Tomáš sa venuje rôznym druhom umenia. Okrem fotografovania maľuje obrazy, venuje sa tvorbe videí, postprodukcii, filmovým efektom, grafike, fotografovaniu či digitálnym dielam. Skúšal aj modeling či mejkap. Rekonštruovanie starých fotografií má však v jeho tvorbe zvláštne miesto. „Páčia sa mi emócie ľudí, ktorí prvý raz uvidia na fotke svojho blízkeho, akoby bol ‚živý‘. Možno ho ani nepoznali alebo si ho pamätali len matne. Zrazu sa na neho môžu zblízka pozrieť na farebnej fotografii, ktorá vyzerá, akoby bola fotená len nedávno. Je na nich vidieť, že sú dojatí, to je na tejto práci naozaj pekné,“ hovorí Tomáš. K starým fotkám má odjakživa blízko. Aj on sa musí pri spomínaní spoliehať len na obrázky, ani on svojich starých rodičov z maminej strany nepoznal, pretože zomreli, keď bol ešte malý. Zostali mu však ich fotografie. Dnes má doma upravenú podobizeň svojej babky Anny z mladosti, na ktorej je krásnym mladým dievčaťom, aj portrét jej otca Jána.

Podľa fotografie to bol prísne vyzerajúci muž s vráskou medzi obočím. „Nemal ľahký život, bojoval na talianskom fronte, bol vojakom v prvej i druhej svetovej vojne a bol aj zajatý v koncentračnom tábore. Vo vojne prišiel o syna Gejzu, bol to babkin brat. Padol v obci Malé Uherce v roku 1944 v boji za oslobodenie Slovenska. Mám aj jeho medaily a jeho meno je vyryté na tabuli na topoľčianskej radnici. Po pradedkovi mi zase zostali husle, ktoré som reparoval pred rokom,“ rozpráva Tomáš kúsok z rodinnej histórie.

Článok pokračuje na ďalšej strane.