Peniaze boli silnejšie, Andrej Braxatoris proti nim nemal šancu. Zato vytvoril najdlhšiu ľúbostnú báseň na svete, o čom svedčí i certifikát z World Record Academy.

Andrej Sládkovič, vtedy ešte Braxatoris, strávil na štúdiách v Banskej Štiavnici roky 1832 – 1840. S výnimkou jedného. Ten musel v škole vynechať, pretože doma nebolo peňazí.

To, že sa spoznal s Marínou, má na svedomí jeho priateľ Ľudovít Grossmann: „Odchádzajúc zo Štiavnice v roku 1839, odovzdal som drahému Sládkovičovi všetky tie domy, v ktorých hodiny som dával. Medzi týmito bol i dom Pavla Pischla.“

V bohatom meštianskom dome Pischlovcov na trojičnom námestí si Andrej, študent lýcea, privyrábal na štúdium. Dával „kondície“, teda hodiny, Maríniným mladším bratom a jeho funkcia sa nazývala domáci vychovávateľ.

V tom čase bolo v móde zveriť deti študentovi, ktorý ich nielen vyučoval, ale na ne aj dohliadal. A roztopašných Maríniných bratov bolo treba neraz doslova krotiť. Okrem toho to bola aj akási forma charity bohatých pre chudobných študentov.

Rozchod zaľúbencov

Mladý Andrej prišiel na svet ako ôsme dieťa zo 14 súrodencov. Narodil sa v Krupine v roku 1820. Ako trinásťročnému mu zomrela matka, otec sa zanedlho znova oženil a s druhou manželkou splodil ďalšie tri deti. Učiteľský plat pre 17 ratolestí a dvoch dospelých nestačil.

Ak chcel Andrej pokračovať vo vzdelávaní, musel si na štúdium privyrábať. To, že bol zo skromných pomerov, však neznamenalo, že bol chudobný i duchom. Naopak, bol to intelektuál, nesmierne zapálený pre všetko nové a neznáme. Písal verše o rieke Gange, o pokladoch Peruáncov, o víne z portugalskej Madeiry. Počas štúdia ho lákali viaceré humanitné predmety. Najmä filozofia.

Tá zaujímala aj staršiu sestru malých Pischlovcov Máriu, nazývanú Marínou. Poznatky z tejto vedy jej rozširoval v rámci doučovania študent Braxatoris. Medzi ňou a Andrejom to bola láska na prvý pohľad. Obaja mali 19, keď sa spoznali.

Marínu považovali Banskoštiavničania za najkrajšiu dievčinu v meste. Bola nielen pekná, ale aj bohatá. Jej rodina vlastnila niekoľko domov, výčap vína, otec bol garbiarsky majster a spolumajiteľ baní, zasadal v mestskej rade. Rodičia si potrpeli na vzdelanie svojich detí a podporovali ho.

Marína bola nesmierne talentovaná. Skice kvetov, ktoré sa nachádzajú v Slovenskom banskom múzeu, dokazujú jej výtvarné nadanie. Okrem toho mala všeobecné poznatky z rímskej i gréckej mytológie, z etiky, náboženstva, literatúry, prírodných vied, geografie i ekonómie. Zapájala sa do kultúrneho i spoločenského života v meste. Jedným slovom, vynikajúca partia. Nie však pre Andreja.

Napriek tomu, že ich láska nebola žiaden povrchný vzťah, ale vážna známosť, možno až intímna. Čo-to napovedajú verše z Maríny s nádychom erotiky. Básnik vidí „biele ňadrá mojej Maríny“, „z ňadier ku žriedlam slasti“ a „ňadier milých tajomný chrám“. Sládkovič to s Marínou myslel vážne.

Po ukončení lýcea v roku 1840, pred odchodom do Bratislavy, kde pokračoval v štúdiu, si vymenili snubné prstene. Marína svojmu milému podarovala zlatý, ona od neho dostala strieborný s modrou nezábudkou. Lásku si vyznávali aj v bohatej korešpondencii.

Po dvoch rokoch v Bratislave sa Andrej zapísal na teológiu a filozofiu na univerzite v Halle. Na jar roku 1844 dostal od svojej milej list s nečakaným obsahom. Písala, že o jej ruku sa uchádza iný nápadník a matka trvá na tom, aby sa zaňho vydala. Od Sládkoviča prišla odpoveď, akú zaľúbená žena nečakala.

Odpísal, že ešte nie je tá chvíľa, keď by sa on mohol ženiť, a ak si myslí, že môže byť s týmto mužom šťastná, on jej v ceste stáť nebude. No ak sa rozhodne zostať mu verná a počká naňho, ich život bude plný strastí.

Zrejme sa v myšlienkach vrátil k návšteve, keď sa počas prázdnin zastavil u Pischlovcov. Marínina matka ho prijala veľmi chladne a dala mu najavo, že o jej dcéru má záujem finančne zabezpečený pernikár a voskár Juraj Gerzsö.

Na sobáš svojej dcéry sa pozerala pragmaticky. Ovdovela, dostala sa do finančnej tiesne a musela sa postarať nielen o budúcnosť dcéry, ale i synov. A čo okrem romantiky a veršov mohol Maríne ponúknuť študent? Určite nie seriózny meštiansky život. Trvala preto na sobáši s bohatým pernikárom.

Marína po úprimnej odpovedi od Andreja nakoniec rezignovala. Svadba sa konala v máji 1845. Nevesta mala 25 rokov, čo bol na tie časy vysoký vek. Zrejme dovtedy živila nádej, že svoj život predsa len spojí s milovaným Andrejom.

Ich rozchod bolestivo zasiahol obidvoch. Maríne zlomil srdce a Andrej svoju lásku i žiaľ opísal vo veršoch. Tak sa zrodilo nesmrteľné dielo Marína. Sládkovič začal svoje ľúbostné vyznanie písať na jeseň roku 1844 a posledný verš dopísal v lete 1846, keď už jeho múza bola vydatá.

Báseň má 2 900 veršov a prvýkrát vyšla v roku 1846 v Budapešti. Sládkovičovi súčasníci ju spočiatku odmietali. Zdala sa im necudná až oplzlá. Zrejme pod vplyvom Štúrovho asketizmu a jeho žiadosti, aby sa neženili, pretože len slobodný muž môže naplno bojovať za národ.

Hoci sa štúrovci tvárili, že práca pre národ je pre nich nadovšetko, nakoniec báseň prijali. Nuž, asi zapracovala ich mladosť, túžby i vášne.