A za bolesťami kĺbov zďaleka nemusí byť len reuma. Súčasná medicína našťastie dokáže odhaliť artrózu, artritídu, rovnako ako napríklad reumu alebo osteoporózu v skorom štádiu a zabrániť ich výraznejšej progresii.

Artróza sa vyskytuje najčastejšie u ľudí vo veku nad 70 rokov (približne 70 percent pacientov v tomto veku má artrózu). Už po 30. roku života však u mnohých ľudí dochádza k postupnému opotrebovaniu a poškodeniu chrupky, ktorá má na rozdiel od iných tkanív pohybového aparátu takmer nulovú regeneračnú schopnosť. Vo veku dvadsať rokov majú artrózu približne štyri percentá pacientov. Čo sa týka reumatoidnej artritídy, na Slovensku ňou trpí až 26-tisíc dospelých ľudí.

Osteoporózu – rednutie kostí, má u nás približne každá tretia žena a každý siedmy muž nad 50 rokov.

Choroby postihujú najviac kĺby dolných končatín, predovšetkým kolenné a bedrové, ale najmä v chladnom počasí sa obvykle pridávajú bolesti drobných kĺbov ruky. „Pacienti s reumatoidnou artritídou reagujú na zmeny počasia a teplôt najsilnejšie. Nižšia teplota výrazne ovplyvňuje citlivosť nervových zakončení, ktoré sa nachádzajú v kĺbovom puzdre, a zhoršuje tak pocity bolesti. Vplyv má aj nižší atmosférický tlak, ktorý pôsobí na opuch a tým aj zvýšenú citlivosť kĺbu. Ak sa bolesť v zime zhoršuje, potom to najhoršie, čo môže človek urobiť, je vzdať sa pohybu a len odpočívať! Ak nemôže ísť pre bolesť dolných končatín na prechádzku, je dobré začať s ľahkými cvikmi, to znamená napríklad jazdiť na rotopéde, cvičiť v ľahu na chrbte či v sede, ideálne je aj cvičenie v bazéne či plávanie. Dôležité je zachovať rozsah pohybu v kĺbe a zamerať sa na nácvik mobility, s tým je spojené aj zníženie bolestivosti,“ hovorí hlavná fyzioterapeutka Fyziokliniky Iva Bílková.

Skôr než začnú bolieť

To, že bolesť kĺbov môže výrazne súvisieť s počasím alebo jeho zmenami, je fakt. Bolí ma koleno, bude pršať – počúvame často nielen od seniorov. Na druhej strane ani odborníci sa jednoznačne nezhodujú, ako presne počasie naše kĺby ovplyvňuje. Ide naozaj o akýsi vnútorný barometer? „Je to doposiaľ vedecky nevyriešená otázka,“ myslí si ortopéd MUDr. Róbert Pituch. „Z rozprá-vania babičky či dedka, ale aj mnohých pacientov sa však dá usudzovať, že počasie má vplyv na bolestivosť kĺbu. Z môjho pozorovania vedie k zhoršeniu bolestivosti kolien či ramien skôr samotná zmena počasia. Dalo by sa to vysvetliť zmenou tlaku, napríklad pred búrkou. Zmena tlaku vzduchu spôsobí aj zmenu tlaku v kĺbe, zmení sa prekrvenie v jeho okolí a tým sa prejaví bolestivosť alebo daný kĺb opuchne. Ten istý efekt potom spôsobí ochladenie vzduchu. Vedecké výskumy tieto teórie potvrdzujú, ale aj vyvracajú, takže na jednoznačnú odpoveď si asi ešte budeme musieť počkať,“ usudzuje odborník.

Za čoraz plnšími ordináciami ortopédov, prípadne reumatológov, dnes vraj do značnej miery môže zvyšujúci sa počet ľudí so sedavým zamestnaním, nadváhou či civilizačnými chorobami, ako je napríklad diabetes. „Presné čísla nie sú dostupné, ale dalo by sa povedať, že pomer ľudí v populácii, ktorí majú problémy s kĺbmi, sa skôr zvyšuje. Svoj podiel na tom má aj zmena životného štýlu,“ uvádza MUDr. Pituch. Medzi hlavné rizikové faktory ďalej patria predošlé úrazy, genetika a najmä vek. S pribúdajúcimi rokmi totiž dochádza k rozvoju osteoartrózy. Toto degeneratívne ochorenie, ktoré na seba upozorňuje bolesťou kĺbov, postihuje obvykle ľudí už okolo päťdesiatky. „Postupne sa začínajú objavovať bolesti či obmedzenia hlavne nosných kĺbov a väčšinou už diagnostikujeme artrózu nielen mierneho stupňa,“ hovorí lekár. Okolo šesťdesiatky artróza postihuje okolo 40 percent ľudí. Problémom sa však dá do určitej miery predchádzať.

Ideálne je venovať sa prevencii zavčasu a mať na pamäti, že k nej patrí aj primeraný pohyb. Zároveň by sme však kĺby nemali preťažovať, vystavovať ich jednostrannej záťaži, samozrejme, dôležité je predchádzať úrazom. Rozvoj osteoartrózy totiž býva rýchlejší a prichádza v nižšom veku v prípade, že kĺby sú výrazne zaťažované či už športom, alebo nadváhou, alebo pri stavoch po predošlých úrazoch či operáciách. „Čas na návštevu ortopedickej ambulancie nastáva pri rozvoji bolestivosti, opuchu či obmedzení rozsahu pohybu kĺbu. Pri vyšetrení sa zhodnotí stav kĺbu a je možné posúdiť, či sú problémy adekvátne veku alebo už treba nastaviť terapiu,“ vysvetľuje MUDr. Pituch.

Bolesti kĺbov trápili ľudí odjak­živa, s vyšším vekom, samozrejme, čoraz viac. Naši predkovia sa v tomto prípade spoliehali na rôzne mastičky či obklady z byliniek, napríklad z kostihoja lekárskeho, zo skorocelu či z kapustových listov. Dnes už medicína pozná mnohé ďalšie prostriedky prospievajúce pohybovému aparátu, napríklad chondroitín sulfát či glukosamín sulfát. Účinnou látkou je aj aescin, teda extrakt z pagaštana konského, ktorý pomáha proti opuchom a zápalom.

Podľa fyzioterapeutky Ivy Bílkovej je najlepšou prevenciou bolesti kĺbov udržiavanie optimálnej telesnej hmotnosti, pravidelný pohyb a prevažujúca strava rastlinného pôvodu. „Prípadné problémy je ideálne konzultovať hneď na začiatku s fyzioterapeutom, ktorý má skúsenosti s diagnostikou pohybových porúch a hľadá príčinu bolesti a jej riešenie. Okrem toho odporučí režimové opatrenia, zmeny v stereotypoch, naučí konkrétne cviky a poradí vhodné pohybové aktivity.“

Život s reumatoidnou artritídou

Opuchy kolena, chodidiel, prstov na nohách, bolesť kĺbov, ťažký pohyb… Príčinou môže byť choroba nazývaná reumatoidná artritída. Na Slovensku ňou trpí až 26-tisíc dospelých ľudí a každý rok pribudne 1 300 až 1 600 novodiagnostikovaných pacientov. Zatiaľ čo v minulosti ochorenie viedlo k invalidite, dnes existuje moderná biologická liečba, ktorá postihnutým výrazne uľahčuje život. O dostupnosť terapie pre čo najvyšší počet pacientov bojuje spolu s reumatológmi napríklad spolok pacientov Revma Liga ČR. „Na trh sa dostávajú čoraz modernejšie lieky, ktoré ľuďom zásadne uľavia od choroby. Brzdou v ich nasadzovaní býva cena. Tá však postupne klesá vďaka tak­zvaným biosimilárnym liekom – kópiám originálnych liekov s rovnakým účinkom,“ hovorí Edita Müllerová z organizácie Revma liga ČR. Podľa riaditeľa Reumatologického ústavu v Prahe prof. MUDr. Karla Pavelku, DrSc., biosimilárne prípravky stlačia cenu oproti drahým biologickým liekom niekedy až o päťdesiat percent.

„Aj preto sa nedávno podarilo po piatich rokoch nášho úsilia dosiahnuť to, že na modernú liečbu dosiahnu pacienti, ktorí spadajú do kategórie strednej závažnosti choroby. Dovtedy sa k biologickej liečbe dostali iba v najvyššej aktivite choroby, teda keď už boli zmeny na kĺboch ​​väčšinou nevratné,“ vysvetľuje Edita Müllerová.

Hoci reumatoidná artritída je nevyliečiteľné ochorenie, včas začatá liečba dokáže jeho prejavy zmierniť a oddialiť tak prípadnú invaliditu. „Bohužiaľ, stále je mnoho pacientov na kortikoidoch, ktoré majú dlhodobo neblahý vplyv na organizmus,“ pripomína Edita Müllerová. Biologickú liečbu môžu lekári nasadiť iba v špeciálnych centrách, ktorých je teraz 55. Účinky biologickej a biosimilárnej liečby na pacientov dlhodobo sleduje register ATTRA, ktorý vedie Česká reumatologická spoločnosť.

Revma Liga ČR sa zároveň spolu s reumatológmi zasadzuje o presné zmapovanie toho, kde chýbajú reumatológovia, pretože nedostatok týchto odborníkov je ďalším závažným problémom. K zvýšeniu dostupnosti starostlivosti podľa nej povedie dôkladné zmapovanie súčasnej situácie prostredníctvom takzvanej reumatologickej mapy, o čo sa snaží v spolupráci so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou ČR, najväčšou českou zdravotnou poisťovňou. „Výsledkom by malo byť zasieťovanie celej republiky tak, aby pacienti nemuseli cestovať desiatky kilometrov k najbližšiemu a navyše preťaženému reumatológovi,“ dodáva prof. Pavelka.

Reumatické alebo systémové ochorenia sú pritom veľmi závažné z hľadiska priebehu aj samotnej diagnostiky. „Systémové ochorenie sa netýka iba kĺbových štruktúr, ako si mnohí myslia, ide o vec polyorgánového postihnutia – či už centrálneho nervového systému, teda mozgu, pľúcneho tkaniva, črevného tkaniva, ciev…“ upozorňuje reumatológ MUDr. Karel Buliar. „To robí reumatológiu veľmi ťažkou a diagnosticky zaujímavou, pretože diagnózu dáva dokopy veľa rozličných príznakov z rôznych odborov. K reumatológovi preto prichádzajú pacienti nie s dvoma stránkami a odporúčaním, ale často so stostranovým fasciklom. Majú rôzne ťažkosti, obchádzajú mnohé pracoviská, ale tie väčšinou nedospejú k žiadnym výsledkom. Na základe nejakých indícií potom pri troche šťastia začnú mať podozrenie, že by mohlo ísť o nejaké začínajúce skryté systémové ochorenie, a pošlú chorého k reumatológovi. Veľká znalosť odboru a skúsenosti z ďalších odborov sú potom nevyhnutným predpokladom na to, aby reumatológ konečne stanovil správnu diagnózu.“

Čo prinesie úľavu

• V prípade silnej bolesti kĺbov a svalov môžete siahnuť po liečivých krémoch a géloch s analgetickým účinkom.
• Vhodné sú rôzne hrejivé či chladivé bylinné gély (na stuhnuté svaly skôr hrejivé, na kĺby zase chladivé).
• V prípade bolesti chrbta sprevádzanej stuhnutím skúste hrejivé náplasti či nahrievacie gélové vankúšiky.
• Výraznú úľavu môžete docieliť aj vhodnou aplikáciou kineziologických tejpov.
• Často sa odporúča aj horčík, ktorý prispieva k normálnej činnosti svalov, nervovej sústavy a k zníženiu miery únavy a vyčerpania.

Bolesť kĺbov po kovide

Príznaky zahŕňajú aj mravčenie a slabosť v končatinách, stuhnutosť a bolesť v ramenách či chrbte. Odborníci poukazujú na niekoľko možných dôvodov. Prekonanie samotnej choroby, ale aj režimové opatrenia počas epidémie narušili pohybový režim väčšiny ľudí. Vírus potom navyše často dokázal preniknúť aj do svalových buniek, v dôsledku infekcie mohlo dôjsť k narušeniu nervových vlákien – v niektorých prípadoch tak vznikajú aj takzvané neuropatické bolesti. V prípade výraznejších problémov je vhodná nielen konzultácia s lekárom, ale aj s fyzioterapeutom.

Artróza sa vyskytuje najčastejšie u ľudí vo veku nad 70 rokov (približne 70 percent pacientov v tomto veku má artrózu). Už po 30. roku života však u mnohých ľudí dochádza k postupnému opotrebovaniu a poškodeniu chrupky, ktorá má na rozdiel od iných tkanív pohybového aparátu takmer nulovú regeneračnú schopnosť. Vo veku 20 rokov majú artrózu približne štyri percentá pacientov.

Autorka: Judita Bednářová, týždenník Kvĕty