Dve vyhne

V čase najväčšej slávy a potreby hámrov v ňom kováči pracovali veľmi tvrdo. Začínali o tretej ráno a nezastavili sa do štvrtej popoludní. Pracovali šesť dní v týždni okrem pondelka. Výrobky predávali najmä na jarmokoch a obchodníkom. V hámroch nerobili zvyčajne len v zimných mesiacoch do začiatku marca a cez horúce letá. Nepracovali ani počas sucha a nedostatku vody. Vtedy čistili tajchy a prívody vody.

Obyvatelia Medzeva sa svojej driny len tak ľahko nevzdávali. Hámre zvyčajne ležali v odľahlých údoliach, aby nerušili a nesmrdeli v obývaných oblastiach. Deti nosili otcom jedlo a pomáhali pri práci nosením dreveného uhlia zo skladu alebo pri ohni. Hámorníctvo sa v rodinách dedilo po generáciách. O remeslo sa starali vždy dvaja najstarší synovia, pretože v hámri boli zvyčajne dve vyhne, teda dve pracovné miesta. Ďalší sa museli uspokojiť s funkciou pomocníka.

Za socializmu to bolo s hámrami z roka na rok horšie, ale niektoré pracovali ďalej. Znárodniť ich nebolo zaujímavé. Potrebovali ich ľudia, ktorí používali nástroje na poliach. Hámre prevádzkovali aj komunálne služby. Boli zabehnuté a kováči zruční. Dokázali produkovať aj pre menšie firmy. Medzevský hámor v domovej zástavbe kúpilo múzeum od rodiny Tischlerovcov v roku 1967.

Mimochodom, hámor uprostred Medzeva nie je ten, do ktorého vodil prezident Rudolf Schuster významné svetové návštevy vrátane európskej šľachty. Chodievali do obecného hámra v mestskej časti Šugov. Je kompletne zrekonštruovaný a funkčný. Žiaľ, kováč, ktorý v ňom predvádzal práce, zomrel. Je to jediný hámor v takom stave ako kedysi. Zostal mu tajch a prívod vody, ktoré už hámru Slovenského technického múzea v Košiciach chýbajú. Potok, ktorý vtekal do vodnej nádrže, ľudia v časoch socializmu zastavali. Už ho niet.