Zaujímavosti

Únos a vražda Alda Mora: Teroristom sa výmenou za uneseného politika ponúkal aj pápež!

9.5. 2016 18:25
Diskusia ()
Aldo Moro stál päťkrát na čele talianskej vlády a bol uznávaným politikom.
Aldo Moro stál päťkrát na čele talianskej vlády a bol uznávaným politikom.
Zdroj: Rex
Zaujímavosti

Únos a vražda Alda Mora: Teroristom sa výmenou za uneseného politika ponúkal aj pápež!

9.5. 2016 18:25
Diskusia ()
Aldo Moro stál päťkrát na čele talianskej vlády a bol uznávaným politikom.
Aldo Moro stál päťkrát na čele talianskej vlády a bol uznávaným politikom.
Zdroj: Rex

Keď 9. mája 1978 otvorili talianski policajti červený renault odparkovaný v rímskej ulici Via Caetani, naskytol sa im hrozný pohľad. V kufri auta ležalo mŕtve telo prominentného politika Alda Mora. Teroristi, ktorí ho 55 dní predtým uniesli, teda neklamali.

Prípad únosu a vraždy poslanca a bývalého talianskeho premiéra dodnes vyvoláva mnohé otázniky. Stále sa napríklad nevie, či išlo naozaj o samostatnú akciu teroristov, alebo za ňou stál aj niekto iný. Príbeh posledných 55 dní jeho života sa začal odvíjať ráno 16. marca 1978.

Aldo Moro odchádzal zo svojho rímskeho bytu a mieril na zasadnutie parlamentu. Pred domom nastúpil do tmavomodrého fiatu, v ktorom sa okrem neho viezli dvaja členovia ochranky. Sprevádzalo ich ešte jedno auto s policajným sprievodom. Cesta prebiehala normálne, ale len do chvíle, keď vošli do ulice Via Fani. Tam ich predbehol biely fiat, ktorý vzápätí prudko zabrzdil. Politikovo auto doňho narazilo, zabrzdiť nestačili ani policajti idúci za ním. Tentokrát však neišlo o nehodu, aké sa v hustej premávke často stávajú. Z bieleho fiatu totiž okamžite vyskákali zamaskované osoby s pištoľami a samopalmi a spustili paľbu. Všetkých piatich policajtov, expremiérov sprievod, zabili. Potom namierili zbrane na Alda Mora, vytiahli ho von, nastúpili s ním do obďaleč pripraveného auta a zmizli v rušných uliciach.

Ešte v to isté prepoludnie sa redakciám niektorých novín telefonicky ozvali únoscovia, členovia ultraľavicovej teroristickej organizácie Brigate Rosse (Červené brigády). „Zmocnili sme sa srdca štátu, uniesli sme Alda Mora. Je našou prvou korisťou,“ oznámili.

Snímka uneseného politika, ktorú v marci 1978 zverejnili členovia Brigate Rosse.
Snímka uneseného politika, ktorú v marci 1978 zverejnili členovia Brigate Rosse.
Zdroj: Getty Images

Búrlivé sedemdesiate

Taliansko sa v sedemdesiatych rokoch zmietalo v nepokojoch. Sužovali ho hospodárske problémy, ktoré sa ešte viac vystupňovali po prepuknutí ropnej krízy, keďže krajina bola do veľkej miery závislá od zahraničných dodávok energie. Situácia vyústila do masívnej vlny štrajkov a demonštrácií, čoraz častejšie však boli aj aktivity teroristických skupín, zameriavajúce sa najmä na osobnosti verejného života. Množili sa únosy i vraždy a zdalo sa, že štátu sa situácia úplne vymkla z rúk.

Jednou z najaktívnejších extrémistických organizácii boli práve Červené brigády. Založil ich na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov Renato Curcio, ktorý okolo seba zhromaždil skupinu revolučne naladených študentov. Ich cieľ bol prostý - odstránenie kapitalistického systému v krajine akýmikoľvek prostriedkami. Na štátny prevrat ich však bolo zúfalo málo, a tak sa spôsobom ich boja stali teroristické akcie. V roku 1977 však spadla nad nimi klietka. Renato Curcio a ďalší štrnásti príslušníci Červených brigád sa ocitli v rukách polície a začiatkom marca 1978 boli v Turíne postavení pred súd.

„Žiadame ich okamžité prepustenie a zverejnenie našich manifestov,“ vyrukoval s podmienkami muž, ktorý talianskym médiám oznámil únos Alda Mora. Bol ním Mario Moretti, ktorý sa po Curciovom zatknutí postavil na čelo organizácie.

Zakladateľ Brigate Rosse Renato Curcio pred súdom. Aj jeho okamžité prepustenie bolo jednou z požiadaviek po únose Alda Mora.
Zakladateľ Brigate Rosse Renato Curcio pred súdom. Aj jeho okamžité prepustenie bolo jednou z požiadaviek po únose Alda Mora.
Zdroj: Getty Images

Únosom bývalého premiéra mali ultraľavicoví teroristi v rukách jednu z najprominentnejších talianskych osobností. Aldo Moro bol totiž medzinárodne uznávaným politikom a lídrom talianskych kresťanských demokratov.

Pôvodne bol právnik, v roku 1946 sa však ako 30-ročný stal členom parlamentu, čo odštartovalo jeho oslnivú politickú kariéru. Už na jej začiatku bol, ešte ako poslanec, jedným zo spolutvorcov novej talianskej ústavy, postupne ale v hierarchii stúpal. Od druhej polovice päťdesiatych rokov zastával viaceré ministerské posty a v roku 1963 sa prvýkrát stal predsedom vlády. Kabinetu šéfoval celkom päťkrát, až do roku 1976, a dodnes je v análoch zapísaný ako jeden z najdlhšie úradujúcich povojnových talianskych premiérov.

Keď sa v sedemdesiatych rokoch krajina ocitla v hospodárskej a politickej kríze, hľadal z nej Aldo Moro východisko. Svoju pozornosť napokon upriamil na projekt šéfa talianskych komunistov Enrica Berlinguera, nazvaný Compromesso storico, čiže historický kompromis. Bol to vlastne návrh na dovtedy nepredstaviteľnú spoluprácu medzi komunistami a kresťanskými demokratmi. Jej výsledkom malo byť vytvorenie spoločnej vlády národnej solidarity, ktorá by s väčšinovou podporou mohla hospodárske problémy riešiť. Hoci musel Aldo Moro vo vnútri svojej strany pri presadzovaní tejto spolupráce čeliť silnej opozícii, bol napokon úspešný. Spoločnú vládu sa podarilo zostaviť a práve 16. marca 1978 si s ňou nový premiér, kresťanský demokrat Giulio Andreotti (mimochodom jeden z najväčších odporcov Morom navrhovanej spolupráce s komunistami) išiel do parlamentu po dôveru. Muž, ktorý mal na vytvorení tejto vlády veľkú zásluhu však na toto rokovanie neprišiel.

Aldo Moro (vľavo) na kongrese talianskych kresťanských demokratov v roku 1976.
Aldo Moro (vľavo) na kongrese talianskych kresťanských demokratov v roku 1976.
Zdroj: Getty Images

Bezvýsledné pátranie

Miesto, kde ho únoscovia väznili, však bezpečnostné zložky hľadali márne. Bezmála 50-tisíc policajtov a vojakov pátralo nielen v samotnom Ríme, ale aj v iných mestách. Preverovali sa desiatky tipov či „stopercentne zaručených“ informácií o mieste, kde bývalého premiéra ukrývajú. Bezvýsledne. Jedinou stopou po teroristoch a ich obeti boli len manifesty Červených brigád, ktoré ich spojky nerušene vylepovali v rímskych uliciach a pár listov, ktoré únoscovia dovolili Aldovi Morovi napísať.

Adresoval ich manželke Eleonore, svojim štyrom deťom, ale aj ministerskému predsedovi. Jeden z listov Andreottimu bol zverejnený v deväťdesiatych rokoch a Moro v ňom okrem iného zdôrazňoval, že prvoradým cieľom štátu by v takejto situácii mala byť záchrana životov svojich občanov, aj za cenu splnenia podmienok ultimáta. Je zrejmé, že unesený politik týmto reagoval na vyhlásenie vlády, ktorá sa požiadavkami teroristov odmietla zaoberať a nemienila s nimi ani vyjednávať. Nepomohol ani tlak verejnosti a známych osobností. Na podporu Alda Mora sa konali demonštrácie, prebehol aj generálny štrajk a pápež Pavol VI. dokonca únoscov vyzval, aby bývalého premiéra prepustili a zobrali si ako rukojemníka jeho.

Jedinou stopou po teroristoch a ich obeti boli len manifestyBrigate Rosse, ktoré ich spojky nerušene vylepovali v rímskych uliciach
Jedinou stopou po teroristoch a ich obeti boli len manifestyBrigate Rosse, ktoré ich spojky nerušene vylepovali v rímskych uliciach
Zdroj: Reuters

Po viac ako dvoch týždňoch od únosu dostala polícia ďalší tip, tentokrát od pedagógov Bolonskej univerzity, medzi ktorými bol mimochodom aj neskorší taliansky premiér a šéf Európskej komisie Romano Prodi. Podľa veľmi kusej informácie, ktorú získali, mal byť Aldo Moro zadržiavaný v nejakom byte, pričom sa spomínal názov Gradoli. Bezpečnostné zložky teda prehľadali rovnomenné rímske predmestie, výsledok bol však rovnaký, ako vo všetkých prípadoch predtým. Nikomu vtedy nenapadlo hľadať priamo v meste, na ulici Via Gradoli. Práve tu, v dome s číslom 96 bol totiž jeden z bytov, ktoré mali Červené brigády prenajatý a väznili v ňom aj Alda Mora. Keď to ale polícia zistila, bolo už neskoro.

V rímskych uliciach sa 8. mája 1978, 55 dní po únose objavil ďalší manifest teroristov. Červené brigády v ňom oznamovali, že vzhľadom na nesplnenie svojich požiadaviek bol Aldo Moro odsúdený na smrť.

Mřtve telo Alda Mora našli policajti v zaparkovanom aute.
Mřtve telo Alda Mora našli policajti v zaparkovanom aute.
Zdroj: Getty Images

Vodca teroristov Mario Moretti bývalému premiérovi prikázal, aby vliezol do batožinového priestoru auta a prikryl sa plachtou, že ho chcú previezť na inú adresu. Akonáhle to Aldo Moro urobil, bol zastrelený. V jeho tele neskôr našli desať projektilov. Vrahom mal byť práve Moretti. Telo obete nechali únoscovia v kufri červeného renaulta, ktorý odparkovali v rímskej ulici Via Caetani, na polceste medzi sídlami kresťanských demokratov a komunistov. Tam ho 9. mája 1978 polícia aj našla.

Akcia na objednávku?

Viacerí príslušníci Červených brigád, medzi nimi aj únoscovia Alda Mora, postupne skončili v rukách polície a boli postavení pred súd. Tých, ktorých nechytili, súdili v neprítomnosti. V štyroch procesoch bolo napokon na dlhoročné tresty väzenia až doživotie odsúdených dvadsať teroristov, ktorí s prípadom mali niečo spoločné. Šéfa Maria Morettiho dostala polícia v apríli 1981 a od súdu odišiel s trestom 15 rokov väzenia. V roku 1994 ho však predčasne prepustili. Posledná členka komanda, ktoré Alda Mora unieslo, Rita Algranatiová (odsúdená v neprítomnosti na doživotie) bola do Talianska eskortovaná v roku 2004, keď ju zadržali v Egypte.

Tomu, že únos a neskoršia vražda Alda Mora mohla byť samostatnou akciou Červených brigád však dodnes nechcú mnohí Taliani veriť. Hovorí sa napríklad o účasti americkej CIA, takisto sovietskej tajnej služby KGB a dokonca aj československej Štátnej bezpečnosti, ktorá mala v sedemdesiatych rokoch Červené brigády podporovať. Najčastejšie sa však vina za smrť obľúbeného politika dáva vtedajšiemu premiérovi Giuliovi Andreottimu, ktorý vraj akciu teroristov využil na to, aby sa zbavil svojho politického protivníka, a preto mal odmietať aj vyjednávanie s nimi. Takúto teóriu by podporovalo aj vyhlásenie jedného zo zakladateľov Brigate Rosse Alberta Franceschiniho, ktorý na konci deväťdesiatych rokov v jednom rozhovore povedal, že vedenie skupiny bolo manipulované predstaviteľmi štátu a neraz robilo aj akcie, ktoré vyhovovali práve im.

Giulio Andreotti (vzadu) v júli 1978 počas inaugurácie nového talianskeho prezidenta Alessandra Pertiniho (v popredí). Andreottiho obviňovali, že akciu teroristov využil na to, aby sa zbavil svojho politického protivníka, a preto mal odmietať aj vyjednávanie s nimi.
Giulio Andreotti (vzadu) v júli 1978 počas inaugurácie nového talianskeho prezidenta Alessandra Pertiniho (v popredí). Andreottiho obviňovali, že akciu teroristov využil na to, aby sa zbavil svojho politického protivníka, a preto mal odmietať aj vyjednávanie s nimi.
Zdroj: Getty Images

To, že zostal sám, pochopil pred svojou smrťou zrejme aj Aldo Moro, keď v poslednom liste napísal „Tak teda zomriem, keď sa tak rozhodla moja strana.“  O strate akýchkoľvek ilúzií svedčí aj jeho želanie, aby za jeho rakvou kráčala len rodina. Neprial si, aby tam boli členovia vlády, ani strany, ktorú viedol.

Poslať emailom
Diskusia ()
Turecký lietajúci automobil Cezeri.

Turecko šokovalo na technologickom festivale: Predstavujeme vám náš lietajúci automobil!

Populárne články
Herečka Sarah Hyland

Vo filme romantika, v realite dráma. Herečka Sarah Hyland už prekonala 16 operácií!

Turecký lietajúci automobil Cezeri.

Turecko šokovalo na technologickom festivale: Predstavujeme vám náš lietajúci automobil!

Založila konferenciu SUPERfeel, ktorá prináša ženám priestor na vzdelávanie a ďalšiu motiváciu.

Ivana Kičikoleva našla počas liečby vážnej choroby zmysel života: Som rada, že sa mi to stalo

Farmár z okresu Krupina nám ukazuje, ako mu diviaky zničili úrodu. Ak štát nezačne konať, úplne skončí s pestovaním poľnohospodárskych plodín.

Desať ton zdravých zemiakov musel vyviezť na hnojisko. Farmár čakal pomoc od štátu, tá neprišla

Karolína Chomisteková

Chomisteková končí na poste riaditeľky Miss Slovensko: Vystrieda ju tento mladík!

Vedeli ste

Vo vode sa scvrkáva koža.

Zobraziť viac
Diskusia