Fanúšikovia Harryho Pottera ho poznajú ako čarodejníka, ktorý sa priatelil s Albusom Dumbledorom, riaditeľom čarodejníckej školy v Rokforte. Joanne Rowling však nie je jediná, ktorá meno tohto stredovekého pisára a obchodníka zakomponovala do svojho diela. Predbehol ju Victor Hugo, Alexander Dumas st. a mnohí iní.

Z roku 1330 pochádzajú prvé písomné zmienky o obciach Betliar a Ďurďošík. Podľa legendy sa v tom roku stal zázrak v dnešnej Marianke – slepý žobrák počul hlas z neba, aby si umyl oči z neďalekého prameňa. Spravil to a zrak sa mu vrátil. V Strednej Ázii sa vtedy prvýkrát vyskytol mor a v Pontoise neďaleko Paríža sa v rovnakom roku narodil Nicolas Flamel. Presnejší dátum jeho narodenia známy nie je a nie je to jediný tajomný údaj z Flamelovho života, rovnako ako detaily z jeho detstva.

V dospelosti Nicolas Flamel pôsobil ako pisár a kopista a vlastnil dva obchody. V roku 1368, niektoré zdroje uvádzajú rok 1355, sa oženil s Perenellou, ktorá mala za sebou už dve manželstvá. Údajne boli spolu šťastní, no potomkov nemali. Bola to zachovalá zámožná staršia vdova, vlastnila niekoľko nehnuteľností a finančne prispela na stavby niekoľkých kostolov a sôch. Flamelovci boli celkovo známi ako filantropi. Jeden z ich domov dodnes stojí v Paríži na Rue de Montmorency, je to najstarší kamenný dom francúzskej metropoly a na jeho prízemí sa momentálne nachádza reštaurácia. Manželia v ňom svojho času zriadili útulok pre chudobných.

Hoci neexistuje skutočný dôkaz, že by sa Nicolas Flamel počas svojho života venoval alchýmii, farmácii a medicíne, jeho život je doslova opradený legendami. Či sú naozaj pravdivé, nevedno, jeho životopisci sa roky medzi sebou hašteria, čo je fakt a čo fikcia. Preto nám nezostáva nič iné, ako brať Flamelov životný príbeh s rezervou, pretože z veľkej časti pripomína skôr rozprávku ako skutočnosť. Po tých stovkách rokov už zrejme nikto nedokáže, či sa spomínané udalosti naozaj stali, jedine ak by sa objavil Flamel sám a tvrdenia potvrdil či poprel. Nič nie je nemožné, no nepredbiehajme.

Jedna z legiend hovorí, že sa Flamelovi vo sne zjavil anjel a ukázal mu čudnú knihu s hieroglyfmi. „Dobre si ju prezri, ničomu z nej nerozumieš, ale príde deň, keď v nej uvidíš to, čo nikto iný,“ povedal mu nebeský posol a rozplynul sa. Časom Nicolas Flamel na zvláštny sen zabudol. Až po rokoch sa v jeho obchode objavil cudzí muž, ktorý mu ponúkal na predaj pozlátený 21-stránkový rukopis so zvláštnymi znakmi vyrytými do listov z brezovej kôry. Flamel ho od neho kúpil za dva floriny, spoznal totiž tajomnú knihu zo svojho sna. Bol na nej nápis, že ju napísal Žid Abraham, no ďalším znakom nerozumel, pretože nešlo o písmená latinskej abecedy. Napokon mu vraj napadlo, že ide o umenie premeny kovov a po viac než dvadsiatich rokoch pokusov usúdil, že knihu by možno dokázal rozlúštiť nejaký Žid.

V roku 1378 sa preto pripojil k pútnikom, ktorí mali namierené do Santiaga de Compostela, aby sa v tamojších synagógach pokúsil nájsť lúštiteľa. Na spiatočnej ceste sa sprostredkovane zoznámil s mužom menom Mai­tre Cynches a ten v knihe spoznal Eš mezaref rabiho Abrahama. Vydali sa spolu do Paríža, no spomínaný muž cestou zomrel.

O tri roky Flamel konečne dosiahol úspech; spolu s Perenellou sa mu podarilo vyrobiť biely prášok, pomocou ktorého premenil olovo a neskôr aj ortuť na zlato. O takmer štyristo rokov neskôr bol síce tento príbeh spochybnený, no počúva sa to dobre.

Flamelova manželka Perenella zomrela v roku 1397, samozrejme, opäť sa udávajú aj iné letopočty, pochovali ju na parížskom Cintoríne neviniatok. Svojmu manželovi zanechala pomerne vysokú sumu. Vdovec si v roku 1410, osem rokov pred smrťou, sám navrhol náhrobný kameň s vyobrazením Krista a svätých Petra a Pavla, ktorý môžete vidieť v parížskom Musée de Cluny. Keď Nicolas Flamel 22. marca 1418 zomrel, opäť niektoré zdroje udávajú aj iné dátumy, pochovali ho v zadnej časti lode Kostola Saint-Jacques-de-la-Boucherie. Vo svojej poslednej vôli venoval svoj majetok na založenie štrnástich špitálov, vybudovanie troch kaplniek a na podporu siedmich kostolov.

Tajomný príbeh Nicolasa Flamela však jeho smrťou ani náhodou nekončí. „Vstal z mŕtvych“ začiatkom sedemnásteho storočia, keď v Paríži uzrela svetlo sveta alchymistická kniha Livre des figures hiéroglyphiques, ktorej autorstvo bolo pripisované práve jemu. Či ju naozaj napísal on, dnes už zrejme nikto nedokáže. Sú ľudia, ktorí to hodnoverne tvrdia, no priamy dôkaz akosi chýba. Iní oponujú, že je to fikcia, pretože v sedemnástom storočí začala byť alchýmia hitom a alchymistické knihy sa stali bestsellermi. A aj neskôr sa meno Nicolasa Flamela zjavovalo akoby vo vlnách. V 19. storočí ho oživil Victor Hugo vo svojom románe Chrám Matky Božej v Paríži, o pár rokov neskôr zasa Alexander Dumas st. v diele Gróf Monte Christo, z novších sme spomenuli prvý diel Harryho Pottera a môžeme pridať aj film Indiana Jones. Diel, v ktorých domnelý alchymista „žije“, je pomerne dosť.

Niektorí, a nebolo ich málo, začali tvrdiť, a zrejme tomu aj verili, že Flamel vôbec nezomrel, pretože vďaka svojmu elixíru mladosti dosiahol nesmrteľnosť. Dokonca boli aj takí, ktorí tvrdili, že Flamelovcov stretli. Legenda o Nicolasovi Flamelovi s úspechom prežíva dodnes. Nadšenci pátrajú po jeho stopách, i keď od jeho smrti uplynulo takmer šesťsto rokov a stopy dokonale zahladil čas. No ktovie, možno jeho kameň a zároveň aj elixír mladosti naozaj existuje, ako skalopevne tvrdia milovníci konšpiračných príbehov. Je iba na vás, čo si z toho vyberiete.

<em>Zobrazenie kameňa mudrcov z alchymistickej knihy Splendor Solis zo 16. storočia. V pozlátenom výklenku dieťa s fénixom, ktorý stelesňuje znovuzrodenie a dlhovekosť. Nad nimi sedí človek vo voze ťahanom dvomi mýtickými bytosťami. Okolité scény ukazujú život na vidieku: mužov naberajúcich vodu zo studne, činenie kože či oranie. V diaľke vpravo hore je znázornenie popravy, na ľavej strane pohrebný sprievod. Obe scény sú v rozpore s kameňom večného života. Nižšie vľavo dáva muž peniaze dvom zmrzačeným žobrákom. Legendárny kameň mudrcov bol dôležitým aspektom alchýmie v 16. storočí. Mal fungovať ako katalyzátor v procese premeny kovov na zlato a ako elixír mladosti. Niektorí, vrátane Nicolasa Flamela, verili, že človek vďaka nemu môže dosiahnuť nesmrteľnosť.</em>

Tajomný alchymista Nicolas Flamel: Podarilo sa mu objaviť kameň mudrcov a elixír mladosti?

Výber pre vás