Zaujímavosti

Slávny astronóm Johannes Kepler: Vyčítal vo hviezdach, aký koniec čaká vplyvného generála?

27.12. 2016 15:40
Diskusia ()
Johannes Kepler objavil zákony pohybu planét a zistil, že okolo Slnka neobiehajú v pravidelných kruhoch.
Johannes Kepler objavil zákony pohybu planét a zistil, že okolo Slnka neobiehajú v pravidelných kruhoch.
Zdroj: Northfoto; Shutterstock
Zaujímavosti

Slávny astronóm Johannes Kepler: Vyčítal vo hviezdach, aký koniec čaká vplyvného generála?

27.12. 2016 15:40
Diskusia ()
Johannes Kepler objavil zákony pohybu planét a zistil, že okolo Slnka neobiehajú v pravidelných kruhoch.
Johannes Kepler objavil zákony pohybu planét a zistil, že okolo Slnka neobiehajú v pravidelných kruhoch.
Zdroj: Northfoto; Shutterstock

Patril k najväčším vedcom svojej doby a jeho objavy a teórie menili pohľad ľudí na fungovanie sveta i vesmíru. Lenže práve doba, v ktorej žil, ešte nedokázala význam takýchto poznatkov doceniť. Astronóm a matematik Johannes Kepler sa narodil pred 445 rokmi.

História nepozná slovo keby. Napriek tomu, keby žil neskôr než na prelome 16. a 17. storočia a dokázal také významné veci, zrejme by bol úspešným, váženým a aj veľmi bohatým mužom. Veď to bol práve on, kto objavil zákony pohybu planét a zistil, že okolo Slnka neobiehajú v pravidelných kruhoch, ako predpokladal Kopernik, ale krúžia po eliptických dráhach. Bol to on, kto zostrojil astronomický ďalekohľad, kto priniesol v matematike nové metódy výpočtov, kto svojím zistením (z dnešného pohľadu možno pre niekoho banálnym), že snehové vločky majú pravidelný šesťuholníkový tvar, položil základy kryštalografie. Skonštruoval dokonca aj takú praktickú vec ako čerpadlo na zavlažovanie záhrad a práve on je považovaný za autora prvého sci-fi príbehu, keď vo svojom diele Somnium (v preklade Sen) opísal cestu na Mesiac i to, ako by asi človek pri pohľade z povrchu nášho najbližšieho vesmírneho telesa videl Zem. Dlhé roky pracoval pre cisára, istý čas aj pre slávneho a vplyvného generála, na jeho majetkových pomeroch sa to však nikdy neprejavilo, a tak napokon Johannes Kepler odchádzal z tohto sveta ako chudobný človek.

Nezabudnuteľná kométa

Ľahké to nemal nikdy. Narodil sa predčasne, štyri dni pred koncom roku 1571, v slobodnom ríšskom meste Weil der Stadt neďaleko Stuttgartu. Jeho pradedo i starý otec tam boli ako starostovia veľmi váženými ľuďmi. No v čase, keď prišiel na svet Johannes, už rodina v meste nepatrila práve medzi prominentné. Otec Heinrich bol alkoholik a žoldnier, ktorý pre vojenskú službu prakticky vôbec nebýval doma. Najstaršieho syna, rovnako ako jeho šiestich súrodencov,  vychovávala matka Katherine. Spomínal na ňu ako na veľmi múdru ženu, ktorá sa vyznala v bylinkách a v ľudovom liečiteľstve (zrejme sa to naučila od svojej tety, ktorú upálili ako čarodejnicu)  a možno práve ona predurčila aj jeho budúcu „kariéru“. Na jeseň 1577 ho totiž zobrala na kopec za mestom, odkiaľ sa im naskytol krásny pohľad na nočnú oblohu, na ktorej medzi tisíckami hviezd žiarila kométa. Hoci vtedy nemal ani šesť rokov, zážitok sa mu vryl natrvalo do pamäti. Rovnako ďalší, o tri roky neskôr, keď videl zatmenie Mesiaca.

Dobový drevoryt zobrazjúci prelet veľkej kométy na jeseň 1577. Ani nie šesťročnému Keplerovi sa táto udalosť vryla natrvalo do pamäti.
Dobový drevoryt zobrazjúci prelet veľkej kométy na jeseň 1577. Ani nie šesťročnému Keplerovi sa táto udalosť vryla natrvalo do pamäti.
Zdroj: Wikimedia Commons / Zentralbibliothek Zürich

Johannes musel ako dieťa tvrdo robiť, aby pomohol uživiť rodinu. Na fyzickú prácu sa však nehodil, odmalička bol veľmi slabý a chorľavý. Matke neuniklo jeho nadanie a dala ho do škôl. Najprv do kláštornej v Adelbergu, po nej pokračoval v seminári v Maulbronne a medzi spolužiakmi vždy vynikal. Roku 1589 ho prijali na univerzitu v Tübingene, kde mal vyštudovať teológiu. Po dvoch rokoch zložil magisterské skúšky a získal ďalšie štipendium, zakrátko sa však z dráhy luteránskeho kňaza, na ktorú dovtedy neomylne smeroval, odklonil.

Za tajomstvami vesmíru

Zásluhu na tom mal do istej miery jeho profesor matematiky a astronómie Michael Mästlin. Oficiálne síce musel študentom prednášať o geocentrickom systéme, ktorý bol jedinou, cirkvou schválenou teóriu o fungovaní vesmíru, on sám bol však veľkým prívržencom diel Mikuláša Kopernika. Mladí muži sa tak na prednáškach, i mimo nich, dozvedeli, že nie Zem je stredom vesmíru, ale že v skutočnosti ona obieha okolo Slnka. Najmä Johannesa Keplera toto učenie mimoriadne zaujalo a prakticky okamžite sa začal považovať za stúpenca Kopernikovej teórie.

Johannes Kepler a Barbora Müllerová v čase, keď sa zosobášili.
Johannes Kepler a Barbora Müllerová v čase, keď sa zosobášili.
Zdroj: Wikipedia

No nie preto napokon zanechal štúdium teológie. Naopak, hlboko až priam bigotne veriacim človekom zostal po celý život. V roku 1594 však prijal ponuku na uvoľnené miesto profesora matematiky a astronómie v Grazi. Hoci jeho vek sprvu u predstavených vzbudzoval nedôveru, zakrátko zistili, že je veľmi schopný a nadaný. Okrem prednášania ho tak poverili aj každoročným zostavovaním astronomicko-astrologického kalendára. V Grazi začal Kepler, ktorý naďalej zostával v kontakte s Mästlinom, pracovať aj na vlastnom výskume. Výsledkom bol jeho prvý spis nazvaný Mysterium Cosmographicum (Tajomstvo vesmíru), ktorý vydal v roku 1596. Pomocou zverokruhu, úsečiek a mnohouholníkov v ňom prezentoval vlastnú (hoci neskôr sám pochopil, že nesprávnu) predstavu o usporiadaní vesmíru. Dielo, ktoré poslal viacerým známym astronómom, vzbudilo vo vtedajších vedeckých kruhoch veľký ohlas. Asi najviac zaujalo Tycha Braha a roku 1600 ho napokon tento dvorný astronóm cisára Rudolfa II. pozval do Prahy.

Prvá predstava astronóma o fungovaní vesmíru, ako ju v roku 1596 uverejnil v spise Mysterium Cosmographicum.
Prvá predstava astronóma o fungovaní vesmíru, ako ju v roku 1596 uverejnil v spise Mysterium Cosmographicum.
Zdroj: e-rara.ch

Pravdupovediac, pre Keplera bolo pozvanie zároveň vyslobodením. V Grazi sa totiž dostal do existenčných problémov. Bol už ženatý s Barborou Müllerovou, mal štyri deti, ktoré musel uživiť, a navyše ho predstavení nútili, aby sa namiesto matematiky a astronómie začal venovať štúdiu medicíny, čím podmienili aj jeho zotrvanie na univerzite. Odmietal nielen to, ale aj konvertovať ako protestant na katolícku vieru, takže výsledkom bolo vyhodenie.

Cisársky matematik

Tycho Brahe bol teda v tej chvíli preňho jedinou nádejou. Hoci sa ich názory v niektorých odborných otázkach značne líšili, začali spolupracovať a dánsky astronóm dokonca u cisára zariadil, že Kepler bude jeho asistent a bude dostávať aj o čosi vyšší plat než mal v Grazi. Spolupráca najlepšieho pozorovateľa s najlepším teoretikom tej doby však netrvala dlho. Brahe totiž na jeseň 1601 zomrel.

Tycho Brahe a Johannes Kepler sa stretli v Prahe a ich spolupráca bola pre vývoj astronómie a poznania vôbec veľmi osožná. Dodnes ju pripomína aj toto súsošie.
Tycho Brahe a Johannes Kepler sa stretli v Prahe a ich spolupráca bola pre vývoj astronómie a poznania vôbec veľmi osožná. Dodnes ju pripomína aj toto súsošie.
Zdroj: Shutterstock

Keplerovu neistotu zo zotrvania pri dvore rozptýlil už po niekoľkých dňoch osobne Rudolf II., keď ho vymenoval za cisárskeho matematika, ktorý sa bude zaoberať aj astronómiou a astrológiou. Mal pokračovať v práci, ktorú začal Tycho Brahe a dostávať plat 500 dukátov ročne. Suma to bola síce pekná, realita však úplne iná. Cisár bol totiž známym neplatičom, a tak peniaze dostával Kepler veľmi nepravidelne, ba skôr iba sporadicky. Napriek tomu zostal v Prahe dvanásť rokov a v tomto období vznikli aj jeho najdôležitejšie diela.

Keplerova kresba znázorňujúca umiestnenie novej hviezdy v súhvezdí Hadonos.
Keplerova kresba znázorňujúca umiestnenie novej hviezdy v súhvezdí Hadonos.
Zdroj: e-rara.ch

Pri skúmaní Marsu zistil, že okolo Slnka neobieha po kružnici, ale po elipsovitej dráhe a nakoniec dospel k záverom o pohybe planét, ktoré v roku 1609 publikoval v diele Astronomia nova (Nová astronómia). Dnes ich poznáme ako Prvý (Planéty obiehajú okolo Slnka po eliptickej dráhe, pričom Slnko je v jednom z ich spoločných ohnísk) a Druhý Keplerov zákon (Spojnica Slnka s planétou opíše za rovnaký čas rovnakú plochu). Pochopiteľne, tieto teórie vzbudili obrovský ohlas. V ďalšom spise, Dioptrice (Dioptria), ktorý vydal o dva roky neskôr, sa venoval jednak poznatkom z optickej časti astronómie, prezentoval však aj refraktor, teda ďalekohľad, ktorý na rozdiel od Galileiho používal ako okulár nie duté, ale vypuklé šošovky.

Vyvrcholenie snaženia

Prahu i cisársky dvor opustil Johannes Kepler roku 1612, po smrti Rudolfa II., no najmä po tom, ako mu zomrela manželka Barbora a syn Friedrich. Chcel sa vrátiť do Tübingenu, na tamojšiu univerzitu ho však z náboženských dôvodov odmietli prijať. Ponuku z univerzity v Padove, kde ho chceli zobrať na základe odporúčania Galilea Galileiho, zase neprijal on, pretože chcel pôsobiť v nemecky hovoriacej krajine. Nakoniec sa odsťahoval do Linzu, kde prijal miesto krajinského matematika hornorakúskych stavov, žil tam až do roku 1628.

V spise Astronomia nova z roku 1609 zhrnul výsledky dlhodobého pozorovania pohybu planéty Mars a zverejnil aj prvé dva zákony o pohybe planét.
V spise Astronomia nova z roku 1609 zhrnul výsledky dlhodobého pozorovania pohybu planéty Mars a zverejnil aj prvé dva zákony o pohybe planét.
Zdroj: e-rara.ch

V Linzi sa Kepler aj druhý raz oženil, keď si roku 1613 zobral dvadsaťštyriročnú Susannu Rettingerovú. Narodili sa im ďalšie deti, opäť musel riešiť svoj chronický problém, ktorým bol nedostatok finančných prostriedkov. Ročný plat tristo dukátov bol príliš malý, privyrábal si teda vypracúvaním kalendárov a horoskopov. To však nebolo zďaleka jediné, čomu musel čeliť. Oveľa vážnejším bolo obvinenie z čarodejníctva, ktoré vzniesla inkvizícia proti jeho matke. Uväznili ju a mučili, po štrnástich mesiacoch ju napokon obvinenia zbavili a prepustili na slobodu. Také niečo nebolo pri inkvizícii obvyklé a mnohí to pripisovali práve tomu, že bola matkou slávneho astronóma.

Kepler na portréte z roku 1610.
Kepler na portréte z roku 1610.
Zdroj: Northfoto

Napriek všetkým starostiam pokračoval Kepler, pochopiteľne, aj vo svojej vedeckej činnosti a roku 1619 v diele Harmonices Mundi (Harmonika sveta) publikoval svoj tretí a zároveň posledný zákon o pohybe nebeských telies. Definitívne tým potvrdil Kopernikovu teóriu heliocentrickej sústavy. Posledným veľkým dielom, ktoré vydal, boli takzvané Tabulae Rudolfinae, čiže Rudolfínske tabuľky. Zostavil ich na základe pozorovaní, ktoré začal robiť Tycho Brahe a slúžili na výpočet polohy planét. Z úcty k bývalému kolegovi bol tento dánsky astronóm vyobrazený aj na obálke prvého vydania spisu z roku 1627.

Keplerova mapa sveta, ktorá vyšla v roku 1627 v jeho spise Tabulae Rudolphinae.
Keplerova mapa sveta, ktorá vyšla v roku 1627 v jeho spise Tabulae Rudolphinae.
Zdroj: e-rara.ch

Peňazí sa nedožil

O rok neskôr vstúpil Kepler do služieb jedného z najvplyvnejších mužov tej doby, generála Albrechta z Valdštejna, pre ktorého už v minulosti robil horoskopy. Ešte počas pôsobenia v Prahe mu na objednávku vypracoval aj astrologickú predpoveď na celý život, ktorá sa na jeho prekvapenie v mnohom napĺňala. Jednej veci sa však Valdštejn od Keplera nikdy nedočkal. Podrobný horoskop, ktorý mu urobil, bol totiž iba do marca 1634, a hoci chcel vedieť, čo ho čaká potom, napriek naliehaniu sa to od svojho astronóma a astrológa nedozvedel. Dvadsiateho piateho februára 1634 sa ukázalo prečo. V ten deň totiž Albrechta z Valdštejna v Chebe zavraždili...

Horoskop, ktorý Kepler vypracoval pre Albrechta z Valdštejna.
Horoskop, ktorý Kepler vypracoval pre Albrechta z Valdštejna.
Zdroj: Wikipedia

To už viac než tri roky nebol medzi živými ani Johannes Kepler. Posledné obdobie prežil v dnešnom Żagańe v západnom Poľsku pod Valdštejnovou ochranou. Bol tam síce v bezpečí (inkvizícia si totiž brúsila zuby aj naňho), no zároveň sa cítil veľmi vzdialený od vedeckého diania. No a, samozrejme, bol tu večný problém – peniaze. Cisárska pokladnica mu bola dlžná už dvanásťtisíc zlatých. Na jeseň 1630 sa preto vydal do Regensburgu, kde si ich chcel osobne vyzdvihnúť. Dlhú cestu v nepriaznivom počasí absolvoval na koni a do cieľa dorazil s vysokými horúčkami a so zápalom pľúc. Tomu na poludnie 15. novembra 1630 aj podľahol.


Turecký lietajúci automobil Cezeri.

Turecko šokovalo na technologickom festivale: Predstavujeme vám náš lietajúci automobil!

Populárne články
Herečka Sarah Hyland

Vo filme romantika, v realite dráma. Herečka Sarah Hyland už prekonala 16 operácií!

Turecký lietajúci automobil Cezeri.

Turecko šokovalo na technologickom festivale: Predstavujeme vám náš lietajúci automobil!

Založila konferenciu SUPERfeel, ktorá prináša ženám priestor na vzdelávanie a ďalšiu motiváciu.

Ivana Kičikoleva našla počas liečby vážnej choroby zmysel života: Som rada, že sa mi to stalo

Farmár z okresu Krupina nám ukazuje, ako mu diviaky zničili úrodu. Ak štát nezačne konať, úplne skončí s pestovaním poľnohospodárskych plodín.

Desať ton zdravých zemiakov musel vyviezť na hnojisko. Farmár čakal pomoc od štátu, tá neprišla

Karolína Chomisteková

Chomisteková končí na poste riaditeľky Miss Slovensko: Vystrieda ju tento mladík!

Vedeli ste

Vo vode sa scvrkáva koža.

Zobraziť viac
Diskusia