Mária Mišovičová

<p>Postavené sú z rôznych materiálov na rôznych miestach. Niektoré charakterizuje mramor a nádherná výzdoba, iné sú vybudované z tehál či dreva a majú skromný interiér. Viaceré veľkolepé náboženské stavby sa stali turistickými atrakciami.</p>
<h3>Svätyňa Las Lajas</h3>
<p>Podnetom na výstavbu rímskokatolíckej katedrály uprostred hlbokého kaňonu na juhu Kolumbie bol príbeh, ktorý sa vraj v týchto miestach odohral v roku 1754. Podľa legendy tadiaľ prechádzala miestna Indiánka Maria Mueces s hluchonemou dcérou Rosou a zastihla ich búrka. Márne hľadali úkryt pred prívalom dažďa. Zrazu sa na neďalekej skale zjavila ožiarená silueta Panny Márie a rukami naznačovala, že ich chráni. Rosa prvýkrát prehovorila – vykríkla, a ukázala smerom ku skale. Pannu Máriu zazrela i jej matka. Domov sa obe vrátili v poriadku, nič sa im nestalo. Zjavenie potvrdili o niekoľko dní ďalší miestni ľudia.</p>
<p>Na zázračnom mieste postavili drevenú kaplnku, prvá písomná zmienka o nej, ale aj o legende sa našla v zápiskoch španielskeho františkánskeho mnícha, ktorý tam bol v 50. a 60. rokoch 18. storočia. Do kaplnky začali prichádzať pútnici, mnohí z nich dúfali, že aj oni sa uzdravia. Neskôr, v období rokov 1919 až 1946, na jej mieste vznikol nádherný neogotický kostol, ktorý sa týči 130 metrov nad kaňonom. S protiľahlou pevnou stranou údolia ho spája 50 metrov vysoký a 20 metrov dlhý most, ktorý držia dva románske oblúky. Okrem vonkajšej krásy je veľkolepý aj interiér – biely so zlatou výzdobou, s klasickými drevenými lavicami a náboženskými umeleckými dielami. V skale, ktorá je súčasťou kaňonu, je Jaskyňa zázrakov. V tej vyniká obraz Panny Márie z Las Lajas s Ježišom na ľavej ruke a s ružencom v pravej. Na obraze je aj svätý František z Assisi a svätý Dominik.</p>
<p><strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong></p>

<h3>Katedrála zjavenia Panny Márie</h3>
<p>Rímskokatolícky chrám je v&nbsp;hlavnom meste Brazílie a&nbsp;je dielom významného architekta Oscara Niemeyera. Za túto stavbu získal v&nbsp;roku 1988 prestížnu Pritzkerovu cenu. Katedrála má kruhový pôdorys s&nbsp;priemerom 70 metrov, je zapustená do zeme, takže zvonku vidieť iba strechu vysokú 42 metrov. Opornú konštrukciu tvorí šestnásť bielych hyperbolických betónových stĺpov v&nbsp;tvare rúk smerujúcich k&nbsp;nebu. Vchádza sa do nej podzemným tunelom. Vo vnútornom priestore sú sochy troch korpulentných anjelov, vážia od sto do tristo kilogramov.</p>
<p>Oltár venoval chrámu pápež Pavol VI. V&nbsp;krypte v&nbsp;podzemí je uložený malý kúsok ľanovej látky známej ako Turínske plátno. Ide o&nbsp;plachtu, ktorou vraj zakryli telo Ježiša Krista po ukrižovaní. Okolo katedrály je plytké jazierko široké dvanásť metrov, ktoré slúži aj ako prirodzená klimatizácia. Prístupovú cestu lemujú sochy štyroch evanjelistov: Matúša, Marka, Lukáša a&nbsp;Jána. Samostatne stojí 20-metrová zvonica so štyrmi zvonmi. Základný kameň katedrály položili v&nbsp;roku 1958, katedrálu vysvätili v&nbsp;októbri 1968, hoci nemala dokončenú strechu, a&nbsp;oficiálne ju sprístupnili verejnosti v&nbsp;máji 1970.</p>
<p><strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong></p>

<h3>Chrám Kailasa</h3>
<p>Unikátny indický chrám je pozoruhodné architektonické dielo, ktoré návštevníkom vyráža dych. Nachádza sa asi tristo kilometrov od Bombaja. Je súčasťou archeologického náleziska Éllóra v&nbsp;indickom štáte Maháráštra, okrem neho je v&nbsp;lokalite ešte 32 jaskynných chrámov a&nbsp;kláštorov. Postavili ich medzi 6. a&nbsp;9. storočím. Hinduistickým bohoslužbám bola venovaná práve svätyňa Kailasa. Podľa archeológov je toto jaskynné dielo rovnakou záhadou ako pyramídy. Aj k&nbsp;nemu sa viaže povesť. Miestny kráľ ochorel a&nbsp;život mu visel na vlásku. Nešťastná panovníčka sa modlila k&nbsp;bohu Šivovi. Sľúbila mu, že ak vyslyší jej modlitby a&nbsp;manžel vyzdravie, dá mu postaviť chrám. Zaviazala sa, že práce na svätostánku budú pokračovať nepretržite, až kým nebude vidieť jeho vrchol. Kráľ chorobu prekonal a&nbsp;kráľovná požiadala najlepších architektov o&nbsp;výstavbu chrámu.</p>
<p>Nebolo jednoduché vytvoriť čokoľvek v&nbsp;skalnatom teréne. Každý, kto počul jej žiadosť, odmietol. Jedine architekt Kokasa vyhlásil, že do týždňa bude vidieť vrchol chrámu. A&nbsp;použil dovtedy neznámy spôsob – začal ho budovať zhora, nevysekával ho do strán skaly. Takže o týždeň kráľovná uzrela vrchnú časť svätyne. To hovorí legenda.V&nbsp;skutočnosti výstavba prvej vrchnej časti netrvala týždeň, ale osemnásť rokov. Išlo len o&nbsp;akési základné miestnosti, ostatné pribúdali postupne v&nbsp;priebehu storočí, ale v&nbsp;dobových dokumentoch sa informácie o&nbsp;postupe prác na Kailase nenašli. Robotníci v&nbsp;tých časoch nemali žiadne technické pomôcky, nepoužívali lešenie a&nbsp;pracovali iba s&nbsp;dlátami a&nbsp;kladivami. Bola to veľmi ťažká práca a&nbsp;mnohí pri nej prišli o&nbsp;život.</p>
<p>Začali na vrchole skaly a&nbsp;odtiaľ postupovali nadol, tvarovali ju do podoby chrámu. Časť robotníkov odstraňovala kameň, druhá zdobila vonkajšie steny.Podľa historických dokumentov sa odhaduje, že z&nbsp;kamenného masívu odstránili celkovo asi 400-tisíc ton skál, v&nbsp;začiatočnej fáze denne 60 ton, priemerne päť ton za hodinu. Dokončenie chrámu trvalo asi 150 rokov a&nbsp;podieľalo sa na ňom približne sedemtisíc robotníkov. Vnútri chrámu i&nbsp;v&nbsp;jeho okolí je celý komplex sôch, zobrazujú výjavy z&nbsp;hinduizmu, vysoké sú niekoľko metrov, ale i&nbsp;centimetrov. Umelcom sa medzi ne podarilo zakomponovať niekoľko skulptúr s&nbsp;erotickým nádychom. Zobrazujú dvojice počas dvorenia alebo pri intímnych hrách. V&nbsp;spodnej časti svätyne sú najmä sochy slonov a&nbsp;levov vysoké tri metre. Grandiózny chrámový komplex Kailasa patrí medzi unikáty staroindickej architektúry.</p>
<p><strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong></p>

<h3>Chrám svätého Michala</h3>
<p>Patrí k&nbsp;najkrajším pravoslávnym stavbám nielen v&nbsp;Kyjeve, ale na celej Ukrajine. Z&nbsp;diaľky púta zlatými vežičkami a&nbsp;nádhernou fasádou v&nbsp;kombinácii bielej a&nbsp;modrej farby. Zlatá výzdoba dotvára aj vnútro chrámu. Jeho história sa začala v&nbsp;roku 1108. Počas vyše 900-ročného jestvovania zažil niekoľko vojen i&nbsp;úplné zničenie. Mnohokrát ho prestavovali, najmä v&nbsp;17. a&nbsp;18. storočí. V&nbsp;tom období nadobudol prvky barokového slohu.</p>
<p>Interiér sa podarilo zachovať pôvodný, a&nbsp;to byzantské mozaiky a&nbsp;fresky. Rok 1936 znamenal koniec chrámu. Sovietski komunisti dali príkaz na jeho odstránenie. Trvalo takmer 60 rokov, kým sa rozhodlo o&nbsp;jeho <em>„znovuzrodení“.</em> Po roku 1991 sa totiž ozývali hlasy verejnosti volajúce po jeho obnovení. V&nbsp;plnej kráse sa opäť zaskvel v&nbsp;roku 1999. Odvtedy ho obdivujú návštevníci z&nbsp;celého sveta.</p>
<p><strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong></p>

<h3>Stykkishólmskirkja</h3>
<p>Ide o&nbsp;atrakciu Islandu a&nbsp;upúta každého turistu, ktorý navštívi rybársku dedinu Stykkishólmur na polostrove Snæfellsnes. Chrám postavili v&nbsp;roku 1980 na skalnatom pahorku a&nbsp;je z&nbsp;neho jedinečný výhľad na dedinu i&nbsp;okolie. Vo futuristickom kostole, ktorý navrhol Jón Haralds­son, sa stretli výnimočné architektonické štýly a&nbsp;dizajn.</p>
<p>Pozornosť vzbudzuje bielou fasádou a&nbsp;dvomi ramenami, ktoré vedú k&nbsp;zvonici s&nbsp;viacerými zvonmi nad sebou. Zvonica tvarom pripomína miestnym rybárom stavec veľryby. V&nbsp;modernom štýle je poňatý aj interiér: sú v&nbsp;ňom stovky svietidiel, jednoduché drevené lavice i&nbsp;nízky oltár z&nbsp;dreva a&nbsp;nad ním obraz madony s&nbsp;dieťaťom v&nbsp;náručí, ako sa vznášajú na nočnej oblohe. Kostol slúži aj ako koncertná sieň, pojme tristo ľudí.</p>
<p><strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong></p>

<h3>Kostol Borgund Stave</h3>
<p>Drevená svätyňa v&nbsp;dedine Borgund je najzachovalejšia stĺpová stavba v&nbsp;Nórsku. Umiestnená je na odľahlom mieste v&nbsp;prírodnom prostredí a&nbsp;zasvätená svätému Ondrejovi. Kostol bol postavený v&nbsp;rokoch 1180 až 1250 iba z&nbsp;dreva. Celá konštrukcia stojí na dvanástich stĺpoch z&nbsp;borovíc, svetlo vstupuje úzkymi oknami, ktoré boli pôvodne guľatými otvormi v&nbsp;stenách. Vnútri nie sú lavice, žiadna náboženská výzdoba alebo umelé osvetlenie. Steny zdobia dračie hlavy, úponky viniča, za sklenými tabuľkami sú runové nápisy.</p>
<p>Všetko pozostatky po severských bohoch a nadprirodzených bytostiach. Čaro tohto kostolíka je v&nbsp;jeho mystickej atmosfére. Má zvláštnu vôňu, ktorá pripomína údené klobásky. Spôsobuje to čierna hmota, ktorou kostol natreli ešte v&nbsp;13. storočí. Je to zmes smoly z&nbsp;borovice a&nbsp;prachu z&nbsp;čierneho uhlia. Vikingovia ju používali, aby ochránili drevené stavby alebo lode pred vodou a&nbsp;poveternostnými vplyvmi. Zrejme v nej bude ukryté tajomstvo, prečo návštevníci môžu svätostánok v&nbsp;zachovanom stave obdivovať aj v súčasnosti.</p>
<p><strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong></p>

<h3>Lotosový chrám</h3>
<p>Je v&nbsp;indickom hlavnom meste Naí Dillí. Má pozoruhodný tvar, zobrazuje kvet lotosu. Skladá sa z&nbsp;27 voľne stojacich bielych mramorových okvetných lístkov. Sú vo zväzku po troch, čím má pôdorys chrámu podobu deväťuholníka. To symbolizuje deväť hlavných náboženstiev sveta. Chrám je vysoký približne 40 metrov, má 1 300 sedadiel, ale celková kapacita je 2 500 miest. Obklopuje ho udržiavaný park s&nbsp;rozlohou 10,5 hektára a&nbsp;deväť symbolických jazierok.</p>
<p>Pri vstupe doň sa treba vyzuť a&nbsp;dodržiavať absolútne ticho. Lotosový chrám nepatrí k&nbsp;najstarším stavbám, postavili ho v&nbsp;roku 1986 a&nbsp;jeho výstavba trvala šesť rokov. Podieľalo sa na nej osemsto pracovníkov rôznych profesií. Architektom bol Fariborz Sahba a&nbsp;toto jeho dielo získalo množstvo architektonických ocenení. Každoročne priláka milióny turistov, údajne viac než Tádž Mahal či Eiffelova veža.</p>
<p><strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong></p>

<h3>Kostol Panagia Paraportiani</h3>
<p>Hoci pôsobí ako jedna veľká stavba, nie je to tak. Skladá sa z&nbsp;piatich samostatných kostolíkov. Sú postavené nad sebou, čím má náboženská pamiatka asymetrický tvar a&nbsp;viaceré architektonické štýly. Zaujímavosťou je, že nemá žiadne ostré rohy. Štyri z&nbsp;kostolov sa o&nbsp;seba opierajú a&nbsp;spája ich iba fasáda. Poskytujú oporu piatemu, centrálnemu, nazvanému Agios Efstathios, ktorý stojí na ich vrchole a&nbsp;z&nbsp;diaľky vyzerá ako kupola.</p>
<p>Je najväčší a&nbsp;zasvätený Panne Márii. Pôvodne bol tento súbor kostolov súčasťou mestského opevnenia, nachádzal sa vedľa vstupnej brány do hradu Kastro, odtiaľ pochádza aj jeho názov Paraportiani – <em>„stáť vedľa vstupných dverí“.</em> Jednotlivé kostolíky stavali postupne, najstarší pochádza z&nbsp;konca 14. storočia, ostatné pribudli v&nbsp;16. a&nbsp;17. storočí. Ich fasáda je biela, aby tvorila kontrast s&nbsp;modrým Egejským morom. Táto náboženská pamiatka je najfotografovanejšou stavbou v&nbsp;Chore na gréckom ostrove Mykonos.</p>
<p><strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong></p>

<h3>Grundtvigs Kirke</h3>
<p>Je to najpopulárnejší kostol v&nbsp;dánskej Kodani a&nbsp;jeho vzhľad sa odlišuje od všetkých náboženských stavieb v&nbsp;meste. Základy tohto evanjelického chrámu položili v&nbsp;roku 1921 a&nbsp;dokončili ho v&nbsp;roku 1940. Okolo neho vyrástol komplex farských budov a&nbsp;jednoduchých domčekov na ubytovanie pútnikov. Majú rovnaký architektonický sloh, aby tvorili harmóniu s&nbsp;kostolom. Lákadlom je zvonica vysoká 49 metrov.</p>
<p>Základným materiálom pri stavbe kostola boli najmä žlté tehly vyrábané ručne a&nbsp;ich počet sa odhaduje na šesť miliónov kusov. Chrám venovali pamiatke dánskeho teológa, filozofa a&nbsp;spisovateľa N. F. S. Grundtviga, významnej kultúrnej osobnosti Dánska, a&nbsp;pomenovali ho po ňom na jeho počesť. Často sa v&nbsp;ňom usporadúvajú koncerty, kapacita kostola je 1 440 miest. Umiestnený je v&nbsp;ňom najväčší organ v&nbsp;Škandinávii.</p>
<p><strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong></p>

<h3>Kadetská kaplnka</h3>
<p>Jej celý názov je Kadetská kaplnka Akadémie Leteckých síl USA, nachádza sa v&nbsp;štáte Colorado vo výcvikovej základni pilotov amerického letectva. Kaplnku postavili z&nbsp;ocele a&nbsp;zo skla v&nbsp;roku 1962 podľa projektu architekta Waltera Netscha. Poňal ju v&nbsp;modernistickom štýle a&nbsp;patrí k&nbsp;najväčším budovám v&nbsp;štáte. Majestátny vzhľad jej dodáva sedemnásť oceľových oblúkov, ktorých vrcholy sa končia vo výške 50 metrov.</p>
<p>Na prvý pohľad upútajú aj vstupné dvere v&nbsp;zlatej farbe. V&nbsp;priestore chrámu sú k&nbsp;dispozícii samostatné kaplnky pre veriacich vyznávajúcich katolícku, evanjelickú a&nbsp;židovskú vieru. Okrem toho sú v&nbsp;ňom miestnosti s&nbsp;osobitnými vchodmi pre ďalšie náboženstvá. Kaplnku vyhlásili za historickú pamiatku USA, získala Cenu Amerického inštitútu architektov a&nbsp;ročne si ju príde prezrieť vyše pol milióna návštevníkov.</p>