Zaujímavosti

VESMÍR (1. časť) Cenní špióni

4.4. 2006 19:06
Diskusia ()
Archív
Archív
Zdroj: Archív
Zaujímavosti

VESMÍR (1. časť) Cenní špióni

4.4. 2006 19:06
Diskusia ()
Archív
Archív
Zdroj: Archív

Obiehajú okolo Zeme, putujú medziplanetárnym priestorom, skúmajú telesá slnečnej sústavy. Za takmer 50 rokov vyslalo ľudstvo do vesmíru stovky sond, družíc či modulov so živými posádkami. Vďaka nim vieme, ako to vyzerá na Mesiaci, Marse, Venuši alebo Saturne. To najlepšie nás však vraj iba čaká.

Písal sa október 1957, ľudia sedeli pri rozhlasových prijímačoch, z ktorých sa ozývalo nezrozumiteľné škŕkanie a pípanie, a boli nadšení. Prvýkrát počuli zvuky z „iného sveta“, zvuky, ktoré k nám vysielal Sputnik – prvá umelá družica Zeme. Nastal zlatý vek dobývania kozmu. Sovieti a Američania vypúšťali jednu družicu za druhou a každý sa snažil byť niekde prvý. Ľudia so zatajeným dychom sledovali, ako pristávali sondy Luna a Surveyor na Mesiaci, Viking na Marse, Venera na Venuši, ako letel k Merkúru, Venuši a Marsu Mariner či Pioneer k Jupiteru a Saturnu. Na zvuk Sputnika sa zabudlo, ďalšie sondy už totiž posielali aj obrázky, a keď ľudstvo prostredníctvom astronautov vstúpilo na povrch Mesiaca, mohli sme si na ten „iný svet“ aj siahnuť.

Po polstoročí by sa mohlo zdať, že už toho vieme dosť a nemá zmysel vysielať do vesmíru ďalšie sondy. Omyl. Najväčšie objavy a prekvapujúce zistenia prinášajú títo neživí vyslanci ľudstva práve teraz. Len pred niekoľkými dňami sme vďaka záberom sondy Cassini, ktorá krúži okolo Saturna, zistili, že na jednom z jeho mesiacov je voda. Gejzíry stúpajúce z jeho zamrznutého povrchu vedcov doslova šokovali a s napätím sa čaká, čo prezradia ďalšie misie.

Uvidíme, čo sme nevideli
V čase, keď sonda Cassini posielala na Zem obrázky Saturnovho mesiaca Enceladus, sledovali v riadiacom centre NASA s napätím aj Mars. K Červenej planéte po sedemmesačnej púti dorazila sonda Mars Reconnaissance Orbiter a mala vstúpiť na jej obežnú dráhu. Manéver sa podaril, a ak sa už nič nepredvídané nestane, môžeme sa vraj tešiť na niečo, čo sme ešte nevideli. Nie hneď, sonda bude ešte niekoľko mesiacov klesať k povrchu a v novembri, keď už bude obiehať vo výške asi 300 kilometrov, by mohli prísť prvé výsledky.

Mars Reconnaissance Orbiter je totiž vybavená najmodernejšou technikou a počas najbližších desiatich rokov (taká je jej životnosť) ju čaká veľa práce. Mala by urobiť dokonalé fotografie povrchu, analýzy atmosféry, množstvo výskumov, ale aj nájsť najvhodnejšie miesto na pristátie stacionárneho laboratória a pohyblivého robota, ktoré k Červenej planéte zamieria o niekoľko rokov. No a v neposlednom rade by sonda mala vyhľadať miesta, na ktorých by mohol pristáť modul s ľudskou posádkou. Kedy to bude? Optimistické predpovede hovoria o roku 2030, i keď Rusi vyhlásili, že by chceli na Mars vstúpiť už o desať rokov skôr.

Vesmírna stanica ISS je zatiaľ jediným pracoviskom ľudí na obežnej dráhe Zeme.Mys Canaveral 19. januára 2006. Raketa Atlas 5 vynáša do vesmíru sondu, ktorá možno už v roku 2015 dorazí k planéte Pluto.

Prežije nástrahy cesty?
Cesta dlhá miliardy kilometrov. Deväť, možno až pätnásť rokov nepretržitého putovania medziplanetárnym priestorom. Také sú vyhliadky vesmírnej sondy New Horizons, ktorú 19. januára vypustili z mysu Canaveral. Kam poletí tak dlho? K poslednej doteraz známej planéte slnečnej sústavy a ľudstvom prakticky neprebádanej – Plutu.

New Horizons to nebude mať ľahké. Po ceste na ňu čaká niekoľko úskalí. Už začiatkom budúceho roku by sa mala priblížiť k planéte Jupiter a tam nastane veľmi dôležitá fáza letu. Sonda musí využiť jeho gravitáciu, ktorá ho doslova vymrští na ďalšiu cestu. Odhaduje sa, že New Horizons by tam mal dosiahnuť rýchlosť až 75- -tisíc kilometrov za hodinu. Keď v priebehu ďalších rokov postupne minie planéty Saturn, Urán a Neptún, čaká sondu ďalšia kritická fáza – prelet tzv. Kuiperovým pásom. Sú to tisíce kamenných a ľadových telies veľkých aj niekoľko kilometrov, ktoré sa pohybujú v tomto priestore. Podľa niektorých názorov môže ísť o zvyšky materiálu, z ktorého vznikla slnečná sústava. New Horizons sa im v každom prípade bude musieť vyhnúť. Prípadná zrážka by znamenala koniec sľubnej misie, v rámci ktorej by mohla dva metre veľká a takmer 500 kilogramov ťažká sonda zistiť aj to, či je Pluto skutočne poslednou planétou našej sústavy. Práve v Kuiperovom páse sa totiž nachádza objekt, zatiaľ nazvaný Xena, ktorý by podľa niektorých názorov mohol byť ďalšou doteraz neznámou planétou.

Takýto pohľad sa kozmonautom naskytá zo stanice ISS na Paríž......a newyorský Mannhattan.

Poučenie z Venuše
Sonda, ktorú pre zmenu nevyslali Američania, ale Európska vesmírna agentúra ESA, smeruje aj k Venuši. Podľa nej dostala meno Venus Express. Na cestu sa vydala vlani v novembri a už v najbližších dňoch by mala vstúpiť na jej orbitu. Aj z jej údajov by sme mali onedlho zmúdrieť a lepšie spoznať našu najbližšiu planétu.

Slávny fyzik Stephen Hawking totiž tvrdí, že práve Venuša je predobrazom vývoja našej planéty a tamojší skleníkový efekt má byť pre nás varovaním.

New Horizons čakajú počas cesty k najvzdialenejšej planéte slnečnej sústavy mnohé úskalia.Zatiaľ len počítačová vizualizácia, o niekoľko dní už realita. Sonda Venus Express na orbite planéty Venuša.

Spiaca sonda
Sondy a umelé družice. Výskumné, meteorologické, komunikačné, vojenské, vo vesmíre sa ich pohybujú stovky. Niektoré pracujú naplno, ďalšie už svoje úlohy splnili, jedna z nich však oddychuje a čaká, kedy ju ľudstvo opäť bude potrebovať. Je to sonda Stardust, ktorá začiatkom roka poslala na Zem vôbec prvé vzorky prachu z kométy a medzihviezdneho priestoru. Sú staré asi 4,5 miliardy rokov a mohli by pochádzať z obdobia, v ktorom vznikala aj naša planéta. Stardust je hore už sedem rokov, vo vesmírnom priestore prešla bezmála 5 miliárd kilometrov, a tak ju treba šetriť. Riadiace centrum preto koncom januára znížilo výkon všetkých jej systémov okrem solárnych panelov a antény. Vďaka tomu sa natoľko udrží jej technický stav a ušetrí palivo, že keď ju raz „zobudíme“, bude opäť môcť fungovať v rámci nových misií.

Poslať emailom
Diskusia ()
Umelec Dan Tanenbaum zarába na netradičnom nápade.

Zo záľuby tisícový biznis: Neuveríte, z čoho umelec Dan vyrába tieto predmety!

Populárne články
Umelec Dan Tanenbaum zarába na netradičnom nápade.

Zo záľuby tisícový biznis: Neuveríte, z čoho umelec Dan vyrába tieto predmety!

Hereča Angelina Jolie

Štúdiá Walta Disneyho si Angelinu Jolie obľúbili. V novinke zahviezdi spolu s ďalšou kráskou!

Pohyb na čerstvom vzduchu je potrebný aj v chladnejších dňoch, nielen v lete.

Škôlkarske choroby: Deti si v kolektíve odovzdávajú infekcie, ako posilniť ich imunitu?

Obrovská tragédia sa udiala v Nitre, o život prišiel miestny školák, dvaja chlapci utrpeli zranenia.

Scenár, keď stromy zabíjajú, je vždy podobný. Kto nesie zodpovednosť za tragédiu v Nitre?

 Katherine Schwarzenegger

Bude Arnold Schwarzenegger dedkom? Jeho dcéra Katherine prezradila viac, ako chcela!

Vedeli ste

Pytagoras objavil a2 + b2 = c2.

Zobraziť viac
Diskusia