Spišskú krajinu, lahodne sa vlniacu medzi Levočou a horským masívom Branisko, ozvláštňujú tri zďaleka viditeľné dominanty.

Spišský hrad na travertínovom brale, pútnická Mariánska hora s Bazilikou navštívenia Panny Márie a panoráma cirkevného mestečka Spišská Kapitula. Jeho siluete dominujú dve veže Katedrály svätého Martina.

Spišská Kapitula, rozložená nad západným okrajom mestečka Spišské Podhradie, nemá veľkú rozlohu, ale ako konštatuje vedúci archivár Biskupského úradu Spišskej diecézy Vladimír Olejník, svojou históriou, kultúrnou a duchovnou hodnotou sa môže vyrovnať mnohým, oveľa väčším mestám. „Je to niekdajšie sídlo kláštora, sídlo spišských prepoštov a biskupov, sídlo hodnoverného miesta úschovy úradných a cirkevných listín. Bolo to aj sídlo kapituly kanonikov, aj jedno z najstarších centier vzdelávania na Spiši či prvé centrum jezuitov v tomto regióne. A v neposlednom rade Spišská Kapitula bola a je hlavne duchovným centrom Spišského biskupstva.“

JEDINEČNÉ FOTOGRAFIE ZO SRDCA SPIŠSKEJ KAPITULY NÁJDETE V GALÉRII

Svedok čias

Srdcom malého „Slovenského Vatikánu“, ako sa zvykne hovoriť o tomto malebnom cirkevnom mestečku, je sídelný biskupský chrám – Katedrála svätého Martina. Vzor pre stavbu tohto kostola, ktorý sa vymyká z dispozície bežnej v Uhorsku tej doby, môžeme hľadať na území Nemecka v oblasti Franska. Predpokladá sa, že na stavbu kolegiátneho kostola v Spišskej Kapitule mohli byť prizvaní stavitelia z okolia nemeckého Bambergu alebo talianski kamenári z blízkosti Merana, usadení v Spišských Vlachoch.

Niet pochýb o tom, že katedrálny Kostol svätého Martina patrí so svojimi zachovanými architektonickými prvkami k najstarším pamiatkam na Slovensku. Pôvodný prepoštský kolegiátny kostol, postavený v prvej tretine 13. storočia na cintoríne, bol svedkom významných dejinných udalostí nadregionálneho i medzinárodného významu. Prvou stavbou bol románsky kostol s priečnou loďou, jeho stavba súvisela so vznikom Spišského prepošstva a s pobytom Kolomana Arpáda, mladšieho brata uhorského kráľa Bela IV., na Spiši v období rokov 1221 – 1227. Spišský komitát uhorskí králi z rodu Arpádovcov aj tí neskorší považovali za dôležité konfínium, čiže hraničnú či prihraničnú oblasť.

Poloha kostola zohrala zaujímavú úlohu aj v celouhorskom cirkevnom dianí. Spišské prepošstvo patrilo do gigantickej Ostrihomskej diecézy. Jej oporným bodom bola na východe dnešného Slovenska Spišská prepozitúra. Na jej čele stál cirkevný prelát, ktorý pomáhal ostrihomskému arcibiskupovi so správou územia a s pastoráciou jeho obyvateľov. „Dejiny tohto chrámu sa uberali svojským, neraz zauzleným spôsobom, a so stavebnými zmenami kostola i s osudom celej oblasti a jej obyvateľov sa často zahrali zaujímavú hru,“ konštatuje archivár Spišského biskupstva Vladimír Olejník.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia