Po objave druhov Reepenia bituberculata a Meroglossa gemmata vedci zisťovali zásadné rozdiely medzi jednotlivými včelami. Tím detailne skúmal až 68 druhov včiel, aby bol výsledok čo najobjektívnejší. Dospel k záveru, že nočné včely majú o niečo väčšie oči než tie, ktorých úroveň zraku sa prispôsobila len dennému svetlu. Tento spoločenský hmyz má vo všeobecnosti dva druhy očí: zložené, umiestnené po bokoch hlavy, a jednoduché očká – ocelly, uložené v strede hlavovej časti.

Zložené oči možno porovnať s tými ľudskými, teda zachytávajú obraz okolitého prostredia. Ale tri jednoduché očká uprostred hlavy zachytávajú výlučne svetlo. V prípade nočných včiel boli oba druhy očí viditeľne väčšie, čo vedcov utvrdilo v tom, že tieto včely sa počas noci nepohybovali v prírode náhodou, ale zreteľne dokázali rozoznať jednotlivé objekty a nájsť potravu.

Zistili sme, že tieto včely sa adaptovali na slabé svetlo a majú väčšie oči.

Nová štúdia vedcov utvrdila v tom, že nájsť ďalšie nočné včely by bolo možné aj pomocou pozorovania viditeľných rozdielov na kvalitných fotografiách. „Dokázali sme, že je možné určiť, či je včela prispôsobená podmienkam slabého osvetlenia, iba pomocou snímok,“ dodal J. Dorey.

Vedci predpokladajú, že na území Austrálie žije ešte viacero druhov včiel, ktoré sú aktívne aj v noci, zatiaľ však nemajú presné údaje, ktoré by to potvrdzovali. No je dokázané, že niektoré druhy včiel sa vyvinuli práve na život v týchto tmavých podmienkach, vedci preto dúfajú, že ich prirodzené prostredie im mohlo sformovať oči na vyššiu úroveň.