Zuzana Bánska

Nórski archeológovia a&nbsp;historici už niekoľko desaťročí pátrajú po stopách starovekých Vikingov, ktorí obývali rôzne oblasti Škandinávie. Tím archeológov z&nbsp;Nórskeho inštitútu pre výskum kultúrneho dedičstva (NIKU) začal pred troma rokmi špeciálny výskum. Jeho hlavným cieľom bolo preskúmať územia, ktoré pravdepodobne obývali Vikingovia. Nešlo však o&nbsp;obvyklé vykopávky – archeológovia na preskúmanie jednotlivých oblastí použili digitálne radary.

Modernú techniku, ktorá funguje na princípe skenovania pôdy, umiestnili na traktory. Pomocou radarového skenovania sa archeológom podarilo preskúmať rozsiahle územie za krátky čas. Doteraz sa v&nbsp;Nórsku našli len tri lode. O&nbsp;vyhľadávanie vhodných území na&nbsp;realizáciu vykopávok nebol veľký záujem u&nbsp;historikov ani archeológov, keďže obe strany predpokladali, že aj keby sa niekedy v&nbsp;minulosti v&nbsp;daných lokalitách nachádzali nejaké pozostatky z&nbsp;obdobia Vikingov, pravdepodobne by ich boli poškodili alebo zničili roľníci v&nbsp;19.&nbsp;storočí.

O&nbsp;objav štvrtého unikátu sa pričinili archeológovia, ktorí pomocou radaru dokázali získať všetky dôležité údaje, a&nbsp;to bez začatia vykopávok. Hlavným centrom pozornosti sa stala oblasť v&nbsp;blízkosti farmy v&nbsp;Gjellestade, kde vďaka snímkam identifikovali vikinskú loď. Nález pochádza z&nbsp;obdobia doby železnej a&nbsp;z&nbsp;údajov, ktoré radar zachytil, vyplýva, že loď je dlhá asi devätnásť metrov a&nbsp;nachádza sa v&nbsp;hĺbke 1,4 metra pod zemou. Nové nálezisko z&nbsp;obdobia Vikingov archeológovia objavili náhodou, žiaden výskum na danom mieste naplánovali.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Keďže išlo doslova o&nbsp;staroveký poklad, cieľom inštitútu bolo uchovať pozostatky lode v&nbsp;zemi čo najdlhšie kvôli zakonzervovaniu. Ani samotná konštrukcia nebola natoľko pevná, aby vydržala nápor vykopávok. Po dvoch rokoch však materiál lode začal podliehať veku a&nbsp;dubové drevo začali napádať huby a&nbsp;plesne, ktoré boli následkom priemyselného vrtu. K&nbsp;zhoršeniu stavu lode prispela aj samotná lokalita náleziska, neďaleko ktorého sa nachádzala zavlažovacia priekopa. Na konštrukciu plavidla vplývali aj hnojivá, ktoré miestni poľnohospodári pravidelne používajú.

Inštitútu teda neostávalo nič iné, len dostať loď spod zeme čo najskôr. Vláda napokon schválila sumu 1,5 milióna eur na vykopávky. „Je to mimoriadny objav domáceho aj medzinárodného významu,“ vyhlásil nórsky minister kultúry Sveinung Rotevatn. Archeológovia predpokladajú, že ide o&nbsp;dávne pohrebisko z&nbsp;doby železnej. Lodný hrob našli neďaleko mohyly Jell, ku ktorej sa okrem tohto objavu zaraďuje ďalších trinásť stavieb z&nbsp;dávnej histórie Nórska.

Vikingovia pochovávali svojich vodcov či iných vysokopostavených členov spoločnosti práve do takýchto lodných hrobov, ktoré mali zabezpečiť bezpečný prechod do posmrtného života. „Hneď nám bolo jasné, že sa tam nachádza niečo výnimočné. Netušili sme však, že pôjde o&nbsp;pohrebisko s&nbsp;loďami, niečo také je jedinečné,“ vyjadril svoje prekvapenie autor vykopávok Lars Gustavsen. Inštitút pre výskum kultúrneho dedičstva dúfa, že mu štát poskytne financie na preskúmanie blízkeho okolia posledného objavu s&nbsp;cieľom posunúť vedomosti o&nbsp;histórii na vyššiu úroveň.