Za gýč sa označujú nevkusné diela a predmety z oblasti výtvarného umenia. Najviac predmetov bez pravých umeleckých hodnôt nájdete v Múzeu gýča v Kremnici.

K jeho exponátom sa dostanete cez mobilnú Toi Toi toaletu, ktorá otvára dvere k tomu najbizarnejšiemu, čo dokáže ozdobiť naše príbytky. Múzeum sídli v historickej budove na námestí. Je jediným múzeom tohto druhu v EÚ. V súčasnosti tu obhospodarujú a prach utierajú z viac ako tisícky exponátov.

Zakladateľ múzea Roman Vykysalý sa myšlienkou zviditeľnenia gýča, ako zrkadla ľudského vkusu zaoberal už v roku 1973 pri štúdiu na miestnej strednej umeleckopriemyselnej škole.

Prvý pokus sa podarilo zrealizovať až v roku 1982. Od ro­ku 2014 sa výstava gýča stala každoročnou súčasťou festivalu Kremnické Gagy a o dva roky neskôr získali priestory.

„My proti gýču ani vkusu nebojujeme. Nechceme ľudí presviedčať, každému sa páči niečo iné. Nezazlievame ľuďom, že gýč kupujú, ale predajcom, ktorí sa tvária, že predávajú niečo hodnotné. Hlavne jarmoky sú strediskom gýču, to si komunisti nedovolili s Leninom, čo my dnes robíme s Ježišom a svätými,“ vraví riaditeľ múzea Roman Vykysalý (61).

Všetci sprievodcovia sú penzisti a ako sami tvrdia, návštevníkov chcú pobaviť, ale im aj pripomenúť časy nedávno minulé, keď nebolo možné robiť si žarty z predsedu vlády, prezidenta alebo „významného umelca“.

Peter Schmidt (63) sprevádza záujemcov komnatami múzea už 4 roky. „Kamarát Beči Haško nemal horší nápad, ako osloviť mňa, a ja som nemal lepší nápad, ako súhlasiť, že idem do toho,“ hovorí o svojich začiatkoch.

Múzeum gýča v Kremnici.
Múzeum gýča v Kremnici.
Zdroj: Jaroslav Slašťan

Birmovanec

Hoci je medzi religióznymi vecami mnoho gýčov, nevystavujú ich. Stalo sa, že im kňaz z Bratislavy doniesol dve škatule rôznych sošiek a obrázkov.

„Nachádzal sa tam Ježiš s čiernymi fúzmi a šedivou bradou či Panna Mária na kríži. Rozhodli sme sa však, že náboženské exponáty vystavovať nebudeme, aby sme sa nedotkli niektorých návštevníkov. No politika, to je už iná káva,“ pookreje sprievodca Peter.

Okrem proletárskych sošiek, hesiel a obrázkov tu nájdete aj rovnošaty a odznaky z minulého režimu. Celá séria šatstva je vystavená ako „postupka“, ktorá sa začína iskričkovským odznačikom a končí koženým plášťom.

„Hlavne návštevníkom, ktorí tieto časy nezažili, na nej vysvetľujeme kariérny postup, to, kam sa až mohli dostať, že kto toto absolvoval a bol ‚dobrý‘, dostal sa až do koženého kabáta – do ŠtB“.

Náš sprievodca nás upozorní na zvláštny obraz. Už samotná technika je netradičná. Postavy sú vystrihnuté z fotografií a okolie je domaľované. Na zelenej lúke stojí birmovaný chlapec v obleku. Takmer všetci vraj vedia, o koho ide.

Klaus, Mečiar a somár

Čestné miesto tu majú aj „otcovia“ dvoch republík, Slovenskej a Českej. Teda ich podobizne. Nájdete ich v susedstve somára. V takmer životnej veľkosti sa tu na vás usmievajú Braňo a Nora Mojsejovci. Pýtam sa nášho sprievodcu, či vedia, že sú súčasťou ich expozície. Veselo hovorí, že ešte nie, ale vraj začiatkom januára sa to dozvedia.

So zmenou životného štýlu a príchodom moderného nábytku a doplnkov sme sa ochudobnili o množstvo gýčov.
So zmenou životného štýlu a príchodom moderného nábytku a doplnkov sme sa ochudobnili o množstvo gýčov.
Zdroj: Jaroslav Slašťan

Keď sa však spevák Robo Kazík dozvedel, že tu prezentujú nosiče s jeho hudbou, urazil sa a do múzea aj telefonoval. Na obrazovke starodávneho typu čiernobieleho televízneho prijímača je nalepená bývalá moderátorka Ada Straková.

„Jej podobizeň, samozrejme, nedávame do súvisu s gýčom, máme ju tu preto, lebo je Kremničanka a návštevníkom spred budovy múzea po exkurzii ukazujeme, kde bývala. Aj tou­to cestou ju pozdravujeme. Je o pár rokov staršia a ako malého chlapca ma kočíkovala,“ priznáva Peter Schmidt.

Zriedka, ale stáva sa

Niekedy ľudia priznávajú, že podaktoré exponáty skrášľujú aj ich príbytky. Vkus máme rôzny. To, čo môže jeden považovať za gýč, môže druhý vnímať ako umelecké dielo.

Niektoré vystavené exponáty majú punc skutočného umenia, napríklad soška z fúkaného farebného skla alebo dva tulene – stará talianska keramika. Často na vzácne kúsky upozornia sprievodcov odborníci, ktorí sa nájdu medzi návštevníkmi. Za celý čas fungovania múzea sa stal len jeden prípad odcudzenia exponátu.

„Išlo o ‚vyzliekacie pero‘, teda prepisovačku, ktorá prevrátením vyzliekla ženu na obrázku. Stalo sa aj to, že darca si po čase prišiel vyzdvihnúť exponát, ktorý predtým múzeu daroval. Nešlo však o žiadne umenie, dodnes sa zhodujeme, že to bol najväčší gýč, aký sme tu doteraz mali.

Zahraničný návštevník chcel zas za 100 dolárov odkúpiť keramiku z čias Sovietskeho zväzu – robotníka s víťazným gestom. Iný návštevník prišiel s keramickým sloníkom a Karkulkou, že pre tieto sa rozhodol a chcel za ne zaplatiť. Asi nepochopil, že je v múzeu a nie v predajni,“ spomína náš sprievodca.

V múzeu nájdete aj Mečiara s Klausom.
V múzeu nájdete aj Mečiara s Klausom.
Zdroj: Jaroslav Slašťan

Najrýchlejší dar

„Deväťdesiatosem percent exponátov nám ľudia donesú. Niektoré vypýtali, keď po návštevách videli, že, juj, toto by sa hodilo. Väčšinu z nich tvoria nevhodné dary alebo pozostalosť po príbuzných.“

Medzi „nádherné“ svadobné dary patrí súsošie delfínov či pozlátená jedálenská súprava. Tá je, mimochodom, „najrýchlejším“ darom.

„V sobotu ju na svadbe dostali mladomanželia a už v nedeľu zaujala čestné miesto v našom múzeu. Máme aj dar od bývalej premiérky Radičovej. Nepodarilo sa nám však od nej zistiť, od koho ho dostala. Mnohí návštevníci nám vyčítajú, že tu nemáme rybu, ktorá na tlesknutie hýbe chvostom a spieva vianočnú melódiu, tento exponát nám chýba.“

Socializmus gýčom prial, dnes sú podľa sprievodcu Petra domácnosti strohé, ľudia stratili (či našli?) cit pre krásu. Štýl nábytku je iný, staré sekretáre a vitríny sa z našich obývačiek vytratili a gýč s nimi. Stáva sa, že exponáty darcovia donesú aj anonymne, jednoducho sprievodcov ráno na schodoch prekvapia škatule so „vzácnosťami“.

„Ak si niekto myslí, že rozumie gýču, je na omyle, lebo len my tomu rozumieme. Naši darcovia, ktorí našu zbierku neustále dopĺňajú, tvrdia, že len ich dar je najväčší gýč. Ak návštevník prinesie niečo, čo je poriadny gýč, má vstup zdarma,“ hovorí riaditeľ múzea Roman Vykysalý.

V zbierkovom fonde múzea je viac ako 1 200 gýčov.
V zbierkovom fonde múzea je viac ako 1 200 gýčov.
Zdroj: Jaroslav Slašťan
Poslať emailom
Diskusia ()
Umelec Dan Tanenbaum zarába na netradičnom nápade.

Zo záľuby tisícový biznis: Neuveríte, z čoho umelec Dan vyrába tieto predmety!

Populárne články
Ilustračné foto.Sponzorované

Pomôžme stovke bojovníkov postaviť sa osudu

Herečka Eva Longoria

Zúfalá manželka Eva Longoria: Kvôli práci ma nespoznáva vlastný syn!

V horách s chladnejšou zimou si obyvatelia stavajú tehlové domy.

Rozdeľuje ich pôvod, ale spája „Voňajúci pán“. Do mŕtvych investujú viac než do seba

Neprehliadnuteľný a nesmierne elegantný v Rostandovom Cyranovi z Bergeracu.

Nevídaný zážitok a úspech: Hercovi Štefanovi Bučkovi tlieskal Štrasburg, Paríž aj Berlín!

Ilustračné foto.Sponzorované

Pomôžme stovke bojovníkov postaviť sa osudu

Vedeli ste

Vo vode sa scvrkáva koža.

Zobraziť viac
Diskusia