Zvyšujúci sa počet útokov medveďov na ľudí vzbudzuje u verejnosti prirodzené obavy. Keď k nim dôjde, vyvolávajú značnú mediálnu pozornosť.

Aj keď útoky medveďov hnedých na ľudí sú oproti napadnutiam inými veľkými predátormi zriedkavé, medzinárodný tím vedcov sa ich rozhodol podrobne preskúmať. Zamerali sa na tie, ktoré sa odohrali v rokoch 2000 až 2015, zozbierali informácie o viac ako 600 útokoch a vo svojom výskume nazvanom Útoky medveďa hnedého na človeka: celosvetová perspektíva prišli na zaujímavé zistenia.

Chladná reč štatistík

Pred samotným útokom sa polovica obetí venovala voľnočasovým aktivitám a najčastejšie útočila medvedica, ktorá mala pri sebe mláďatá. Druhú priečku obsadili prekvapivé stretnutia, pri ktorých sa medveď vyľakal a na treťom miesta sa umiestnili útoky vyprovokované prítomnosťou psa.

Zo štatistík vyplynulo, že vyšší počet útokov sa udial v tých krajinách, v ktorých je hustota medveďov vyššia, a to z dôvodu vyššej pravdepodobnosti stretnutia. Útokom boli vystavení takmer výlučne dospelí ľudia a prevažne muži. V 63 % prípadov bola osoba v momente útoku osamotená.

Keď došlo k útoku, takmer polovica obetí sa venovala voľnočasovým aktivitám, ako je poľovačka, turistika, zber lesných plodov, húb a parohov, rybolov alebo džoging. Najbežnejšie útočila medvedica s mláďatami. Až v polovici prípadov, pri ktorých došlo ku kontaktu, bola potrebná rehabilitácia a útok priniesol pre napadnutú osobu trvalé následky – invaliditu, atrofiu svalstva, znetvorenie tváre, jazvy a psychické problémy.

A ešte jedna informácia je zaujímavá, výskum nepotvrdil hypotézu, že k menšiemu počtu útokov dochádza v krajinách, v ktorých je medveď legálne lovený z dôvodu možnosti odstránenia problémových jedincov.

Stretnúť medveďa ešte nemusí znamenať, že na vás zaútočí.
Stretnúť medveďa ešte nemusí znamenať, že na vás zaútočí.
Zdroj: Juraj Žiak

Spozorovanie medveďa

Najčastejšia otázka, s ktorou sa odborníci stretávajú, je, čo robiť, keď dôjde k stretnutiu s medveďom. Ak medveď človeka lokalizuje ako prvý, zvyčajne sa mu vyhne bez toho, aby ku kolízii došlo. Medveď má vynikajúci čuch a sluch, ale jeho zrak je horší. Videnie medveďa je binokulárne, zorné polia očí sa prekrývajú ako u človeka, čo mu umožňuje priestorové videnie. Zmysly medveďa zachytia ľudskú prítomnosť väčšinou rýchlejšie, ako ho človek spozoruje.

Ak spozorujete medveďa ako prví a medveď vás neregistruje, najistejšie je ostať ticho a vo vhodnej chvíli sa nepozorovane čo najviac vzdialiť. Ďalšia dobre mienená rada znie: Nebežte, pokým nie je medzi vami dostatočná vzdialenosť a nie ste si úplne istí, že sa včas dostanete do bezpečia.

Priame stretnutie

Problém môže nastať, ak medveď človeka včas nestihne lokalizovať a ten priblížením sa k medveďovi prekročí kritickú vzdialenosť 20 až 35 metrov. V takýchto prípadoch môže medveď v sebaobrane zaútočiť. Čím bližšie sa ocitnete pri medveďovi, tým väčšia je pravdepodobnosť, že na vás zaútočí, hovoria odborníci.

Mýtom je, že ak sa medveď postaví na zadné končatiny, chystá sa na útok. On chce len lokalizovať a zistiť totožnosť pôvodcu pachov či zvukov a vyhodnotiť stupeň svojho ohrozenia. Z dôvodu lepšieho zachytenia pachov si medveď často oblizuje okolie nosa, pretože čuch najlepšie funguje pri vyššej vlhkosti.

Správanie medveďa je priamo závislé od posúdenia a vyhodnotenia konkrétnej situácie. Ak sa medveď necíti ohrozený, pokračuje vo svojej predošlej činnosti. Ak cíti, že je v nebezpečenstve, tak utečie, predstiera útok alebo priamo na obeť zaútočí.

Samice spolu so subadultmi využívajú oblasti obývané ľuďmi z dvoch dôvodov, aby sa vyhli veľkým samcom alebo hľadali potraviny v odpadových nádobách
Samice spolu so subadultmi využívajú oblasti obývané ľuďmi z dvoch dôvodov, aby sa vyhli veľkým samcom alebo hľadali potraviny v odpadových nádobách
Zdroj: Shutterstock

Priamy útok

Medveď útočí úderom labou, hryzením, zrazením obete na zem, kombináciou úderu labou, zrazenia a hryzenia alebo vlečením obete po zemi. Úder labou smeruje väčšinou na hlavu a môže pri ňom dôjsť k stiahnutiu kože z temena. Hryzenie väčšinou smeruje na končatiny, hlavne nohy a hlavu obete.

Tretina útokov býva taká nečakaná, že obeť sa ani nestačí zorientovať. Ak k útoku dôjde, odborníci odporúčajú ľahnúť si na zem dolu tvárou, čím sa chráni tvár, brucho a životne dôležité orgány. Štatistiky hovoria, že vo väčšine prípadov trvá útok pár sekúnd až pol minúty.

Každý útok medveďa je veľmi špecifický a na rozhodnutie medveďa vplýva viacero činiteľov. Kým jedného jedinca krikom môžete vyľakať a prinútiť na útek, iného môžete práve krikom vyprovokovať na útok a zvýšenú agresivitu. Ak je medveď rozdráždený, jeho schopnosti sa znásobujú. A nespolieha sa len na svoju silu, vyvinie tiež prekvapivú rýchlosť – až 55 km za hodinu, beží teda rýchlejšie ako olympijskí šprintéri a rovnako rýchlo ako dostihový kôň.

Prevencia je základ

Vedci veria, že pochopenie útokov môže pomôcť obmedziť nebezpečné stretnutia a znížiť počet konfliktov v tých krajinách, kde medvede hnedé žijú. Zároveň tvrdia, že najdôležitejší spôsob, ako minimalizovať tieto konflikty, je pochopenie okolností, ktoré viedli k útokom týchto veľkých mäsožravcov. A aké sú rady, ktoré odborníci na správanie medveďa odporúčajú dodržiavať ?

Neodporúčajú napríklad pohyb na neznámych miestach a mimo turistických chodníkov. V skorých ranných a v neskorých večerných hodinách radia vychádzky, pohyb a ostatné aktivity v lese obmedzovať na minimum. Pretože práve vtedy sú medvede najaktívnejšie.

Vyhýbajte sa húštinám , skalným útvarom a neprehľadnému terénu, teda miestam, kde by mohol medveď odpočívať alebo mal brloh, na lokalitách s hojnosťou lesných plodov buďte ostražití. Všímajte si okolie, stopy, trus a iné znaky prítomnosti medveďa. Ak sú čerstvé, zvýšte pozornosť – znejú ďalšie ich odporúčania.

Odborníci sa zhodujú, že základom je prevencia. Napríklad ohlasovaním svojej prítomnosti môže človek minimalizovať náhle stretnutia s medveďom. V oblastiach, kde sa medvede vyskytujú, treba pri pobyte v prírode držať psy na vôdzke. Ukázalo sa tiež, že jednotlivci bývajú napadnutí častejšie ako ľudia v skupinách. Dôvodom je, že väčšie skupiny sú hlučnejšie a pre medveďa ľahšie spozorovateľné ako osamelý človek.

Koľko ich je?

Ďalšia otázka, ktorá ľudí zaujíma, sa týka početnosti medveďov. V súčasnosti sa odhaduje, že väčšina celosvetovej populácie, okolo 100 000 jedincov medveďa hnedého, žije v Rusku. V Severnej Amerike žije 58 000 a v Európe asi 15 400 jedincov. Zaujímavosťou je, že aj keď počet medveďov globálne rastie, niekoľko malých subpopulácií je stále ohrozených.

Ukončenie legálneho prenasledovania a znovuzavedenie prísnych ochranárskych opatrení na začiatku minulého storočia umožnilo zotavenie slovenskej populácie medveďa a prispelo k opätovnému rozšíreniu do oblastí, ktoré v minulosti obýval.

Odhaduje sa, že v 20. a 30. rokoch minulého storočia nežilo v našich lesoch viac ako 30 medveďov. V roku 1974 sa ich stav na území Slovenska odhadoval na 430 a najnovšie štúdie odhadu početnosti populácie medveďa hnedého neinvazívnou metódou rozboru DNA zo vzoriek trusu udávajú, že dnes ich tu žije viac ako tisíc.

Na miestach s hojnosťou lesných plodov buďte ostražití.
Na miestach s hojnosťou lesných plodov buďte ostražití.
Zdroj: Shutterstock

Medvedie obry

Skonzumujú takmer čokoľvek, korene a bobule rastlín, plody a semená stromov, dokážu sa pásť na vegetácii, vyhrabávať spod zeme hlodavce ukryté v norách, ale aj mravčie a včelie hniezda. Chutí im hmyz a jeho vývinové štádiá, ale dokážu uloviť aj veľké kopytníky. Ich strava je taká bohatá, že najväčšie jedince môžu vážiť niekoľko sto kilogramov.

Ale akú veľkosť môže medveď dosiahnuť ? Najväčšie jedince na Slovensku môžu mať aj viac ako 300 kilogramov. V roku 1878 zastrelili na Orave medveďa, ktorý bez vnútorností vážil 356 kg. V 60. rokoch 20. storočia boli v oblasti Nízkych Tatier, na polesí Malužiná ulovené dva obrovské medvede.

Začiatkom mája v roku 1963 v lokalite Tajch nemecký obchodník s alkoholom zastrelil 365 kg medveďa a v roku 1968 v lokalite Škarkétka-Priehyba nemecký poľovník H. Brocker ulovil začiatkom apríla medveďa s hmotnosťou 345 kg. Nemecký hosť vtedy za odlov medveďa zaplatili okolo 20-tisíc korún (vo valutách). Len pre zaujímavosť – mzda lesníka bola v tom čase okolo 300 korún.

Ale ani s touto hmotnosťou sa slovenskí rekordéri nepribližujú k najväčším medveďom na svete. Najväčším poddruhom medveďa hnedého je medveď hnedý kodiak (Ursus arctos middendorffi). Na ostrove Kodiak v roku 1952 aljašský biológ v sebaobrane zastrelil najväčšieho dodnes zdokumentovaného medveďa hnedého, vážil 540 kilogramov.

Medveď biely (Ursus maritimus) je ešte väčší, dospelé samce môžu vážiť aj viac ako 750 kilogramov. Najväčší zdokumentovaný samec medveďa bieleho meral v stoji na zadných nohách 3,5 metra a vážil viac ako 900 kilogramov.

Medvedie zbrane

Sila stisku medvedích čeľustí môže smelo súťažiť so stiskom veľkých mačkovitých šeliem. Aj v medvedích čeľustiach sa nachádzajú 4 mohutné očné zuby, prispôsobené na pridržanie koristi, ale v zadnej časti za rezákmi má medveď zuby vegetariána, podobné stoličkám diviaka. Majú plochý povrch určený na drvenie tuhých rastlinných častí.

Za silu svojich čeľustí medveď nevďačí iba svojim zubom. Tá je výsledkom ukotveného systému nazývaného sagitálny (predozadný) hrebeň, čo je vlastne kostený šev pozdĺž vrcholu lebky. Práve ten zväčšuje plochu povrchu lebky a umožňuje dôkladné uchytenie svalov, ktoré hýbu čeľusťami.

Intenzívne využívanie prírody ľuďmi, ktorí nie sú zvyknutí spolunažívať s voľne žijúcimi živočíchmi, zvyšuje pravdepodobnosť nebezpečných stretnutí s medveďom.
Intenzívne využívanie prírody ľuďmi, ktorí nie sú zvyknutí spolunažívať s voľne žijúcimi živočíchmi, zvyšuje pravdepodobnosť nebezpečných stretnutí s medveďom.
Zdroj: Shutterstock

Na vyvýšenom mieste v medzilopatkovej oblasti, ktoré je tvorené najvyšším tŕňovým výbežkom hrudníkového stavca (kohútik), majú medvede mohutný lopatkový hrb, svalovitý výčnelok spájajúci lopatku a predlaktie medveďa. Ten dodáva medveďom obrovskú silu.

Okrem neho a mocných čeľustí má medveď ďalšiu účinnú zbraň – pazúry, ktoré môžu merať až 10 cm. Akokoľvek hrozivo však vyzerajú, nie sú určené na trhanie mäsa. V oblastiach, kde medveď žije, je často potrava ukrytá v zemi, pod skalami alebo zvalenými kmeňmi stromov. A laby medveďa slúžia ako nástroj na jej získanie.

2 100-krát lepší 
ako človek

Avšak najúžasnejšou zbraňou medveďa je jeho nos. Vnímanie zrakom má v lese mnoho prekážok, medvede vnímajú oveľa širšiu perspektívu vďaka čuchu. V tvárovej časti lebky sa nachádza nosová dutina – zložito konfigurovaný priestor, v ktorom je obrovské množstvo nervových zakončení. V nej dve veľmi citlivé komory prijímajú, analyzujú a zhromažďujú všetky pachové stopy.

Plocha ich povrchu je stokrát väčšia ako u človeka a sú pokryté receptormi s miliardou zmyslových buniek. Tieto bunky sú spojené s desiatimi miliónmi nervových vlákien, ktoré vysielajú elektrické signály priamo do mozgu.

Takto nie sú vybavené ani psy, hoci ich čuch je stokrát citlivejší ako čuch človeka, u niektorých druhov je to dokonca 300-krát.  Najnovšie vedecké štúdie ukazujú, že medvede majú čuch ešte 7-krát lepší ako najlepší stopársky pes, a teda 2 100-krát lepší ako človek.

Vedci odhalili, že medvede majú z hľadiska čuchu špeciálne vybavený nielen nos, ale aj mozog. Medvedí mozog je veľmi veľký a veľmi výkonný, medzi všetkými cicavcami unikátny. Milióny nervov spájajúcich nos s mozgom nepretržite spracúvajú pachy, keď medveď nasaje pach, mozog ho zaradí a spustí okamžitú reakciu – útek, lov alebo útok.

Má neskutočne citlivý čuch, pracuje „vo svete“, ktorý si ani nedokážeme predstaviť. Na kilometrové vzdialenosti rozpozná pach opačného pohlavia, korisť i nepriateľov. Pachy prenášané vzduchom nesú so sebou informácie o zvieracom druhu, jeho pohlaví a dokonca aj o zdravotnom stave. To všetko medveď cíti, jeho nos zachytí aj pachy pre všetky ostatné zvieratá nepoznateľné.

Štatistika útokov medveďa hnedého na ľudí.
Zdroj: Život

Databáza pachov

Aj keď má medvedí mozog len tretinovú veľkosť toho nášho, majú veľký hipokampus – časť mozgu využívaná na pamäť, ktorá hrá dôležitú úlohu pri konsolidácii informácií z krátkodobej pamäti do dlhodobej pamäti a priestorovej orientácie. Práve tam medvede ukladajú svoju databázu pachov. Dokážu si z pamäti vyvolať virtuálne pachové mapy, ktoré používajú na orientáciu.

Pach každého medveďa je taký jedinečný ako u ľudí odtlačok prsta. Medvede sú schopné si zapamätať pach nielen príslušníkov svojho druhu, ale aj pachy jedincov iných druhov zveri. A dokonca rozoznávajú aj pach konkrétnych ľudí, ktorí sa pohybujú v ich domovskom okrsku.

Útoky medveďov na ľudí sú najdramatickejšou formou konfliktov medzi ľuďmi a medveďmi. Ľudská populácia v celosvetovom meradle narastá, čo vedie k expanzii obývaných oblastí smerom k prírodným biotopom. V rozvinutých krajinách sa ľudia žijúci v mestách čoraz častejšie venujú rekreačným aktivitám v prírode. A takéto intenzívne využívanie prírody ľuďmi, ktorí nie sú zvyknutí spolunažívať s voľne žijúcimi živočíchmi, zvyšuje pravdepodobnosť nebezpečných stretnutí s medveďom.

Volocopter by mohol slúžiť ako taxík budúcnosti.

V Singapure predstavili taxík budúcnosti: Poradí si so vzdialenosťou aj zápchami

Populárne články
Kráľovná nešetrí len na personále.

Legendy o skúpej Alžbete II.: Hladným sa do paláca chodiť nevypláca, takto hostia návštevy!

S víťazom Tour de France 2019 Eganom Bernalom.

Netradičná záľuba šoféra z Nitry: Juraj si dopisuje s cyklistickými tímami z celého sveta

Čipsy sa prvýkrát  v obchodoch začali predávať v roku 1895 v Clevelande.

Vznikla z nehody a náhody: Na pochúťku čakali v radoch boháči aj senátori!

Lenka Beňová priznala, že po Robovej smrti sa borila nielen so stratou milovaného muža, ale aj so zdravotnými problémami, ktoré sa objavili po strese.

Spoveď partnerky moderátora a politika Beňa: Čo je na živote bez Roba najťažšie?

Volocopter by mohol slúžiť ako taxík budúcnosti.

V Singapure predstavili taxík budúcnosti: Poradí si so vzdialenosťou aj zápchami

Vedeli ste

Vedia aj slony skákať?

Zobraziť viac
Diskusia