Čítať letokruhy stromov je ako „listovať“ v histórii. Pre vedcov je to veľmi spoľahlivý zdroj cenných a presných dát. Čo z nich dokážeme prečítať?

Kmeň stromu slúži ako opora koruny, preto z roka na rok mohutnie. Takto dokáže uniesť jej pribúdajúcu plochu a hmotnosť. Rast kmeňa sa dá pozorovať na jeho priečnom reze ako zreteľná vrstvovitá štruktúra, ktorú nazývame letokruhy alebo ročné kruhy. Tie sú typické najmä pre stromy mierneho pásma. V tropických oblastiach, kde je stála teplota, sú letokruhy málo výrazné alebo sa netvoria vôbec. Veľkosť prírastku drevnej hmoty pri každom strome závisí od rôznych faktorov – od dostatku vody, osobného priestoru, množstva svetla, teploty, veku či výskytu chorôb a škodcov. Keď sa stromu darí, objem novej vrstvy dreva je väčší a strom rastie rýchlejšie. Naopak, ak sa nachádza v nevhodných podmienkach alebo ho napadli škodce, prírastok je pomalší a kruhy užšie. Aj to, že strom nemá dosť priestoru a v raste mu bráni nejaká prekážka, sa prejaví na ročnom prírastku dreva. Ten je výrazne širší na tej strane, ktorá musela niesť väčšiu záťaž koruny.

DENDROCHRONOLÓGIA
Ide o odbor dendrológie, ktorá patrí do botaniky a tá zas pod biológiu. Zaoberá sa určovaním veku stromov pomocou analýzy letokruhov viditeľných na priečnom reze stromu – na pni. Dendrochronológia slúži na datovanie rôznych udalostí pre historikov, archeológov, klimatológov či vulkanológov. V minulosti dendrochronológovia pracovali ručne – pozorovali ročné kruhy, porovnávali ich a robili rôzne výpočty. Dnes sa takto čisto fyzicky pracuje málokde. Na prácu sa používajú hlavne počítače a iné technológie. Na Slovensku fungujú dendrochronologické laboratóriá v Bratislave (Katedra archeológie FiF UK), vo Zvolene (Katedra fyziky, elektrotechniky a aplikovanej mechaniky Drevárskej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene) a jedno súkromné laboratórium je v Topoľčanoch.

Jeden rok

Letokruh, ktorého šírka z roka na rok rastie a odráža životné podmienky stromu, tvorí jarné a letné drevo. Je to prírastok dreva vytvorený v priebehu jedného vegetačného obdobia. Jeden kruh teda zodpovedá jednému vegetačnému obdobiu. V našich oblastiach je to jeden prírastok, letokruh, počas jedného roka. V trópoch, kde nie sú žiadne výrazné ročné obdobia, sú ročné kruhy veľmi slabo viditeľné. Tam rastie drevo nepretržite. Vo všeobecnosti platí, že prírastok dreva je najväčší na jar, potom strom venuje energiu plodom a rast kmeňa sa spomaľuje. Preto sa v priečnom reze striedajú bledšie a tmavšie kruhy. Husté letokruhy sa tvoria vtedy, keď stromy rastú blízko pri sebe, alebo počas suchých rokov, keď nemajú dobré podmienky na rast. Široké sa zas tvoria vtedy, keď strom mal dosť priestoru na svoj rast, prípadne viac vody či živín v pôde.

VIAC FOTOGRAFIÍ K ČLÁKU NÁJDETE V GALÉRII

Theofrastos i Leonardo

Ako prvý sa o ročných kruhoch zmieňuje grécky botanik Theofrastos z Eresu (372 – 286 pred Kr.), ktorý však o nich len filozofoval. Až Leonardo di ser Piero da Vinci (1452 – 1519) pochopil súvis medzi šírkou letokruhov a zrážkami počas rastu stromu. V roku 1737 francúzsky prírodovedec a matematik Georges-Louis Leclerc de Buffon tvar kruhov prisúdil sile predchádzajúcich zím. Za nápad datovať drevené artefakty počítaním letokruhov vďačíme americkému vedcovi a vynálezcovi Alexandrovi Catlinovi Twiningovi (1801 – 1884), ktorý rozpracoval ideu anglického filozofa, matematika a informatika Charlesa Babbagea (1791 – 1871). Kalamity hmyzích škodcov na letokruhoch ako prvý skúmal lesník Julius Ratzeburg v roku 1882. Vedeckú tému ročných kruhov podrobne rozpracoval nemecký profesor a mykológ Robert Hartig (1839 – 1901). Riadne vedecké výskumy letokruhov začali prebiehať až začiatkom 20. storočia.

Pokčarovanie na ďalšej strane...

Diskusia