Moderujem reláciu Dobré správy zo ŽIVOTA, ktorá je zameraná na silné a inšpiratívne príbehy. Otvárame témy, ktoré nie sú vždy ľahké na počúvanie. Diváci nám píšu, že sa vďaka tomu necítia byť sami. Vtedy viem, že robím niečo správne.

Kristína Filová

Svoj príbeh prerozprávala médiu Al Jazeera. Halyna spolu so svojím manželom, malými deťmi a psom, prežili tri týždne neúprosného ruského ostreľovania. Momentálne sa už nachádzajú niekde inde v Európe. Jej príbuzní sú však stále na Ukrajine, a preto daný portál ani nezverejnil jej celé meno. Nechce, aby ich niekto odhalil.

Halyna s rodinou veľmi rýchlo pochopila, že sa začala brutálna vojna. Silné ostreľovanie bolo spočiatku na druhej strane mesta, no bola to len otázka času, kým sa dostane aj k nim. "Črepiny lietali okolo a my sme jednoducho nemohli opustiť náš suterénny kryt proti bombám," povedala. Vojna výrazne otrasie dospelým človekom, nieto ešte deťmi. Halny má malú dcéru (8) a syna (6). Počas ostreľovania ich prepadala panika. "Bolí to, keď zomieraš?" spýtali sa svojej mamy.

Jediným šťastím bolo, že mali stále pri sebe svoju čivavu. Tá ich zabávala a vďaka tomu deti až tak nemysleli na vojnu. O malú chvíľu však dorazila ďalšia kríza - nedostatok jedla a vody. "Neskôr, keď už nebola elektrina, nebolo jedlo, sme my dospelí hladovali a deti jedli raz denne a medzi sebou vypili pohár vody. Nemali sme normálnu vodu," povedala Halyna. Brali ju z rieky a aj to museli byť mimoriadne opatrní, aby ich niekto nezastrelil.

V tom je aspoň horúco, no Halyna sa vždy obávala príchodu noci. Vypli im ústredné kúrenie a rozbili okná. V byte bol taký chlad, že keď rozliala vodu, ihneď zamrzla. Nemohli sa ani nikam premiestniť. Boli v hotovej bojovej zóne. „Nedá sa to vyjadriť slovami, nemôžete to predvídať. Letí lietadlo a počujete ten zvuk, priblíži sa k vám a vy tam len sedíte a modlíte sa, aby na vás nespadli (bomby)," opísala hrôzu, ktorú prežívali na dennom poriadku. Počas jeden noci napočítali 37 náletov.

Neskôr už boli v takom stave zúfalstva, že všetko nechali za sebou a utiekli. Nemali žiadne jedlo, nemali sa ako zohrievať...museli už niečo spraviť, hoci si uvedomovali veľké riziko. Naskočili do auta a vyrazili. "Toto bolo prvýkrát, čo išli deti von a keď sme boli na úteku, okolo lietali guľky. Požiadal som ich, aby zavreli oči, aby sa nezranili, povedal som im, že okolo lietajú sklenené črepiny," prezradila smutné detaily.

Pokračovanie na ďalšej strane. Toto im zachránilo životy...

Každých 50 metrov ich čakala prísna kontrola, ktorá si prehliadala auto, cestujúcich, ich fotografie, korešpondenciu a pod. „Zachránilo nás to, že sme tri týždne nemali takmer žiadnu elektrinu. Preto nemohli skontrolovať naše telefóny, batérie boli vybité. A vďaka Bohu, som si istá že práve to nám zachránilo životy," povedala Halyna.

Keď sa dostali do ďalšieho mesta, mali dojem, že sú v inom svete. Obchody boli otvorené a plné jedla. Z kohútikov tiekla teplá voda. Plakali. "Tie najjednoduchšie veci, úplne jednoduché veci ako voda, elektrina, ústredné kúrenie, to všetko sme vnímali ako dar z nebies," povedala vďačne.

Momentálne sa už nachádzajú v bezpečí, no stále myslí na svojich príbuzných, ktorí tam zostali. Sú tam mizerné potravinové podmienky, nie sú ani žiadne lieky či kvalitná voda. 