Veľkochovy

Podľa odborníkov je jedným z najväčších epidemických rizikových faktorov súčasnosti bežný spôsob chovu hospodárskych zvierat. Mimoriadne nebezpečné sú veľkochovy, v ktorých sa chová veľká väčšina zvierat určených na konzumáciu. Tieto chovy zohrávajú pri šírení zoonotických patogénov dve úlohy: sú prostredníkom medzi divými zvieratami a ľudskou populáciou a miestom vzniku nebezpečných patogénov. Príkladom, keď prenos patogénov z divých zvierat na chovy túto pravdepodobnosť zvýšil tým, že sa vírus adaptoval na domestikované zvieratá, je vtáčia chrípka. Vírus, ktorý sa preniesol na hydinu, prešiel významnými zmenami a prispôsobil sa s cieľom šíriť sa a prežiť.

Zdroj: Shutterstock

Veľkochovy sú pre veľmi vysokú hustotu a nízku genetickú rozmanitosť zvierat, ktoré v nich držia, výborným miestom na rapídne šírenie vírusov. Tento jav podporuje aj intenzívna produkcia, ktorá zvieratám spôsobuje chronický stres a v konečnom dôsledku oslabuje ich imunitný systém. Negatívne dôsledky konvenčnej živočíšnej výroby dobre znázorňujú štúdie vývoja patogénov pochádzajúcich z prasiat. V rokoch 1985 až 2010 narástla celosvetová produkcia bravčového mäsa o viac než 80 percent.

Počas tohto obdobia sa na prasacích farmách globálne identifikovalo 77 nových patogénov, z ktorých žiaden sa pred rokom 1985 u prasiat nevyskytoval. Osemdesiatdva percent týchto patogénov sa našlo v dvadsiatich krajinách s najvyšším podielom na produkcii bravčového mäsa vo svete. Minimálne pri jednom z týchto patogénov sa preukázalo, že je pre ľudí smrteľný. Podľa rôznych odhadov počas pandémie prasacej chrípky A/H1N1 v roku 2009 zomrelo celosvetovo stotisíc až 400-tisíc ľudí a ďalších 180-tisíc zomrelo na následky choroby.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia