Priekopník etológie a nositeľ Nobelovej ceny profesor Konrad Lorenz kedysi nazval sokola sťahovavého vtákom vtákov. Pre svoje výnimočné vlastnosti sa stal súčasťou erbov, legiend a neraz aj povier a výmyslov. Počas 2. svetovej vojny sa sokoly sťahovavé systematicky strieľali, pretože ich korisťou sa veľmi často stávali poštové holuby, ktoré doručovali dôležité vojenské správy.

Hor (po latinsky Horus) je v egyptskej mytológii boh slnka a mesiaca, jedno jeho oko je slnko, druhé mesiac. Ak chceli vyznávači kultu boha slnka zaistiť zosnulej duši bezpečný odchod na druhý svet, tam, odkiaľ prišla – zo slnka–, museli jej zabezpečiť sprievodcu. A tým bol sokol, boží posol, posvätné zviera a najrýchlejší vták. Preto si nevybrali väčšieho a silnejšieho orla, ktorý lepšie plnil úlohu rýchleho posla.

Verili, že keď sa duša dostane do jednoty, ktorú predstavovalo slnko, znovu sa vráti na túto zem. A zároveň, že úlohou týchto vtákov je nielen odniesť dušu k jednote, ale pri spiatočnej ceste priniesť ďalšiu ako začiatok nového života. Podľa ich presvedčenia práve sokoly prinášali dušu do tela a zabezpečovali príchod detí. Túto úlohu neskôr rôzne kultúry prisúdili iným vtákom – bocianom.

Mnohé indiánske kmene verili, že búrky má na svedomí sokol, ktorý svoj hnev pomocou rýchlych krídel a zahnutých pazúrov mení na blesky. Indiánski šamani sokola dokázali kedykoľvek využiť na potrestanie nepriateľa.

Spôsob jeho zobrazenia sa v ich mytológii rôzni: niekedy ho zobrazovali ako obrovského dravca veľkosti dospelého človeka, inokedy má ohnivý zobák, chvost a nohy.

Pripisovali mu obrovskú moc a dokonca nesmrteľnosť. Indiáni verili, že ľudí narodených v znamení sokola ovplyvňuje oheň, ktorý im dodáva pevnú vôľu, aktivitu či energiu. Paradoxne, oheň predstavoval v ich mytológii jediný živel, ktorým možno inak nepremožiteľného vtáka pokoriť.

Okrem telovýchovného spolku a názvu časopisu nesie meno sokol aj niekoľko slovenských vrchov v pohorí Žiar v Západných Tatrách a v Humenských a Strážovských vrchoch. Ale tiež niekoľko potokov, napríklad v Slovenskom Pravne či v Slovenskom raji.

Tiež mnoho názvov obcí, ulíc, miestnych a mestských častí je odvodených od slova sokol, spomenúť môžeme Sokolská ulicu, Sokolce, Opatovský Sokolec, Sokolovce, Sokoľ či Sokoľany.

Odborné meno sokola sťahovavého je Falco peregrinus, pričom jeho druhové meno znamená pútnik. Sokoly sťahovavé vytvárajú páry na celý život. Hniezdenie prebieha od februára a začína sa svadobnými letmi a výberom hniezda. Svadobné lety sa vyznačujú krúžením vo veľkých výškach, predvádzaním útokov na korisť, obhajovaním hniezdneho teritória a útočením na iné dravé vtáky.

Pár vo väčšine prípadov obsadzuje hniezda na skalných stenách s dobrým príletovým prístupom. Dôvodom je predovšetkým sokolia stratégia ochrany hniezda rýchlymi útokmi, ktoré nie sú účinné v hustom poraste s mnohými prekážkami.

Približne od polovice marca znáša samica 3 až 5 vajec, na ktorých sedí zhruba 30 dní. Od obdobia párenia samica prestáva loviť a túto povinnosť preberá samec, ktorý jej prináša korisť. V priebehu hniezdenia samica loví len v prípade nedostatku potravy, ak samec nestíha uloviť dostatočné množstvo koristi.

Hlavnou funkciou samice v tomto období je kŕmenie a ochrana mláďat. Starostlivosť o mláďatá v hniezde trvá približne 42 dní. Mláďatá vyletujú z hniezda od konca mája do konca júna. Pohlavne dospievajú v druhom roku života.

Areál sokola sťahovavého je nezvyčajne veľký, rozkladá sa na všetkých kontinentoch. Sokol má 19 poddruhov, z toho 4 sa vyskytujú v Európe. Najpočetnejšie sa vyskytuje v Španielsku a v Spojenom kráľovstve. Celková európska populácia sa odhaduje na 6 000 párov.

V 50. a 60. rokoch minulého storočia v dôsledku používania látky DDT jeho početnosť rapídne klesla. Situácia sa vyhrotila natoľko, že v tomto období na Slovensku hniezdil už len posledný pár a hrozilo, že sokol z nášho územia vymizne úplne.

Po zákaze používania týchto látok v poľnohospodárstve a vďaka viacerým projektom ochrany, ktoré boli realizované najmä v Nemecku, sa početnosť tohto živočícha začala zvyšovať a sokoly sa úspešne vrátili aj na Slovensko.

Sokol sťahovavý, rovnako ako väčšina dravých vtákov, je značne plachý a citlivo reaguje na vyrušovanie a zmeny prostredia. Sú známe prípady, keď pár opustil hniezdo s násadou alebo s niekoľkodňovými mláďatami, pretože ho vyrušili horolezci, turisti alebo lesohospodárske práce.

Práve obdobie sedenia na vajíčkach je zvlášť problematické, pri vyrušení sa môže násada zachladiť a následne sa znížiť produktívnosť. V záujme ochrany domácich a poštových holubov tiež dochádza k nezákonnému odchytu a likvidácii tohto dravca. Postavenie sokola sťahovavého v ekosystéme je na vrchole potravinového reťazca.

Svoje hniezdne teritórium dokáže ubrániť pred sokolom rárohom, ale vyhýba sa hniezdeniu v lokalitách obsadených výrom skalným. V niektorých prípadoch dochádza k teritoriálnym súbojom o hniezdo s krkavcom čiernym, v iných prípadoch, naopak, sokol sťahovavý využíva hniezda, ktoré postavili krkavce. Okrem výra skalného, jastraba veľkého a kuny lesnej nemá prirodzených nepriateľov.

Sokol sťahovavý je jeden z najdynamickejších dravcov, loví takmer výlučne vo vzduchu. Kolmé útoky sa vyznačujú mimoriadnou rýchlosťou, niekedy až 250-300 km/hod. Hlavnou zložkou jeho potravy sú vtáky do veľkosti holuba, zriedkavo väčšie.

Jeho štýl lovu nie je vhodný na chytanie drobných cicavcov a nelietavých vtákov, z cicavcov loví napríklad netopiere. Vtáky na zemi sa snaží náletmi donútiť vzlietnuť. Pri love sa vrhá na korisť pod sebou z veľkej výšky a útočí pazúrmi.

Korisť väčšinou po útoku klesne k zemi, a ak pád prežije, sokol ju usmrtí zobákom. Sokoly sťahovavé často lovia spoločne v páre, čím sa výrazne zvyšuje ich úspešnosť. Veľkosť ich loveckého územia sa pohybuje od 40 do 200 štvorcových kilometrov.

Jeho rýchlosť pri útoku na korisť sa pokúšali zmerať viacerí vedci, teoretici či praktici z radov sokoliarov. Polemiku okolo rýchlosti letu sokola sťahovavého sa snažil riešiť v 40. rokoch 20. storočia v Maďarsku Lóránt Bástyai, prvé seriózne výpočty sokolej rýchlosti však predstavil až nemecký vedec Hulverscheidt. Podľa jeho meraní a prepočtov letel sokol rýchlosťou 75 m/s, čo zodpovedá hodnote 4 500 m/min alebo 270 km/h.

V ostatnom čase sa tejto problematike venovali viacerí, prirodzene s oveľa lepšími technickými možnosťami. Vykonávali merania rýchlosti sokolieho letu pri zoskokoch z teplovzdušného balóna.

Najskôr z letiaceho balóna vyskočil sokoliar s kameramanom. Keď dosiahli rýchlosť voľného pádu, teda 250 km/h, dali signál tímu v balóne, aby sokolovi zložili čiapočku a hodili ho, pričom sa vták snažil dostihnúť svojho sokoliara držiaceho v ruke vábidlo. Dostihol ho veľmi rýchlo, pričom mu namerali rýchlosť 288 km/h.

V USA robil veľmi zaujímavé pokusy letec, parašutista a sokoliar Ken Franklin. Pri týchto pokusoch použil postupne dve samice a jedného samca, ktorých najskôr podrobil špeciálnemu výcviku.

Z lietadla letiaceho vo výške 3 600 m rýchlosťou asi 100 km/h vypustili sokola. Ten sledoval lietadlo z neveľkej vzdialenosti. Až potom vyskočil z lietadla sokoliar, kameramani a pomocníci obsluhujúci meracie prístroje. Z videozáznamov získali skvelé zábery zmien tvaru sokolej siluety vo vzťahu k zvyšujúcej sa rýchlosti, opísali a pomenovali 4 fázy, počnúc „kvapkou“ a končiac „zabalenou múmiou“.

Sokolom namerali rýchlosť vyše 300 km/h, predpokladajú však, že hranice jeho schopností môžu dosiahnuť v strmhlavom lete až 450-kilometrovú rýchlosť. V každom prípade je tento krásny dravec nielen najrýchlejší vták, ale aj najrýchlejší živočích, aký kedy žil na zemi.

• V Európe žije okolo 6 000 párov, na Slovensku sa v súčasnosti odhaduje len 24 hniezdiacich párov.

• U nás sa vyskytuje poddruh sokol sťahovavý eurosibírsky, samica váži približne 1 kg a samec asi 0,6 kg.

• Sokol sťahovavý je v červenom zozname vtákov Slovenska zaradený do kategórie ohrozený druh avifauny Slovenska, je zákonom chránený a jeho spoločenská hodnota je 5 530 eur.

• V mestách dávajú sokoly prednosť výrazným dominantám, najčastejšie sa zdržujú na výškových budovách, komínoch a vežiach, odkiaľ trpezlivo vyzerajú korisť.

Mal prinášať deti a blesky boli jeho hnevom. Sokol sťahovavý je najrýchlejší živočích, aký kedy žil na zemi

Výber pre vás