Moderujem reláciu Dobré správy zo ŽIVOTA, ktorá je zameraná na silné a inšpiratívne príbehy. Otvárame témy, ktoré nie sú vždy ľahké na počúvanie. Diváci nám píšu, že sa vďaka tomu necítia byť sami. Vtedy viem, že robím niečo správne.

Kristína Filová

Písal sa rok 2014, keď bola Brittany Williams na večeri v reštaurácii na Times Square v New Yorku. Mala vtedy iba 24 rokov, no dostala zástavu srdca a takmer zomrela. Dvaja zákazníci , ktorá boli zhodou okolností doktori, si všimli, že upadla do bezvedomia a okamžite jej dali prvú pomoc, ktorá trvala osem minút. Lekári ju potom uviedli do umelej kómy, z ktorej sa prebrala po dvoch dňoch v nemocnici.

Ubehlo už takmer 10 rokov, odkedy Brittany čelila smrti. Rozhodla sa prehovoriť o svojej skúsenosti pre reláciu TODAY. Najväčšou chybou bolo, že nevyhľadala pomoc ihneď, ako na sebe zbadala varovné signály. "Bola som v práci a zrazu mi znecitlivela a brnela ľavá strana tela," povedala. A ono sa to ešte zhoršovalo. Keď pátrala po internete, čo by to mohlo byť, vyskytli sa tri veci - mŕtvica, srdcový infarkt a zástava srdca. Krátko na to sa obrátila na svoju šéfku a povedala jej o vážnom probléme.

"Máš 24 rokov. Beháš 8 kilometrov denne. Ješ extrémne zdravo, to by sa ti nikdy nestalo," povedala jej šéfka. Lenže sa mýlila. "Verila som jej. A o tri dni neskôr som bola na zemi v reštaurácii na Times Square bez pulzu," odvetila Brittany. "Moja mama a otec sa obzreli a mysleli si, že mám záchvat. Moje oči sa prevrátili dozadu a jednoducho som skolabovala a nereagovala som," opísala hrozivý moment. Tesne pred stratou vedomia cítila v tele mravčenie.

V nemocnici jej diagnostikovali syndróm dlhého QT intervalu. Ide o stav, ktorý spôsobuje rýchly nepravidelný srdcový tep. Kvôli tomu išla Brittany pod nôž, aby jej implantovali defibrilátor, ktorý ju mal v budúcnosti chrániť pred takýmito epizódami. "Hlboko vo vnútri som však vedela, že som dostala druhú šancu na život a nemienila som ju premárniť," povedala. Rozhodla sa, že bude šíriť osvetu o prvej pomoci a viesť ľudí k tomu, aby sa ju učili. Človek predsa nikdy nevie, čo sa môže stať a kedy ju bude potrebovať.