testy sa dajú robiť počas celého roka, najskôr však šesť týždňov po&nbsp;prípadnom bodnutí. Kožné testy majú výpovednú hodnotu do&nbsp;piatich rokov, laboratórne testy z&nbsp;krvi sú najcitlivejšie v&nbsp;priebehu prvého polroka po&nbsp;bodnutí.