Posledný augustový deň v&nbsp;roku 1869 zomrela vo Veľkej Británii istá Mary Ward († 42). Vypadla z&nbsp;parného automobilu tak nešťastne, že sa dostala pod jeho kolesá. Stala sa tak prvou obeťou rodiaceho sa automobilizmu. Ak by ste radšej benzín, smutné prvenstvo drží Bridget Driscoll († 44), ktorú 17.&nbsp;augusta 1896 zrazilo auto poháňané benzínom na ceste do divadla. A&nbsp;práve tieto dve smrteľné nehody vyprovokovali záujem o&nbsp;zvýšenie bezpečnosti nielen pre šoférov, ale i&nbsp;pre chodcov. Postupne tak vznikli napohľad bežné veci, ktoré sú súčasťou našich áut a&nbsp;pripadajú nám prirodzené, hoci život bez nich by bol komplikovanejší.

Nasadneme do auta a&nbsp;zapneme si pásy. Začne pršať, spustíme <a href="https://enautoparts.sk/12-stierace" target="_blank" rel="noopener">stierače</a>. Chceme odbočiť, zapneme smerovku. Nedajbože nabúrame, nafúknu sa airbagy a&nbsp;zmiernia náraz. Lenže každá z&nbsp;týchto bežných vecí má vlastný osud a&nbsp;mnohokrát celkom kuriózny.

Keď sa na začiatku roku 1903 vybrala Američanka Mary Anderson na výlet do New Yorku, bolo počasie pod psa. Padal dážď so snehom a&nbsp;pri cestovaní električkou si všimla, že vodič nevidí takmer nič. Tak vymyslela stierač na čelné sklo. Nápad si dala patentovať a&nbsp;oslovila niekoľko výrobcov. Bez úspechu. Vynález si musel počkať.

O&nbsp;sedemnásť rokov neskôr vymysleli bratia Fred a&nbsp;William Folberthovci automatické stierače, ktoré boli poháňané vzduchovým motorom a&nbsp;prepojené hadičkou s nasávacím potrubím motora vozidla. Elektrická verzia bola súčasťou luxusných áut už o&nbsp;päť rokov a&nbsp;na svedomí ju má firma Bosch. Trochu vzruchu nastalo, keď v&nbsp;šesťdesiatych rokoch minulého storočia vymyslel Američan Robert Kearns cyklovač. Dovtedy sa nedala nastaviť periodicita stierania, takže v&nbsp;daždi ste stierače mali pustené buď pomaly, rýchlo, alebo vypnuté. Keď raz Kearnsovi počas dažďa „mávali“ pred nosom stierače, napadlo mu, že ani ľudské viečko nežmurká pravidelne. Zmontoval dômyselné zariadenie a&nbsp;svoj nápad demonštroval spoločnosti Ford Motor s&nbsp;tým, že cyklovač bude sám vyrábať.

Lenže firma Ford ho začala od roku 1969 vyrábať sama a&nbsp;postupne sa pridali aj ďalšie automobilky. Kearns sa preto so spoločnosťou Ford a&nbsp;Chrysler začal súdiť, čo sa ťahalo viac než desať rokov a&nbsp;postupne vysúdil desiatky miliónov dolárov.

Úplne prvý patent na bezpečnostný pás získal 10.&nbsp;februára 1885 Američan Edward&nbsp;J.&nbsp;Claghorn. Jeho vynález bol však určený pre maliarov a&nbsp;hasičov, aby sa mohli pomocou háčikov upevniť k&nbsp;pevnému objektu.

Medzi vynálezcov sa v&nbsp;roku 1930 zaradil aj plastický chirurg Claire L. Straight so svojím kolegom lekárom C. J. Stricklandom. Straightovi totiž napadlo, že ak by boli pasažieri pripútaní, následky prípadnej nehody by mohli byť menej devastačné a&nbsp;ako plastický chirurg naozaj vedel, o&nbsp;čom hovorí. Navrhli aj čalúnené palubné dosky a&nbsp;Strickland dokonca neskôr založil spoločnosť automobilovej bezpečnosti League of America.

Trojbodový brušný a&nbsp;ramenný pás, aký sa používa aj v&nbsp;súčasnosti, skonštruoval Švéd Nils Bohlin. V&nbsp;roku 1959 ho po prvýkrát použila vo svojich vozidlách Amazon (120) a&nbsp;PV 544 švédska spoločnosť Volvo a&nbsp;ponúkla ho ďalším automobilkám. Bohlinov vynález je považovaný odborníkmi za najdôležitejší bezpečnostný prvok vo vozidle, ktorý počas svojej existencie zachránil tisíce ľudských životov.

Vzduchové vankúše vynašli hneď dvaja vynálezcovia nezávisle od seba: v&nbsp;roku 1951 nemecký inžinier Walter Linderer a&nbsp;o&nbsp;rok neskôr Američan John W. Hetrick. Nebolo to však nič nové, pretože v&nbsp;letectve sa airbagy používali už v&nbsp;40. rokoch minulého storočia. Od roku 1967, keď americký vynálezca Allen Breed pre firmu Chrysler vynašiel svoj senzor na detekciu nárazu, boli airbagy považované za alternatívu bezpečnostných pásov, ktoré sa v&nbsp;USA takmer nepoužívali.

V&nbsp;roku 1976 uzrel svetlo sveta aj airbag pre motocyklistov. Vymyslel ho Maďar Tamás Straub. Ide vlastne o&nbsp;airbagovú bundu, ktorá tlmí nárazy na hornú časť tela a&nbsp;chráni tak chrbticu, krk, rebrá, kľúčne kosti a&nbsp;kostrč.

Ak chcete odbočiť, zapnete pravý alebo ľavý blinker. No odkiaľ sa nabrali? Prvý patent na ukazovatele smeru si v&nbsp;decembri 1907 podal americký vynálezca Percy Seymour Douglas-Hamilton. Nezaostávajú však ani zlaté české ručičky. V&nbsp;roku 1922 Jan Hanuš z&nbsp;Olomouca najprv vymyslel šípku, ktorá sa koženým remienkom pripevnila na pravú stranu bicykla a&nbsp;pred odbočením ukazovala smer.

O&nbsp;päť rokov neskôr prišiel s&nbsp;ďalším patentom: elektrickou alebo acetylénovou lampou, ktorá sa mala umiestniť na pravej strane motocykla či auta. Svoj vynález ponúkol kopřivnickej automobilke. Tá ho však odmietla s&nbsp;tým, že je zbytočný a&nbsp;ak bude chcieť vodič odbočiť, jednoducho vystrčí ruku z&nbsp;okna...

Motovynálezy: Viete, ako sa do výbavy áut dostali stierače, smerovky či bezpečnostné pásy?

Plus TV

Celoživotná bitka: Peter Petras vdýchol Rainerovej chate život. Z čoho má obavy?

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Výber pre vás

Motovynálezy: Viete, ako sa do výbavy áut dostali stierače, smerovky či bezpečnostné pásy?

Súvisiace články

Atentátnik sa odpálil na pohrebe, zomrelo 20 ľudí

Sarkozy vynadal fotografom

Mimovládky sa dohodli s Kaliňákom

Pekní ľudia zarábajú lepšie

Plus TV

Celoživotná bitka: Peter Petras vdýchol Rainerovej chate život. Z čoho má obavy?

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Výber pre vás