Demänovská jaskyňa Slobody pozostáva z viacerých obrovských podzemných dómov. Jej najkrajšie priestory sú skromnejšie, ale o to zdobenejšie.

Demänovský jaskynný systém je najdlhší podzemný systém na Slovensku. „V súčasnosti meria 43 kilometrov a pozostáva z jedenástich jaskýň. Štyri z nich sú naozaj veľké. Jaskynný komplex vznikal súčasne, no objavovali ho postupne. Napríklad Demänovskú ľadovú jaskyňu oddeľuje od ostatných sifón, to znamená chodba po strop zaplavená vodou. Ľadová jaskyňa bola, samozrejme, sprístupnená už predtým. Jaskyňu slobody objavili v roku 1921,“ vysvetľuje Miroslav Kudla, koordinátor environmentálnej výchovy Správy slovenských jaskýň v Liptovskom Mikuláši.

Po jaskyni slobody objavili v päťdesiatych rokoch Demänovskú jaskyňu mieru a jaskyňu Pustá, ktoré sú súčasťou demänovského jaskynného systému. Časom jaskyniari našli aj ich spojenie. „Jaskynný systém je uznaný za jeden celok, keď medzi jednotlivými jaskyňami dokáže prejsť človek. Niekedy je to na lane či dokonca s potápačskou výbavou.“ Jaskyniari majú ešte čo robiť. Nové podzemné priestory v Demänovskej doline stále objavujú.

Chrám slobody

Tento rok uplynie aj 150 rokov od prvého archeologického výskumu v Uhorsku v jaskyni pri Ružomberku. Po rozpade Uhorska sa zdalo, že jaskyniarstvo zaniklo. Jeho rozvoj naštartoval objav jaskyne slobody. Krátko po sebe nasledovali ďalšie objavy. Objavitelia jaskyňu pôvodne pomenovali Chrám slobody. V roku 1922 vznikla Komisia pre zverejnenie Demänovských jaskýň, ktorá začala sprístupňovacie práce. V roku 1923 tu nainštalovali dočasné elektrické osvetlenie. Prvú časť sprístupnili v roku 1924.

Jazierko v podzemí. Pre niektorých je práve voda v podzemí to najkrajšie.
Zdroj: Vladimír Kampf

Antolove veľké oči

Cez objavný vchod sa do podzemia jaskyne slobody ako prvý dostal moravský učiteľ Alojz Král. V Demänovskej doline bol na dovolenke. „V tom čase si dovolenkoví dobrodruhovia platili miestnych sprievodcov. Král si najal u horára Mišuru jeho chlapca. Ten ho vzal na cestu dnom doliny. Král mal s jaskyňami skúsenosti. Zbadal, že Demänovka sa na jednom mieste stráca pod skalou. Predpokladal, že to bude ponor. Situácia bolo priaznivá a vodný stav nízky. Chodbou vošiel do bočnej vetvy riečiska. Král mal so sebou malé dieťa, ktoré s Mišurovým synom zostalo vonku.“

Keď sa otec dlho nevracal, dieťa začalo nariekať. „Král sa v podzemí naozaj stratil. Mišurov chlapec šiel za ním a pomohol mu von. Na druhý deň so sebou vzali ešte dvoch skautov. Záhadní skauti stáli pri viacerých objavoch slovenských jaskýň. Žiaľ, nič viac o nich nevieme. Prišli, odišli – a to je všetko. Král, Mišura a tí dvaja prešli Mramorovým riečiskom a dostali sa až do najväčšieho priestoru – do Veľkého dómu. Vedeli, že sa im podaril mimoriadny objav. Správa o ňom sa rozšírila veľmi rýchlo. Objaviteľom boli v pätách dobrodruhovia. Na sprístupňovaní Chrámu slobody, ako sa jaskyňa vtedy nazývala, sa podieľal aj architekt Dušan Jurkovič.“

JEDINEČNÉ FOTOGRAFIE Z JASKYNE NÁJDETE V GALÉRII

Prvá prístupová chodba, umelo vyrazená a deväť metrov dlhá, viedla priamo od riečiska. V súčasnosti do Demänovskej jaskyne slobody vedie strmá cesta do kopca. Vchodom hore návštevníci zostupujú v podzemí až k riečisku podzemnej Demänovky približne na úrovni dna doliny. „Úplne zbytočne stúpame a potom klesáme. Objavný vchod je pritom na dne doliny,“ upozorňuje M. Kudla. Prvé sprístupnenie jaskyne bolo veľkou slávou.

„Pozemok, cez ktorý sa do podzemia prvé roky dostávali návštevníci, patril istému Antolovi z Liptovského Mikuláša. Ten mal veľké oči. Nech prišiel ktokoľvek, musel platiť nekresťanské vstupné na jeho pozemok. Po vzniku Družstva Demänovských jaskýň v druhej polovici 20. rokov minulého storočia jeho členovia vykúpili pozemky nad jaskyňou. Banský merač potom vyrátal nový vchod do jaskyne blízko povrchu. Tak prišiel Antol o zárobok, ale turisti musia šliapať do kopca.“

Pokračovanie na ďalšej strane...

Princ Philip

15 faktov o živote princa Philipa, ktoré poznal málokto

Populárne články
Maroš Kramár

V otcových stopách nepôjde: Kramárovho syna už v žiadnom seriáli neuvidíme

Peter Kelíšek sa dlhodobo stará o vizuálnu stránku markizáckych seriálov. Z kameramana je dnes hlavne producent.

Sivá eminencia: Za úspešnými markizáckymi projektmi stojí tento muž

Anička a Mária si za fotografiu na titulke vyslúžili posmech aj milé úsmevy.

Dievčatá z titulnej stránky: Po 70 rokoch opäť hviezdami časopisu Život

Moderátorka je na obrazovkách viac ako 20 rokov.

Prekvapená Zlatica: Puškárovú nová kariéra bývalej kolegyne poriadne zaskočila

Ilustračná snímka

Spomienky na PRINCA PHILIPA: Kráľovskí bratia si vyliali srdcia. Na čo nikdy nezabudnú?

Banány sú rádioaktívne. Je to pravda?

Banány sú rádioaktívne. Je to pravda?

Zobraziť viac
Diskusia