Mária Mišovičová

V roku 1223 pozval taliansky šľachtic Giovanni di Velita do svojho sídla v mestečku Greccio v Umbrii priateľa Františka z Assisi, aby s ním strávil vianočné sviatky. Pred časom mu práve v Grecciu daroval horu so skalnatou stenou, v ktorej príroda vyhĺbila menšiu jaskyňu. František z Assisi, zakladateľ rehole františkánov, si z nej spravil pustovňu.

Počas návštevy sa priateľovi Giovannimu zdôveril: <em>„Chcel by som napodobniť zrodenie betlehemského dieťaťa a ukázať chudobu a biedu, ktorá ho obklopovala, keď sa narodilo. Ako mu chýbalo všetko, čo novorodenec potrebuje, ako bolo uložené v jasliach a odpočívalo na sene medzi oslíkom a volom.“</em> No najmä chcel deťom i dospelým hraným spôsobom priblížiť príbeh o narodení Ježiša Krista v Betleheme.

Mnohí z mužov i žien totiž nikdy nedržali Bibliu v rukách, pretože nevedeli čítať. Pustovňu premenil na kaplnku, na jeho žiadosť v nej postavili jasličky, v skutočnosti sa tak nazývalo kŕmidlo pre dobytok, a naplnili ich senom. Na seno uložili živé bábätko, pozor naň dávali Mária a Jozef, mladí ľudia z farnosti, a z neďalekého gazdovského dvora priviedli oslíka i vola. Scéna zodpovedala narodeniu Božieho syna opísanému v Biblii.

Na Štedrý deň pozval František k jaskyni svojich priateľov a obyvateľov mestečka, ktorý si na cestu v hore svietili pochodňami alebo sviečkami, čím vytvorili v tmavej noci pôsobivú svetelnú reťaz. O polnoci začal slúžiť svätú omšu a čítal úryvky z Evanjelia podľa Lukáša, to jediné podrobnejšie opisuje narodenie Krista. Po jej skončení rozdával darčeky, aby napodobnil lásku Boha, ktorý sa sám dal ľuďom ako dar.

A tak, ako si to predsavzal, všetkých priateľov, spolubratov i miestnych obyvateľov týmito živými jasličkami upozornil na nesmiernu chudobu, v ktorej Ježiš prišiel na svet. Seno z jasličiek si ľudia rozobrali a pripisovali mu zvláštnu moc. Tajomná atmosféra pri jaskyni na prítomných tak zapôsobila, že aj po smrti Františka z Assisi vždy 24. decembra slávili Božie narodenie pri jasličkách so živými postavami a zvieratami.

František z Assisi teda v roku 1223, tri roky pred svojou smrťou, zaviedol touto slávnosťou tradíciu betlehemov a zároveň v skalnej jaskyni v Grecciu celebroval ako prvý polnočnú omšu. Od tejto chvíle sa v Taliansku silno zakorenil zvyk betlehemov. Podmanil si mnohé stredoveké mestá, živých ľudí, často hercov, postupne nahrádzali sochami Ježiša, Márie a Jozefa v životnej veľkosti.

Čisto živé betlehemy sa uchytili len na námestiach, pútnických alebo rušných miestach. Koncom 13. storočia na želanie pápeža Mikuláša IV. vytvorili umelci rímskej v Bazilike Santa Maria Maggiore statický betlehem, ktorý patrí umelecky i historicky k najcennejším.

FOTOGRAFIE UNIKÁTNYCH BETLEHEMOV Z NAŠICH KONČÍN NÁJDETE V GALÉRII

<ul>
<li>&nbsp;Príbeh Kristovho narodenia sa zobrazuje na celom svete. V Afrike majú figúrky čiernu pleť, v Ghane a v Keni sú oblečené v tradičnom ľudovom odeve.</li>
</ul>
<p>&nbsp;</p>
<ul>
<li>V inuitskom betleheme sa Ježiš narodil v iglu a nie v maštali, v Peru zasa v trstinovom člne.</li>
</ul>
<p>&nbsp;</p>
<ul>
<li>Aj zvieratá vyskytujúce sa v betlehemoch sú typické pre tú-ktorú krajinu. U Inuitov sú v betleheme mrože a tulene, v čilskom lamy a v Burkine Faso sú pri narodenom Ježišovi antilopy.</li>
</ul>
<p>&nbsp;</p>
<ul>
<li>Najtypickejšou surovinou na výrobu betlehemov bolo drevo. U nás i v okolitých krajinách to bolo lipové, brezové alebo jedľové. V exotických štátoch olivové, bambusové, ebenové, na Novom Zélande popínavá rastlina liana.</li>
</ul>
<p>&nbsp;</p>
<ul>
<li>K nezvyčajným materiálom použitým na tvorbu betlehemov patria tekvice v Brazílii, papyrus v Etiópii, v Kanade chrupavka a kosti z tresky, korok v Portugalsku, koža na Morave a drôt na Slovensku.</li>
</ul>

Svetové zaujímavosti

V 16. storočí začali v Európe okrem františkánov šíriť tradíciu betlehemov aj jezuiti. Najhonosnejšie sa nachádzali vo františkánskych a kapucínskych kostoloch. Ich výzdobu financovali panovníci a objednávali si ju u popredných umelcov. Sochy aj naďalej dosahovali výšku človeka, len betlehemy pre svoju až prílišnú prezdobenosť už nepripomínali chudobnú maštaľ.

Počet postáv sa storočiami rozrastal, k Svätej rodine pribudli anjeli, pastieri, Traja králi i ďalšie zvieratá. Koncom 18. storočia cisár Jozef II. zakázal stavať v kostoloch betlehemy, vyhlásil to za nedôstojné pre cirkev. Ale pravý dôvod bol, že ho popudila najmä ich honosnosť a nákladnosť.

Cisárovým zákazom však vznikla paradoxná situácia, sám netušil, ako ich ešte viac spopularizuje. Pre svoju obľubu sa výroba betlehemov preniesla do bežných domácností. Stali sa trvalým symbolom Vianoc takmer v každej rodine. Tvorili ich neškolení rezbári, preto dostali označenie ľudové betlehemy.

Od veľkých rozmerov sa prešlo k malým soškám, vytvárali sa nielen z dreva, ale z iných rozmanitých materiálov. Napríklad z papiera, perníka, keramiky.

<strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong>

Na území dnešného Slovenska sa prvé betlehemy začali objavovať od 14. storočia. Tento zvyk priniesli františkáni, ktorí v tom čase prišli na naše územie. Spočiatku sa výjavy o narodení Krista alebo klaňaní Troch kráľov nachádzali na gotických krídlových oltároch. Postupne umelci preniesli jednotlivé postavy do priestoru. Známe sú drevené sochy od Majstra Pavla z Levoče alebo z Baziliky sv. Egídia v Bardejove.

Živé jasličky spoznali v 15. storočí obyvatelia Prešporka i Banskej Štiavnice. Najväčší rozmach však betlehemy zaznamenali koncom 18. storočia. Na západe Slovenska mali svoje miesto v kúte izby na stole prikrytom sviatočným obrusom alebo na zemi. Tým sa hovorilo izbové.

Do kúta sa postavili tesne pred Štedrým večerom a rozobrali sa po Hromniciach – 2. februára. Najčastejšie boli vyrobené z lipového, jedľového alebo brezového dreva, ojedinele z keramiky, vďačnými materiálmi boli aj chlebové alebo medovníkové cesto a papier. Betlehemy u nás mali rýdzo slovenský charakter.

Nezdobili ich žiadne exotické palmy, ale jedle a smreky. Nachádzalo sa v nich množstvo ovečiek, pastierov a ľudí v krojoch. Okrem izbových betlehemov existovali aj prenosné. Tie prevládali na severnom a východnom Slovensku a chodilo sa s nimi koledovať. Boli menšie, mali podobu jednoduchej drevenej skrinky, zväčša ich nosili malí chlapci. Vyrezávané figúrky nahradili papierové, boli ľahšie a dovnútra sa ich zmestilo omnoho viac.

Ľudia si vianočné sviatky nevedeli predstaviť bez betlehemcov. Dotvárali špecifickú atmosféru Vianoc a ich príchod do sviatočných domácností bol veľkým zážitkom pre malých i dospelých. Betlehemci prichádzali s biblickým námetom upraveným do divadelnej podoby.

Dej situovali do pastierskeho prostredia, začínal sa scénkou na salaši, pokračoval zobudením pastierov, ktorým anjel zvestoval narodenie Ježiša, a prinášaním darov. Scénku doplnili vinšmi a ľudovými piesňami. Do nácviku betlehemských hier sa zapájali učitelia i kňazi.

Na Slovensku prevládali drevené vyrezávané betlehemy. K najkrajším patrili tie z okolia Banskej Štiavnice, mali množstvo maľovaných postáv a bohaté dekorácie. V 19. storočí sa totiž na Piargu, čo sú dnešné Štiavnické Bane, nachádzala vyhlásená rezbárska škola. Pokiaľ ide o betlehemy, na Slovensku máme niekoľko unikátov.

<h3>Najmenší betlehem</h3>
<p>&nbsp;</p>
<p>je v bobuľke nového korenia, jeho rozmery sú 6 x 6 mm a vytvoril ho výtvarník Jozef Praznovský zo Žiliny. Na svojom konte má vyše 1 000 betlehemov vyrobených za 11 rokov z rybích kostí, melónových šupiek alebo zo zemiakov, ale aj z iného ovocia a zeleniny. Vytvoril ich aj do citróna či pomaranča a umiestnil napríklad i do rôznych škrupín orechov – od lieskových cez vlašské až po kokosové.</p>
<p>&nbsp;</p>
<h3>Najvyšší a hmotnosťou najťažší betlehem</h3>
<p>&nbsp;</p>
<p>je z lipového dreva v Novom Meste nad Váhom. Má vyše 30 postáv v životnej veľkosti a 4 zvieratá. Najväčšia postava má 2 metre, najmenšie, 30-centimetrové, sú ovečky. Drevené postavy vážia 20 až 30 kilogramov, najťažšia má 380 kíl.</p>
<p>&nbsp;</p>
<h3>Krásny pohyblivý betlehem</h3>
<p>&nbsp;</p>
<p>je i v Terchovej. Má tri časti: prvá zobrazuje historickú Terchovú s tradičnými remeselnými dielničkami majstrov, v druhej sú skromné jasličky – miesto narodenia Ježiša – a v tretej je bohaté mesto Jeruzalem.</p>
<p>&nbsp;</p>
<h3>Najznámejší slovenský mechanický betlehem</h3>
<p>&nbsp;</p>
<p>je v Rajeckej Lesnej. Jeho autorom je majster rezbár Jozef Pekara. Vyrezával ho 15 rokov z lipového dreva. V roku 1995, pred Vianocami, bol slávnostne sprístupnený. Dlhý je 8,5 metra, široký 2,5 a vysoký 3 metre. Má 300 postáv, z nich sa polovica pohybuje.</p>
<p>Práce na ňom začal majster v roku 1980 po odchode do dôchodku. Do jeho stredu umiestnil scénu Božieho narodenia, okolo nej všetky slovenské regióny so známymi miestami, sakrálnymi pamiatkami, štítmi, hradmi, ale aj moderné objekty. V betleheme sú Bratislavský, Oravský i Trenčiansky hrad, Bojnický zámok, významné mestá Levoča, Trnava a mnohé ďalšie. Medzi to pridal ukážky tradičných ľudových remesiel – sú tam obuvníci, tkáči, hrnčiari, stolári, kováči. Nechýbajú pastieri, vinohradníci, drevorubači... A ľudová muzika.</p>
<p>Vyrezal aj postavy žien a mužov pri ich každodennej činnosti okolo domu, na poli, v lese, pri podkúvaní koňa, zvážaní sena. Veselosť ľudí zachytil pri vinobraní, stavaní mája, dožinkoch... Majster Pekara nezobrazil len narodenie Krista, ale aj dejiny slovenského národa a pracovný i bežný život ľudí v minulosti.</p>
<p>&nbsp;</p>
<h3>Betlehem v Banskej Štiavnici</h3>
<p>&nbsp;</p>
<p>vytvoril architekt Peter Chovan a neustále ho doplňuje a rozširuje. Má takmer 1 000 postáv, z nich asi 400 pohyblivých. Dlhý je asi 21 metrov, vysoký 3 a široký 2,5 metra. Základom tohto skvostu sú permoníci ako vládcovia podzemia, nasledujú výjavy zo života baníkov pri dobývaní zlata a striebra, narodenie Ježiša Krista, ktorému sa klaňajú Traja králi, baníci a pastieri.</p>
<p>Zachytené sú aj dominanty mesta ako Horný trotuár, Námestie sv. Trojice, Kalvária, Nový zámok, nechýba známa postavička štiavnického Nácka, salamandrový sprievod, šachtág – prijímanie do cechov, dielňa fajkárov a známe fajky štiavničky či vláčik Štiavnická Anča. Autorovi sa podarilo excelentne zachytiť tradície a históriu jedného z najkrajších slovenských miest.</p>

Kde sa vzala tradícia VIANOČNÝCH BETLEHEMOV? Na Slovensku máme hneď niekoľko skvostov

Mária Mišovičová

Výber pre vás

Kde sa vzala tradícia VIANOČNÝCH BETLEHEMOV? Na Slovensku máme hneď niekoľko skvostov

Mária Mišovičová

Súvisiace články

Ocko, ten požiar uhasíme sami. Kým bol hasič Ján v službe, podpálili mu dom, deti práve spali

Maškary, medovina a kopance: To, čo majú Smolenice, nemá žiadna iná dedina na Slovensku

V Kluknave otvorili jedinečné múzeum. Herci, politici aj športovci darovali svoje topánky

Výber pre vás