Množstvo dobrodruhov si za opis bichirov a informácie o ich správaní či výskyte vyslúžilo posmech odbornej verejnosti. Vďaka nim však vedci objasnili, ako pradávne ryby získali evolučnú výhodu pri prechode na súš.

Píše sa rok 1798 a flotila takmer štyristo vyzbrojených lodí francúzskeho vojnového námorníctva rozráža vlny Stredozemného mora smerom na východ. Na jednej z lodí sa plaví Napoleon Bonaparte. Povzbudený víťazstvom nad Rakúskom a Talianskom, si za nový cieľ vojenských ťažení vybral namiesto invázie do Anglicka bohatú a málo preskúmanú africkú krajinu – Egypt.

Živá encyklopédia

Spolu s ním a s 34-tisícovou armádou sa do tejto krajiny plavilo 154 najlepších francúzskych učencov všetkých známych vied. Archeológovia, matematici, arabisti, muzikológovia, básnici, astronómovia a zoológovia. Bola to Napoleonova „živá encyklopédia učencov“, výprava francúzskeho osvietenstva, prezývaná „Le corps des savants“. Keď vojská porazili mamelukov, vydali sa na dôkladný prieskum Egypta.

˃˃˃ Fotografie k článku nájdete v galérii. ˂˂˂

Počas nasledujúcich troch rokov títo učenci skúmali všetko, čo sa dalo – od pyramíd, múmií, cyklov nílskych záplav až po možnosti vybudovania prieplavu v Sueze či záhadu rozmnožovania krokodíla, ktorá dovtedy nebola objasnená. A hoci sa Napoleonovo egyptské dobrodružstvo (1798 – 1801) nakoniec skončilo vojenskou porážkou, z pozorovaní a výskumov učencov sa zrodilo pozoruhodné 24-zväzkové dielo Opis Egypta (Description de l´Égypte).

Cesta k objavu

Zoológovia sa zamerali na málo známu egyptskú faunu. Medzi mnohými nazbieranými a skúmanými jedincami sa vyskytol zvláštny druh ryby s lalokovitými plutvami, ktorý ulovili v Níle. Túto prapodivnú rybu, ktorá sa od ostatných výrazne líšila, dostal do rúk najvýznamnejší francúzsky zoológ tých čias, zakladajúci profesor parížskeho prírodovedného múzea a prezident francúzskej Akadémie vied Étienne Geoffroy Saint-Hilaire (1772 – 1844).

Živočícha vedecky opísal rok po návrate z Egypta v roku 1802. Úžas a nadšenie z objavu vystihujú Saint-Hilairove slová: „Keby som bol v Egypte objavil iba tento druh, bolo by to pre mňa zadosťučinenie za bolesť, ktorú mi dlhá cesta spôsobovala. Nepoznám podivnejšie zviera hodné pozornosti prírodovedcov, ktoré by ukazovalo, ako sa príroda môže odkloniť od svojich obvyklých štandardov, a ktoré by mohlo rozšíriť obzory našich predstáv o jej organizácii.“ Profesorov podrobný opis anatomických zvláštností tejto ryby sprevádza čarokrásna kresba, ktorá má i dnes, po viac ako dvesto rokoch, vedeckú a umeleckú hodnotu.

˃˃˃ Fotografie k článku nájdete v galérii. ˂˂˂

Už od jeho objavu sa vedecký svet nevedel rozhodnúť, kam túto prapodivnú rybu zaradiť. Okrem toho, že má žiabre, má aj plne vyvinuté pľúca, ktoré sú schopné normálne dýchať kyslík zo vzduchu. Aspoň raz za čas sa musí nadýchnuť na hladine. Ak jej v tom niečo zabráni, do troch hodín uhynie. Prvotné diskusie prírodovedcov sa začínali zásadnou otázkou: Je to ešte ryba alebo už obojživelník?

Niektorí v nej videli živú skamenelinu, náramne podobnú vyhynutým druhom z prvohôr, a považovali ju za akýsi prechodný, spájajúci článok medzi rybami a obojživelníkmi. Bichir bol teda pomerne dlhý čas zaradený do osobitnej skupiny lalokoplutvých rýb. Na potvrdenie teórie o chýbajúcom článku bolo treba spoznať vývinové štádiá tejto ryby, ktorá žila v nedostupných afrických močiaroch a vodách.

Prví vedci, ktorí sa rozhodli záhadu evolučného tajomstva bichirov objasniť, boli dvaja Angličania – Nathan Harrington a John Samuel Budgett. Harrington počas druhej expedície zahynul. Nesplnil sa mu ani životný sen vidieť bichira na vlastné oči.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Život sa s ňou nemaznal, nakoniec sa však na ňu usmialo šťastie v podobe milujúcej majiteľky.

Zázraky sa dejú: Fenka s amputovaným ňufáčikom si prešla peklom, teraz našla láskyplný domov

Populárne články
Jonáš nakrútil video o priebehu choroby, aby ľuďom vysvetlil, čo sa s ním počas nej deje.

Útoky počas karantény: Nakazený Jonáš opísal desivé správanie agresívnych ľudí

Lídri hnutí a strán sa dohodli na zložení vlády. Čakajú ich ťažké časy. Je však dôležité, aby dokázali vládnuť celé funkčné obdobie a splniť svoje sľuby.

Aké šance má vláda? Politológovia opísali plusy a mínusy nových ministrov

ZIKA ASCHER nad návrhmi látok v roku 1946.

Tvorili pre Alžbetu II. či princeznú Dianu: Ascherovci do textilného biznisu zlákali aj Picassa

Prechádzka na čerstvom vzduchu robí zázraky.

Prebuďte sa zo zimného spánku: Za Jarnou únavou je nedostatok vitamínov

Život sa s ňou nemaznal, nakoniec sa však na ňu usmialo šťastie v podobe milujúcej majiteľky.

Zázraky sa dejú: Fenka s amputovaným ňufáčikom si prešla peklom, teraz našla láskyplný domov

Tekuté mydlo je hygienickejšie. Je to pravda?

Je tekuté mydlo hygienickejšie?

Zobraziť viac
Diskusia