Vlky sú inteligentné zvieratá so zložitým sociálnym spôsobom života bohatým na vzájomnú komunikáciu. Staré kultúry považovali vlka za totemové zviera, prapredka alebo staršieho brata, s ktorým sa cítili spojení. Uctievali ho a správali sa k nemu s rešpektom.

Vlk sa k človeku pridal pred viac ako stotisíc rokmi. Hovorím pridal, lebo nebol násilím prinútený pri ňom zotrvať. Pre spolužitie s človekom sa rozhodol dobrovoľne, na základe obojstranných výhod.

Veľkosť vlčieho územia sa môže pohybovať od 150 do 300 štvorcových kilometrov. Jednotlivé rodiny si aktívne obraňujú svoje územie, v ktorom sa okrem potravy a už známych trás nachádza aj mnoho pravidelne používaných úkrytov.

Aby predišli priamym konfliktom medzi rodinnými jednotkami, každá svorka si svoje územie intenzívne označuje vytím, močom, trusom a sekrétmi pachových žliaz.

Niektoré druhy zvierat žijú samotárskym životom, u iných môžeme pozorovať život v skupinách. Prináša im to rôzne výhody, ktoré spočívajú vo vzájomnej pomoci pri získavaní potravy, zvýšenej bezpečnosti pred nebezpečenstvom či spoločnej obrane pred nepriateľmi.

Malá sociálna skupina tvorená jednotlivcami a ich pokrvným príbuzenstvom sa nazýva rodinou. Vo zvieracej ríši rozdeľujeme rodiny na materské, otcovské a rodičovské.

Materské tvorí len matka s mláďatami; v otcovských sa úloha samice obmedzuje na znesenie vajec, ďalšiu starostlivosť o potomstvo preberá samec; v rodičovských sa o potomstvo starajú obaja rodičia. Sú charakteristické pre niektoré mäsožravce, napríklad vlky.

Vlčie svorky fungujú ako neanonymné spoločenstvá – rodiny, ktorých základom je príbuznosť členov. Spolužitie vlkov vo svorke vytvára trvalejší rodinný zväzok nielen rodičov s potomstvom, ale aj s ostatnými členmi zoskupenia.

Základom komunity je rodičovský pár. Na jeseň sa k nemu a ich tohoročným mláďatám pripájajú vlaňajšie vĺčatá, prípadne iné mladé vlky. V našich podmienkach môžu mať svorky od 2 do 12 jedincov, no priemerne je to len 4 až 5 jedincov.

Rodičovský pár má vo svorke prirodzenú autoritu. Odborná literatúra roky uvádzala, že vodcom svorky je vlk – alfa. Najsilnejší, fyzicky a psychicky najodolnejší jedinec silnejšieho pohlavia. Dnes sa názory odborníkov aj na základe najnovších poznatkov rôznia.

Vodcovstvo sa dnes pripisuje nežnému pohlaviu, teda vlčici – skúsenej a ostražitej matke rodiny, ktorú všetci členovia poslúchajú a rešpektujú. Ona riadi život a činnosť svorky, vykonáva dôležité rozhodnutia, koordinuje lov a udržiava poriadok v hierarchii.

Obdobie párenia prebieha u vlkov od januára do polovice marca. Vlčica je schopná oplodnenia približne len týždeň počas ruje. Aj u samcov prebieha spermatogenéza (proces vzniku spermií) iba v zime, mimo tohto obdobia nie sú schopní oplodnenia.

Výsadou rodičovského páru nie je len prednostná konzumácia ulovenej koristi, ale aj možnosť kopulácie.

Právo na potomstvo, ktoré prináleží rodičovskému páru, je prakticky zariadené tak, že v čase párenia produkuje dominantná vlčica také silné pachové signály, ktoré prebijú pachové signály ostatných vlčíc vo svorke a dominantný vlk ich necíti. V období gravidity sa vlčica správa tak, aby čo najmenej ohrozila plod.

Reprodukčné nory si vlci budujú v centrálnej časti územia. Buď si ich hĺbia samy, alebo si prispôsobujú už existujúce úkryty líšok a jazvecov. Mláďatá sa v našich podmienkach rodia od prvej dekády marca do polovice mája.

Početnosť vrhu býva obvykle od 4 do 6 vĺčat, no úmrtnosť je taká vysoká, že prvej zimy sa dožijú v priemere len dve vĺčatá. Tie sú po narodení málo vyvinuté, na svet prichádzajú hluché, slepé a neorientujú sa ani čuchom.

Rozhodujúcim orientačným zmyslom je pre ne hmat. Aktívne vyhľadávajú teplo, ak stratia kontakt s matkou alebo s ostatnými súrodencami, protestujú pišťaním.

Vlčica je starostlivá a obetavá matka, ktorá sa od čerstvo narodených mláďat nevzďaľuje, ako sme mohli vidieť hneď v úvode seriálu televízie JOJ Vlci. V tomto čase spočíva starostlivosť o rodinu na pleciach vlka, ktorý loví aj pre partnerku. Korisť jej prináša v žalúdku, niekedy z veľkej vzdialenosti.

Aj tu to príroda zariadila dokonale. Aby vlk cestou k vlčici potravu nestrávil, zastavuje sa mu v žalúdku premiešavanie potravy a tým aj vylučovanie žalúdočných kyselín. Zvyšuje sa mu však sekrécia enzýmu pepsín, ktorý rozkladá bielkoviny na jednoduchšie a stráviteľné komponenty. Takto silne natrávené mäso vyvrháva vlčici a neskôr aj vĺčatám.

V prípade ohrozenia mláďat ich matka odvážne proti všetkým bráni. Teda okrem človeka. Strach pred ním je taký veľký, že jej nebráni utiecť aj od svojho potomstva. Keď vlčica zacíti možné ohrozenie, poprenáša mláďatá v papuli na bezpečnejšie miesto.

V seriáli Vlci odznela zaujímavá myšlienka, že máme s vlkmi spoločného omnoho viac, ako si myslíme. Áno, vlk je na rozdiel od medveďa či rysa zviera sociálne. Rodina, predpisy, pravidlá, bohatá komunikácia. Aj toto nás spája.

Hovorí sa, že na výchovu dieťaťa treba celú dedinu, že je to náročný a dlhodobý proces, pri ktorom vie byť rodičom významnou oporou práve najbližšie okolie. Tým je pre vlka svorka.

Po opustení úkrytu, zvyčajne v júli alebo v auguste, sa pod dozorom dospelých jedincov začína proces socializácie. Vlčica, rodičia a nakoniec všetci rodinní príslušníci postupne učia vĺčatá sociálnym prejavom, ktoré im uľahčia začlenenie do svorky.

Lovu sa mladý vlk priúča vo veku asi 6 mesiacov. Od začiatku jesene sa mláďatá zúčastňujú na love, pričom pre prvé spoločné poľovačky vyberajú ich učitelia ľahší terén bez výraznejších prekážok.

Aj vynikajúci lovci, akými vlky rozhodne sú, využívajú svoje územie nerovnomerne. Počas výchovy mláďat sú sústredení v blízkosti nory. Približne tri štvrtiny ročnej činnosti celej svorky prebiehajú v centrálnej oblasti, ale aj periférne oblasti územia sú vlkmi kontrolované v pravidelných intervaloch, avšak s oveľa nižšou frekvenciou.

Pre vlka ako mäsožravca je limitujúcim faktorom množstvo dostupnej potravy, preto za ňou dokáže migrovať aj na väčšie vzdialenosti. Hovorí sa, že vlka živia nohy. Najnovšie vedecké údaje hovoria, že vlk prejde denne priemerne 23 km, no môže to byť aj 50 a viac.

Život predátora, akým vlk je, nie je jednoduchý. Aby prežil, musí loviť. Čím väčšia svorka, tým vyššie šance na úspech. Jej lov je vysoko organizovaný. Žiadny z predátorov pri ňom nedosiahol takú vysokú organizáciu ako vlky.

Samozrejme, je rozdiel v taktike lovu svorky, rodičovského páru a jedinca. Každá má určitú schému, no vlky vždy dbajú na vlastnú bezpečnosť a zbytočne neriskujú poranenie, pretože to ich môže trvalo poznačiť a vylúčiť zo života svorky. Preto pri väčších druhoch koristi uprednostňujú kolektívny spôsob lovu.

Často sa svorka rozdelí na dve skupiny. Prvá čaká, kým druhá sa nenápadne rozostaví do zálohy, do ktorej im prvá skupina naženie korisť. Do tejto stratégie lovu často zakomponujú priepasti, prúdy tokov so strmými brehmi, ľad či iné prekážky. Zver usmrcujú cielene a efektívne, spôsobujú jej ťažké poranenia s rýchlym smrtiacim účinkom.

Malú a strednú korisť usmrcujú zahryznutím do hrtana pomocou očných zubov, ktoré sú ohnuté smerom dozadu a zboku sploštené, vďaka čomu sú účinné aj pri trhaní koristi.

Veľká korisť, napríklad jelene, je vlkmi iba zriedka strhnutá zahryznutím do hrtana. Útoky sa v tomto prípade uskutočňujú s veľkou intenzitou zo všetkých strán na stehná, boky, krk, hlavu a nohy, aby sa zver v nohách podlomila.

Dlhé šľachovité končatiny robia z vlka dobrého bežca – je silný, vytrvalý, odvážny, ale aj rozvážny taktik so strategickým myslením schopný koordinovať lov. Svojimi čeľusťami dokáže vyvinúť tlak 100 kilogramov na štvorcový centimeter, preto mu nerobí problém prehryznúť aj najhrubšie kosti (nemecký ovčiak – 50 kg/cm2).

Príroda ho vybavila aj oveľa lepšie vyvinutými zmyslovými orgánmi, ako majú iné druhy zveri. Vlk má vynikajúci čuch, sluch aj zrak. Stará indiánska múdrosť hovorí, že ak v lese spadne list zo stromu, orol ho vidí, vlk počuje a medveď cíti.

Zvuky počuje vlk z ôsmich kilometrov, pachy zacíti z troch. Je schopný vnímať zvuk až do frekvencie 100 000 Hz, zatiaľ čo človek len do 22 000 Hz. Do frekvencie 250 Hz počuje približne rovnako ako človek, avšak so zvyšujúcou sa frekvenciou sa jeho sluch zlepšuje. V pásme 10 – 15 kHz dokáže rozlíšiť aj medzi veľmi podobnými tónmi.

Pre vlka je veľmi dôležité lokalizovať miesto, odkiaľ zvuk prichádza. Ušnicu, ktorú ovláda pomocou 17 svalov, vie natočiť do smeru, z ktorého zvukový podnet prichádza. Dokáže tiež uzavrieť vnútorné ucho tak, aby od okolitého hluku oddelil len tie zvuky, na ktoré sa chce zamerať.

Vlk patrí medzi makrosmatické druhy, to znamená, že má dobre vyvinutý čuch. Veľkosť čuchovej časti je u zvierat rôzna a platí, že čím je plocha čuchovej časti sliznice väčšia, tým je čuch druhu citlivejší. Táto je u vlka až 14-krát väčšia ako u človeka a obsahuje 200 miliónov čuchových receptorov, zatiaľ čo ľudská ich má len 5 miliónov.

Čuch najlepšie funguje pri vyššej vlhkosti vzduchu a pri vyššom atmosférickom tlaku. Pri nízkych teplotách jeho výkonnosť klesá. Dôležitú úlohu hrajú poveternostné podmienky, ročné obdobie, rýchlosť a smer vetra.

Rovnako ako väčšina dravcov má oči v prednej časti hlavy a ich zorný uhol je len okolo 180 stupňov, má však vynikajúcu schopnosť registrácie pohyblivých objektov.

Dokáže zachytiť aj nepatrný pohyb, nehybné objekty však ľahko prehliadne. Umožňujú mu to nervové bunky na okraji sietnice citlivo reagujúce na pohyb. Nie sú však schopné zaznamenať nejaké detaily.

Nadradenosť a podradenosť jednotlivých členov sa dá spoľahlivo určiť vo svorkách, kde sú veľké rozdiely medzi členmi. Väčšinou dominujú väčšie jedince nad menšími a staršie nad mladšími.

Komunikácia v nich je založená na zmyslových orgánoch. K zrakovej komunikácii patria ježenie srsti, výhražné postoje, mimika tváre, cerenie zubov a rôzne postavenie ušníc.

Vylučovanie pachov v čase pohlavnej aktivity a označovanie teritória močom a trusom radíme medzi čuchovú komunikáciu. Otieranie a oblizovanie patria k hmatovej a vrčanie, vytie a všetky ostatné hlasové prejavy k zvukovej komunikácii. Väčšina komunikačných prejavov vlka slúži na dodržiavanie hierarchickej organizácie vo svorke a na spoluprácu pri love.

V súvislosti s vytvorením hierarchických vzťahov sa u vlkov vyvinul celý rad foriem správania ako stretávacie ceremoniály, ritualizované zdravenie a prejavy nadradenosti a podradenosti.

Všetky tieto zoslabujú a znižujú výskyt agresívnych prejavov jedincov svorky a vytvárajú predpoklady na ich pozitívnu sociálnu väzbu. Medzi členmi svorky panujú priateľské a psychické väzby udržiavajúce súdržnosť svorky, bez čoho by nemohla uloviť väčšiu korisť.

Pravdivé sú slová, ktoré odzneli v úvode prvej časti seriálu TV JOJ Vlci, že máme o vlkoch mnoho predsudkov a strašidelných predstáv.

Áno, z pradávneho spoločníka a spolupútnika, z prvého domestikovaného zvieraťa – priateľa človeka – sa časom vplyvom vymyslených bájí, negatívnych legiend a mnohých nepravdivých strašidelných príbehov stalo neľútostné krvilačné zviera. Zviera, vzbudzujúce u väčšiny ľudí nenávisť, strach a hrôzu.

Po stáročia je vlk bezdôvodne prenasledovaný a nezmyselne zabíjaný. Po tom, čo na našom území takmer vymizol a prežívala už len malá populácia v severovýchodnej časti Slovenska, získal vlk v minulom storočí čiastočnú ochranu. Písal sa rok 1975. O dvadsať rokov neskôr, v roku 1995, sa stal celoročne chráneným druhom.

Táto situácia, žiaľ, trvala len rok. Už v roku 1996 pri ratifikácii medzinárodného dohovoru o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (známy ako Bernský dohovor) si slovenská vláda uplatnila výhradu voči vlkovi a medveďovi.

Hoci poľovnícke štatistiky hovoria o viac ako dvoch tisíckach vlkov, pravda je niekde inde. Dnes nežije na Slovensku viac než 400 vlkov. A to je obrovský rozdiel.

Čísla národnej poľovníckej štatistiky tvoria údaje zo „sčítania zveri“, ktoré organizujú jednotlivé poľovné združenia. Tie z monitorovacích metód využívajú iba vizuálne pozorovanie a sledovanie pobytových znakov, čo sú najmenej dôveryhodné metódy zisťovania početnosti.

Teda každého jedného vlka, ktorý sa pohybuje v území piatich združení, každé z nich zaeviduje a v štatistikách sa objaví hneď päťkrát.

Faktom zostáva, že poľovníci každoročne zastrelia takmer pätinu slovenskej populácie tejto nádhernej a plachej šelmy. Ochrana vlka sa dnes stala kameňom úrazu a jablkom sváru medzi ochranármi a poľovníkmi. A tak zviera, ktoré sprevádzalo a spájalo ľudské pokolenie desaťtisíce rokov, ho dnes paradoxne rozdeľuje.

Vlci pri love strategicky využívajú strmé brehy i ľad, pred človekom majú strach

Výber pre vás