Vojny i prírodné katastrofy

Na „listovanie“ v histórii v našom podnebnom pásme možno použiť prakticky všetky dreviny, najčastejšie sa však využívajú ihličnany a dub. Pri nich sú ročné kruhy veľmi dobre čitateľné. Ostatné druhy drevín už majú hranice letokruhov menej výrazné a ich analýza je tak časovo veľmi náročná. Čo z nich dokážeme prečítať? Letokruhy okrem veku stromu poskytujú jeden z najpresnejších zdrojov pre výskum klímy. Je v nich zaznamenané množstvo údajov: suchá, požiare, výbuchy sopiek, tajfúny, veľké zimy, vojny.

Dobrým príkladom je erupcia Tambory, ktorá pochovala pod rozpáleným popolom a skalami obyvateľov ostrova Sumbawa. Predpokladá sa, že pri katastrofe zahynulo 88-tisíc ľudí a svojou intenzitou prekonala dokonca aj tragédiu rímskych Pompejí. Desiateho apríla 1815 o siedmej hodine večer Tambora začala chrliť lávu a popol takou silou ako zrejme žiadna sopka na zemi za posledných 500 rokov. Sopka vyvrhla 30 až 50 štvorcových kilometrov lávy. Sila erupcií dosiahla siedmy stupeň na osemstupňovej škále. Vrch sa pod tlakom prepadol a z asi 4 300-metrovej sopky zostal 2 850-metrový kopec s kráterom šesť krát sedem kilometrov. Erupcia Tambory síce trvala len necelých 48 hodín, no bola natoľko prudká, že sopečný popol sa dostal až do výšky viac ako 45 kilometrov a za 24 hodín sa rozšíril na plochu väčšiu než Austrália.

Mladý strom rastie rýchlejšie než starý, preto sú letokruhy v strede kmeňa širšie.
Zdroj: Shutterstock

V priebehu mesiacov sa tento oblak rozšíril do viacerých kútov planéty. Spôsobil, že časť slnečného žiarenia sa odrážala naspäť a v dôsledkom toho globálna teplota zeme klesla o jeden stupeň Celzia. V Európe a Severnej Amerike sa rok 1816 označuje aj ako rok bez leta. V mnohých krajinách zažili rekordne studené leto, počas ktorého často pršalo, bolo chladno a hmlisto, na mnohých miestach ešte v júni snežilo a v auguste mrzlo. Zničená úroda spôsobila hladomor. Výbuch sopky Tambora v Indonézii vedci označujú za jednu z najväčších environmentálnych katastrof v dejinách. Ukázal, ako veľmi môže jedna sopka ovplyvniť život na celej planéte. Rok po erupcii sú letokruhy na stromoch špecifické tým, že prírastok je veľmi malý či dokonca chýba, čo indikuje veľmi chladný rok, ktorý zaznamenali v rozsiahlych oblastiach sveta.

Dešifrovanie ročných kruhov stromov spôsobilo revolúciu a v súčasnosti má veľké možnosti uplatnenia. Dendrochronológia sa dnes využíva na datovanie archeologických nálezísk, výskum starodávnych obchodných ciest v Európe, na rekonštrukciu zrážkovej činnosti a klímy i datovanie vulkanickej činnosti. Až do roku 1989 sa letokruhy zratúvali a porovnávali so vzorkami výlučne manuálnou metódou. Dánski vedci v súčasnosti vyvinuli skener na rátanie ročných kruhov podobný elektronickému oku, ktoré číta čiarové kódy. Získané informácie sa uložia do počítača a automaticky sa analyzujú. Kým jeden odborník dokázal preskúmať tri rezy za deň, skener ich za rovnaký čas prečíta až tridsať.

VIAC FOTOGRAFIÍ K ČLÁKU NÁJDETE V GALÉRII
Diskusia