Zuzana Bánska

Spoločnosť Nanoracks je už 11 rokov jedným zo svetových lídrov, s&nbsp;ktorými spolupracuje aj ESA (Európska vesmírna agentúra) či NASA (Národný úrad pre letectvo a&nbsp;vesmír). Doposiaľ spoločnosť pomohla dostať do vesmíru vrátane ISS (Medzinárodnej vesmírnej stanice) viac ako 1&nbsp;000 satelitov a&nbsp;užitočných zaťažení rakiet. Len nedávno sa verejnosť dozvedela o&nbsp;najnovších plánoch tejto spoločnosti. Vesmírny odpad na obežnej dráhe Zeme plánujú recyklovať a&nbsp;pretvoriť ho na miesta, ktoré by slúžili na rozvoj ďalšieho skúmania vesmíru.

Obežná dráha Zeme sa začala meniť na skládku odpadu koncom päťdesiatych rokov minulého storočia, keď bola historicky prvýkrát vypustená umelá družica Sputnik 1 (1957). Družica bola výsledkom nepriameho boja medzi najväčšími svetovými veľmocami USA a&nbsp;Sovietskym zväzom, ktoré súperili práve o&nbsp;toto vesmírne prvenstvo. Sovietsky zväz napokon zjednodušil plán družice natoľko, že nevážila ani 100 kilogramov. Práve jednoduchosť zabezpečila rýchlu konštrukciu a&nbsp;následné vypustenie do vesmíru.

O&nbsp;množstve odpadu na obežnej dráhe Zeme pravidelne informuje aj ESA, ktorá každý rok vo svojej správe uverejní aktuálne číselné údaje. V&nbsp;súčasnosti ide o&nbsp;viac ako 9 000 ton vesmírnych objektov, čo zahŕňa nielen vesmírne trosky, ale aj aktívne zariadenia. Od roku 1957 bolo na obežnú dráhu vypustených 5 980 rakiet a&nbsp;vyše 10 200 satelitov. Vesmírny odpad pozostáva z&nbsp;desiatok miliónov kusov, z&nbsp;ktorých väčšina nie je väčšia ako 1 centimeter. Podľa viacerých štúdií sú tieto častice vážnou hrozbou pre kozmické lode a&nbsp;iné objekty vo vesmíre, keďže môže dôjsť k&nbsp;nezvratnej zrážke a&nbsp;tvorbe ďalšieho odpadu.

Dôkazom tejto teórie je aj nedávna udalosť, keď takmer došlo k&nbsp;zrážke horného stupňa čínskej rakety a&nbsp;zaniknutého sovietskeho satelitu. Obe telesá sa pohybovali rýchlosťou takmer 53 000 km/h a&nbsp;nachádzali sa od seba len neuveriteľných 24 metrov. V&nbsp;prípade zrážky by vznikli takmer 3 tony vesmírneho odpadu.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

Rakety, ktoré sa dostávajú do vesmíru priamo z&nbsp;povrchu Zeme, sa skladajú z&nbsp;troch hlavných stupňov. Dolný stupeň sa krátko po odštartovaní rakety vracia späť na Zem, no horný stupeň sa dostáva do atmosféry a&nbsp;okolia zemegule. Cieľom spoločnosti Nanoracks je opätovne využiť práve tieto horné stupne rakiet a&nbsp;prostredníctvom vesmírnych digitálnych dronov z&nbsp;nich vytvoriť využiteľné vesmírne laboratóriá, skleníky alebo sklady pohonných hmôt. Program by sa mal údajne začať realizovať už v&nbsp;máji budúceho roka pod názvom Outpost.

Tieto veci sa zdajú byť banálne, ale musíme postupovať krok za krokom.

Nevyužité časti rakiet, ktoré predstavujú hrozbu pre ostatné vesmírne telesá, považuje spoločnosť Nanoracks na čele s&nbsp;generálnym riaditeľom Jeffreym Manberom za skutočnú zlatú baňu, keďže materiály, z&nbsp;ktorých sú tieto časti vyrobené, sú veľmi odolné a&nbsp;schopné udržať tlak vo vákuu.<em> „Je toho veľa, čo sa potrebujeme naučiť, ak chceme opätovne využívať vesmírne objekty,“</em> dodal k&nbsp;novému plánu generálny riaditeľ Jeffrey Manber pre časopis Wired.