Keďže išlo doslova o staroveký poklad, cieľom inštitútu bolo uchovať pozostatky lode v zemi čo najdlhšie kvôli zakonzervovaniu. Ani samotná konštrukcia nebola natoľko pevná, aby vydržala nápor vykopávok. Po dvoch rokoch však materiál lode začal podliehať veku a dubové drevo začali napádať huby a plesne, ktoré boli následkom priemyselného vrtu. K zhoršeniu stavu lode prispela aj samotná lokalita náleziska, neďaleko ktorého sa nachádzala zavlažovacia priekopa. Na konštrukciu plavidla vplývali aj hnojivá, ktoré miestni poľnohospodári pravidelne používajú.

Inštitútu teda neostávalo nič iné, len dostať loď spod zeme čo najskôr. Vláda napokon schválila sumu 1,5 milióna eur na vykopávky. „Je to mimoriadny objav domáceho aj medzinárodného významu,“ vyhlásil nórsky minister kultúry Sveinung Rotevatn. Archeológovia predpokladajú, že ide o dávne pohrebisko z doby železnej. Lodný hrob našli neďaleko mohyly Jell, ku ktorej sa okrem tohto objavu zaraďuje ďalších trinásť stavieb z dávnej histórie Nórska.

Vikingovia pochovávali svojich vodcov či iných vysokopostavených členov spoločnosti práve do takýchto lodných hrobov, ktoré mali zabezpečiť bezpečný prechod do posmrtného života. „Hneď nám bolo jasné, že sa tam nachádza niečo výnimočné. Netušili sme však, že pôjde o pohrebisko s loďami, niečo také je jedinečné,“ vyjadril svoje prekvapenie autor vykopávok Lars Gustavsen. Inštitút pre výskum kultúrneho dedičstva dúfa, že mu štát poskytne financie na preskúmanie blízkeho okolia posledného objavu s cieľom posunúť vedomosti o histórii na vyššiu úroveň.