redakcia

Chlapci v&nbsp;klietke si rozdávali ranu za ranou a&nbsp;ja som podvedome, potichu trpel za nich. To sa ľuďom stáva, že ich aj pohľad na nepríjemné zážitky a&nbsp;skúsenosti iných akoby vťahuje do nepríjemných situácií. Bum, ďalšia rana a&nbsp;krv... Vedel som, že bojovníci sú na tvrdé rany zvyknutí a&nbsp;len tak ich niečo nepoloží. Keď položí, tak so cťou. Je to ako v&nbsp;reálnom živote a&nbsp;Živote. Jeden príbeh môže ovplyvniť iných alebo ich aspoň nenechá chladnými. Čitateľ či pozorovateľ sa necháva vtiahnuť do života niekoho iného aj cez vlastný život či Život. Už nejeden uverejnený príbeh prispel ľuďom v&nbsp;núdzi a&nbsp;pomohol im vďaka vnímavým ľudkom. Tí s&nbsp;ťažkým príbehom sa často chcú podeliť o svoje skúsenosti či vyrozprávať. Nebyť na utrpenie sám je vážne a&nbsp;často nevyhnutné. Keď som začínal v&nbsp;novinách, nevychádzal som z&nbsp;údivu, akí ústretoví a&nbsp;otvorení dokážu byť tí, ktorých práve postihla strata blízkych, vojna, prírodná katastrofa, choroba... Pripadalo mi to zvláštne a&nbsp;snažil som sa to pochopiť. Keď som si myslel, že som to pochopil, zrazu sa mi vďaka iným príbehom, ktoré už roky počúvam a&nbsp;píšem, zdalo, že som to nepochopil celkom, a&nbsp;tak sa v&nbsp;tom stále motám.
&nbsp;
Myslel som si, že túto spolupatričnosť spôsobuje sociálna situácia, že je to len záležitosť menej majetných, ale vnímavých ľudí. Omyl. Je to v&nbsp;srdci. Pomáhať dokážu aj bohatí. Vlastne ani neviem, prečo mi takéto myšlienky prišli na um, práve keď som sa pozeral, ako si ostrí chlapci v&nbsp;klietke rozdávajú údery. Veď práve ich ľutovať netreba. Možno preto, lebo aj oni veľa vydržia, podobne ako ľudia v&nbsp;núdzi či ťažkej situácii, ktorým život rozdáva rany.
&nbsp;
Vladimír Kampf, redaktor

Motám sa v spolupatričnosti

To nevymyslíš, to je ŽIVOT!

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 9. januára 2025

redakcia

Výber pre vás