Čínski vedci vyvinuli spôsob, ako vytvoriť malé zhluky fosforečnanu vápenatého, ktorý je hlavnou zložkou zubnej skloviny.

Zubná sklovina je najtvrdšia látka v ľudskom tele. Napriek svojej odolnosti sa však po čase opotrebúva. Problém je, že nemá žiadne regeneračné schopnosti, ktoré by ju dokázali obnoviť.

Sklovina sa totiž vytvára iba v čase vývoja zubov. Keď sú zuby plne vyvinuté, proces jej tvorby sa končí. Ako dlho sklovina vydrží, závisí od toho, ako sa človek o zuby stará. Samozrejme, nejde len o to – ničí ju aj časté žutie žuvačiek či kyseliny z potravín a zo sladkých nápojov.

Na jej opravu sa v súčasnosti používajú keramické, živicové, kovové, porcelánové a amalgámové výplne, ktoré však nezabezpečujú permanentnú opravu, pretože sa nedokážu dostatočne upnúť k existujúcej zubnej sklovine a časom sa môžu uvoľniť.

Podľa vedcov je možné gél aplikovať opakovane, aby sklovina čo najviac zhrubla.
Podľa vedcov je možné gél aplikovať opakovane, aby sklovina čo najviac zhrubla.
Zdroj: Zhejiang University

Vedci však objavili látku, vďaka ktorej možno sklovinu obnovovať. Na bolestivé vŕtanie a plombovanie zubov by sme teda mohli čoskoro zabudnúť. Štúdiu publikovali v časopise Science Advances a tvrdia, že tejto látke sa nevyrovná žiadna doterajšia plomba.

Len 48 hodín

Špeciálna látka, ktorú použili, je zložená z fosforečnanu vápenatého a napodobňuje prirodzenú biomineralizáciu tvrdých tkanív v prírode. To znamená, že látka kryštalizuje rovnakým spôsobom ako prirodzená zubná sklovina.

Vedci Žuej-kchang Tchang, Čao-ming Liou a ich kolegovia otestovali častice zložky s veľkosťou 1,5 nanometra v podobe gélu na vytrhnutých poškodených ľudských zuboch. Tie udržiavali v nádobách s roztokom, ktorý simuloval prirodzené prostredie v ústach. Sklovina sa vďaka gélu dokázala sama obnoviť v priebehu 48 hodín.

Nedostatkom gélu je však to, že dokáže vytvoriť len veľmi tenkú vrstvu, ktorá je asi 400-krát tenšia než nepoškodená zubná sklovina. Tím vedcov teraz hľadá spôsob, ako tento problém vyriešiť. Podľa Tchanga však gél možno aplikovať opakovane, aby vrstva skloviny zhrubla.

Vedci túto látku v súčasnosti testujú na myšiach a dúfajú, že ju neskôr budú môcť otestovať aj na ľuďoch, aby sa potvrdilo, že je naozaj bezpečná a aby zistili, ako to bude fungovať v prirodzených podmienkach, keď ľudia pijú a jedia. V každom prípade však ide o obrovský objav, ktorý by mohol zmeniť celú starostlivosť o ľudské zuby.

Volocopter by mohol slúžiť ako taxík budúcnosti.

V Singapure predstavili taxík budúcnosti: Poradí si so vzdialenosťou aj zápchami

Populárne články
Kráľovná nešetrí len na personále.

Legendy o skúpej Alžbete II.: Hladným sa do paláca chodiť nevypláca, takto hostia návštevy!

S víťazom Tour de France 2019 Eganom Bernalom.

Netradičná záľuba šoféra z Nitry: Juraj si dopisuje s cyklistickými tímami z celého sveta

Čipsy sa prvýkrát  v obchodoch začali predávať v roku 1895 v Clevelande.

Vznikla z nehody a náhody: Na pochúťku čakali v radoch boháči aj senátori!

Lenka Beňová priznala, že po Robovej smrti sa borila nielen so stratou milovaného muža, ale aj so zdravotnými problémami, ktoré sa objavili po strese.

Spoveď partnerky moderátora a politika Beňa: Čo je na živote bez Roba najťažšie?

Volocopter by mohol slúžiť ako taxík budúcnosti.

V Singapure predstavili taxík budúcnosti: Poradí si so vzdialenosťou aj zápchami

Vedeli ste

Vedia aj slony skákať?

Zobraziť viac
Diskusia