Zatiaľ neoficiálne závery ukazujú, že bol nájdený predchodca sociálnej siete v podobe šperkov zo škrupiny pštrosieho vajca, no vo vysokohorskej oblasti, v ktorej pštrosy nezvykli žiť.

Už niekoľko storočí sa nielen skupiny archeológov, ale aj iných vedcov sústreďujú na antropológiu, teda vedu o človeku. Cieľom je objasniť a zistiť viac o živote človeka pred desaťtisícmi rokov. Aj keď niektoré výpravy archeológov nepriniesli žiadne nové poznatky, rok 2020 sa stal úspešným pre skupinu archeológov počas výpravy v južnej Afrike. Skupina bádateľov na čele s archeológom Brianom Stewartom z Michiganskej univerzity objavila nálezisko korálikov z pštrosích vajec v štáte Lesotho, konkrétne ide o dve známe náleziská Melikane a Sehonghong.

Pochádzajú z doby kamennej?

Tieto šperky našli v starobylých skalných úkrytoch uprostred hôr. Na prekvapenie vedcov však v tejto horskej lokalite nezvykli voľne žiť pštrosy, a teda archeológovia predpokladajú, že by mohlo ísť o starobylý druh komunikácie medzi lovcami a zberačmi z rôznych lokalít ešte z doby kamennej. Pre lepšie porozumenie je tento typ komunikácie porovnateľný s novodobými sociálnymi sieťami ako Facebook či Twitter. „Tento typ komunikácie sa mohol používať na získanie informácií o stave krajiny, zvieratách, rastlinnej potrave či ostatných ľuďoch,“ povedal Brian Stewart.

Na základe množstva stroncia vo vaječných škrupinách bol zistený vek korálikov.
Zdroj: Shutterstock

Na základe chemickej analýzy vedci zistili, že niektoré koráliky pochádzajú zo vzdialenosti až 360 až 1 000 kilometrov od nálezísk v štáte Lesotho. Vedci odhadujú vek šperkov na viac ako 30 000 rokov. Keďže neboli nájdené žiadne iné časti vaječných škrupín či iných pozostatkov, ktoré by nasvedčovali tomu, že v tejto lokalite niekedy žili pštrosy, koráliky boli podrobené detailnej analýze. Hlavnou prioritou bolo zistiť, odkiaľ šperky pochádzajú a akého sú pôvodu. Vedci sa zamerali na izotop rádioaktívneho charakteru stroncium, ktorý sa nachádza viac v starších horninách než v mladších.

Atómy tohto prvku sa dostávajú aj do tela živočíchov, a to tak, že rastliny ich spolu s ostatnými živinami transportujú do svojich orgánov. Následne sa tieto rastliny stávajú potravou pre živočíchy. Ak sa teda stroncium dostane do tela pštrosa, môže byť súčasťou aj vajec – konkrétne vaječnej škrupiny. Sopečné pohoria Lesotha, ktorých jadro tvorí čadič, obsahujú menej stroncia ako okolité pohoria. Podľa danej analýzy vedci vytvorili mapu signálov stroncia v štáte Lesotho a blízkom okolí. Pravdepodobne najstarším korálikom je pozostatok vaječnej škrupiny s treťou najvyššou hodnotou stroncia.

Počas Veľkej noci nesmie chýbať oblievačka a šibačka.

Symboly VEĽKEJ NOCI: Kde sa vzali a aký je ich význam?

Populárne články
Brooke Burke

Závideniahodná postava: Herečka Brooke Burke si kráti čas v karanténe cvičením

Gizka Oňová

Ona cvičí, on číta: Ako vyzerá karanténa u Gizky Oňovej?

Lady Gaga

Zábavou proti koronavírusu: Lady Gaga chystá televízny program plný hviezd

Monika Paločková so svojím tímom.

To všetko PRE TEBA! Slová lekárky Moniky dojali Slovensko, opísala deň boja s koronavírusom

Nadaný výtvarník Ivan Molnár (53) je samouk s kvalitami profesionála.

Majster replík: Profesionálny hasič má nevídaný talent, maľuje diela svetoznámych umelcov

Lieky pre ľudí pomáhajú aj zvieratám. Je to pravda?

Pomáhajú lieky pre ľudí aj zvieratám?

Zobraziť viac
Diskusia