Začítajte sa do ďalšej časti nového seriálu k 70. výročiu Života. O čom sme písali v roku 1951?

NA POSIEDKE S NAJLEPŠÍM TRAKTORISTOM ČSR

21 rokov – to je vek, keď sa vlastne človek púšťa do života. Pravda, nie je to tak s každým. Sú ľudia, ktorí od detských rokov museli sa sami o seba starať, no sú i takí, ktorí síce nestratili v mladosti rodičov, ale pre rozličné iné ťažkosti, ako hlad, biedu a trvalú nemoc najbližších v rodine, neužili vôbec detstva, lebo boli nútení od ranej mladosti starať sa nielen o seba, ale aj o iných. Taký bol údel chudobných detí za neblahých režimov a takto to bolo aj s najlepším traktoristom ČSR Lacom Lokšom.

Zdalo by sa, že na rozsiahlej zemplínskej rovine nebolo nikdy biedy. Široké lány polí, rovných ako dlaň, dávali vždy dostatok chleba. Pravda nie pre všetkých. Chudobe zemplínskych obcí sa donedávna veľmi ťažko žilo. Hoci tieto polia obrábala vlastne sama, za svoju prácu dostávala do dedinských boháčov iba biednu almužnu. Tak to bolo aj v Bačke v okrese Kráľovský Chlmec, kde sa narodil Laco Lokša. V domoch boháčov prekypovala hojnosť, nadutosť a v chudobných chatrčiach nedostatok a hlad.

V rodine Lokšovcov bolo mimoriadne zle. Lacova matka ležala na posteli chorá už niekoľko rokov. Kým otec nemusel na vojnu, mladý Laco ešte celkom nevedel, ako ťažko sa chudobe žije a koľko sa musí nadrieť za krajec chleba. No prišiel osudný deň... Do Lokšov prišiel poštár a podal Lacovmu otcovi zvolávací list. Chorá mať prvá pochopila hrôzu. Zjajkla, zaúpela a bolestne sa rozplakala. Vojna zúrila pekelným tempom. Muž, jediný živiteľ rodiny, musí ísť bojovať za cudzie záujmy. Čo bude s Lacom, z čoho a ako ho uživiť – striedali sa zúfalé otázky.

Otec zaťato mlčí, vrie v ňom ukrutný jed. Za koho to vlastne musí ísť bojovať? Za hitlerovskú beštiu a jej maďarských lokajov! Hrom by ich páral! Ale veď...! Trinásťročný Laco začína prvý raz rozmýšľať vážne o živote. Žiť treba a treba sa starať aj o chorú matku. – Musíme sa uživiť, mamička, - utešuje rodičov Laco. – Pôjdem robiť na dňovku alebo sa chytím do služby. Áno!

A potom to začalo. Otec odišiel na vojnu, čoskoro ho zajali a mladý Laco pracoval od včasného rána do neskorého večera u dedinských boháčov. Raz kydal hnoj, čistil statok, inokedy robil na poli alebo pásol kravy. Bez oddychu drel u boháča Aszonya, aby chorá mať mala čo jesť a aby neostal úplne sám. Za celý rok služby otrčil mu boháč almužnu: 10 q zemiakov a 150 kg kukurice. Dalo sa z toho žiť? Ech, zle spomínať! Pri spomienke na tieto časy Laco Lokša pokýva hlavou a tvár mu dostáva nahnevaný výzor.

Roky utekali. Sovietska armáda dobyla Berlín, v staro-novej oslobodenej vlasti začal sa utvárať nový život. Závan tohto života dostal sa aj do Bačky. Laco ho zacítil tak ako všetci chudobní občania jeho obce. Zmizli časy, keď robotnícka trieda bola panskou podnožou. A potom deň čo deň nový život kráčal aj v Bačke živšie a rezkejšie. Malí a strední roľníci sa dožili parcelácie a na ich poliach sa rozhučali traktory Štátnej strojovej stanice v Kráľovskom Chlmci.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Ilustračná snímka

ZANIETENÍ CHALUPÁRI: Kam unikal pred svetom Chudík, Dočolomanský a iné hviezdy?

Populárne články
Posledná nehnuteľnosť, do ktorej sa herečka sťahovala, bol dom v Dunajskej Lužnej.

Extrémny koníček: Magda Paveleková vystriedala štrnásť adries. Čo bude s jej posledným domovom?

Miroslava Fabušová

Misska z Kollárovej limuzíny šokovala správou o prepadnutí: Fotky modrín radšej stiahla

VIDEO: MUDr. Adriana Šimková radí, ako si poradiť s kovidom doma

VIDEO: MUDr. Adriana Šimková radí, ako si poradiť s kovidom doma

V januári oslávila 46. narodeniny. Nasledoval kovid, nemocnica a, bohužiaľ, smrť.

Prvá obeť kovidu medzi učiteľmi: Eva (†46) myslela na svojich žiakov do poslednej chvíle

Ilustračná snímka

Božia rana? Krajniak spomenul Baziliku sv. Mikuláša a v tom sa zrútil priľahlý múr

Kobra tancuje podľa píšťaly. Je to pravda?

Kobra tancuje podľa píšťaly. Je to pravda?

Zobraziť viac
Diskusia