Bola to odmalička taká „cica“ kočka. Svojou telesnou stavbou prevyšovala ostatné jalovice, správala sa milo, prítulne. Keď videla niektorého zo zamestnancov družstva, neváhala si ho ísť pozrieť zblízka a poťahať za montérky. Bolo jasné, že výberová komisia zo Zväzu chovateľov slovenského strakatého dobytka a Slovenskej biologickej služby, ktorá určuje zvieratá na súťažné chovateľské dni, vyberie aj ju. Napriek tomu, že „konkurencia“ bola veľká, vyhrala a stala sa šampiónkou. Miňa dostala meno podľa zootechnika Milana Šalka, ktorý ju na súťaž „choreograficky“ pripravoval. Nemal to jednoduché. Už tri týždne pred súťažou ju učil ladne chodiť, držať hlavu vzpriamene, pekne stáť, aby sa ukázala v celej svojej kravskej kráse. Žiadne auto Skúsenejšie a prítulnejšie kravy sa chodia dať podojiť samy medzi prvými. Hlasným zamučaním pozdravia dojičky. Aj Miňa patrí medzi ne. Najkrajšia krava musí vyzerať naozaj k svetu. Všetko závisí od dobrých proporcií. Okrem osvalenia je dôležité aj rovnomerne vyvinuté vemeno, chrbát, hlava, postoj... Je to podobné ako pri súťažiach o najkrajšiu ľudskú slečnu, či v tomto prípade skôr maminu. V konečnom dôsledku záleží aj na porotcoch a ich subjektívnych pocitoch, ako sa im súťažiaca páči. Určia šampiónku a hotovo. Najkrajšiu kravu odvezú domov tým istým nákladiakom, ktorým ju priviezli. Nevyhrá žiadne auto a ani len špeciálny transport pre šampiónku. Miňu po súťaži vypustili späť medzi „kolegyne“. Je zaradená do bežného chovného procesu. Kravskú ozdobu rohy však Miňa nemá. Odrezali jej ich. Medzi navoľno ustajnenými kravami to robia z bezpečnostných dôvodov, aby si náhodou neublížili. Rohy majú len „dámy“ z malých súkromných chovov a na reťazi ustajnené zvieratá. Niektoré Minine spolubývajúce majú v nose umelý krúžok s ostňami. „To sú tie, ktorým chutí mlieko,“ vysvetľuje zootechnik Ján Pavlenda. „Keď chcú nasávať, ostne pichajú do vemena cicanú kravu a tá sa prirodzene uhýba. Ak je tento spôsob neúčinný a krava si nájde cestu, ako ďalej maškrtiť mlieko, uspia ju a veterinár jej opatrne osadí cez nos a horné podnebie krúžok, ktorý jej cicanie znemožní tým, že nebude môcť cecok poriadne uchopiť. Cez dierku krúžku bude sať len vzduch.“ Piatok, sviatok Nie každá krava dostane meno. Väčšine na život stačí iba číslo. Meno je výsada alebo úzko špecifická identifikácia kravských „osobností“. „Mali sme napríklad Rosalindu, lebo bola divoká ako jej menovkyňa zo seriálu. Máme tu Janu. Ďalšiu voláme Maťo. Už ani neviem, prečo dostala chlapčenské meno. Jej jalovička sa už volá Maťa. Je tu aj Mica, Mila... Fialovú Milku nemáme,“ žartuje zootechnik Pavlenda. Slovenské strakaté plemeno je kombinovaný úžitkový typ vhodný aj na mäso, aj na mlieko. Kravy sa v PD Lieskovec dožívajú aj jedenásť rokov. Ich osud je spečatený väčšinou na bitúnku. Šampiónka užíva výhody len pred súťažou. Po nej už má k dispozícii iba to čo ostatné kravy. Nadránom sa nechá podojiť, nažerie sa, poleží si, nažerie sa... Popoludní ju opäť podoja. Tak to ide každý deň, či je piatok a či sviatok.

Miss krava

zivot

Život

Zaujímavosti

Rubrika

Šoubiznis

Rozhovory

Príbehy

Reportáže

Video

Pluska.sk

Miss krava

Výber pre vás