Ekológia infekčných chorôb

V sedemdesiatych rokoch 20. storočia vznikol nový vedný odbor – ekológia infekčných chorôb. Jeho predstavitelia hovoria, že výskyt vírusov je dôsledkom ekologických zmien, že pandémie koronavírusov svedčia o problematickom vzťahu ľudí k zvieratám a neostáva nám nič iné, len sa naučiť predchádzať nepredvídateľnej budúcnosti. Prenos vírusov zo zvierat na človeka je hlavný zdroj nových vírusových infekcií 21. storočia.

Odhaduje sa, že existuje okolo 1,7 milióna neznámych vírusov, ktoré kolujú v populáciách voľne žijúcich druhov.
Zdroj: Shutterstock

Častejším kontaktom so zvieratami prichádzame do užšieho styku aj s ich vírusmi a patogénmi, proti ktorým naša imunita nie je vyzbrojená, a tak vznikajú nové vírusy. Ebola (1976) pochádza z netopierov, AIDS (1981) od opíc, choroba šialených kráv (1996) od hovädzieho dobytka, vtáčia chrípka (1997) od sliepok a sťahovavých vtákov, SARS-CoV (2003) od netopierov a cibetiek, MERS–CoV od tiav. Pri pomyslení na tropickú vírusovú infekciu nazvanú horúčka dengue, ktorú prenášajú komáre, vedcov desí predstava, čoho by sme sa mohli dočkať od hmyzu.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia