Samozrejme, keď opäť otvoria. Zatiaľ si expozície môžete pozrieť aspoň na stránkach Života. Soľ môže byť nad zlato. To nie je len rozprávka. Unikátny komplex technických objektov na čerpanie a varenie soli zo soľanky pochádza zo 17. storočia. Technologické budovy sú rozťahané medzi obytnými domami po obci Solivar, ktorá je dnes súčasťou Prešova. Predstavuje celý proces od ťažby cez spracovanie až po distribúciu. Je to hneď niekoľko chrámov vedľa seba.

Konská alebo volská sila

Unikátna stavba európskeho významu gápeľ je ťažné zariadenie, do ktorého zapriahali kone alebo voly. Spočiatku slúžil nielen na pri ťažbe, ale aj na fáranie baníkov. „Obrovský hriadeľ v zvislej polohe mal v hornej časti navíjací bubon s konopným lanom. Viedlo ku kladkostroju nad ústím šachty. Vyťahovali ním spod zeme kožené mechy naplnené soľankou. Soľné bane pri Prešove na niekoľko rokov prestali fungovať, pretože ich zaliala voda,“ vysvetľuje začiatky varenia soli pri Prešove riaditeľ Múzea Solivar Marek Duchoň.

Časom bol soľný roztok pod zemou taký nasýtený, že sa ho oplatilo začať čerpať a odvárať z neho soľ. „Súčasťou unikátneho súboru historicko-technických chrámov soli sú okrem gápľa četerne – zásobníky soľanky, do ktorých sa zmestilo viac ako milión litrov. Ďalej varňa František, sklad soli, klopačka a ďalšie objekty,“ hovorí riaditeľ Duchoň. „Areál je od roku 1970 národnou kultúrnu pamiatku v správe Slovenského technického múzea v Košiciach,“ dodáva.

Pokračovanie na ďalšej strane...