Zaujímavosti

Osudný Sakrakopec: Čo pred 50 rokmi spôsobilo najväčšiu leteckú tragédiu na našom území?

24.11. 2016 16:20
Diskusia ()
Trosky lietadla Il 18, v ktorých 24. novembra 1966 zahynulo 82 ľudí.
Trosky lietadla Il 18, v ktorých 24. novembra 1966 zahynulo 82 ľudí.
Zdroj: Bureau of Aircraft Accidents Archives
Zaujímavosti

Osudný Sakrakopec: Čo pred 50 rokmi spôsobilo najväčšiu leteckú tragédiu na našom území?

24.11. 2016 16:20
Diskusia ()
Trosky lietadla Il 18, v ktorých 24. novembra 1966 zahynulo 82 ľudí.
Trosky lietadla Il 18, v ktorých 24. novembra 1966 zahynulo 82 ľudí.
Zdroj: Bureau of Aircraft Accidents Archives

Lietadlo smerujúce zo Sofie do Berlína muselo 24. novembra 1966 pre zlé počasie neplánovane pristáť v Bratislave. Krátko po tom, ako opäť odštartovalo, došlo k dodnes najväčšej leteckej katastrofe, ktorá sa stala na našom území. O život pri nej prišlo 82 ľudí.

Lietadlo Il-18, ktoré vo štvrtok 24. novembra 1966 smerovalo zo Sofie do Berlína, pôvodne v Bratislave pristáť nemalo. Pravidelná letecká linka LZ101 bulharskej spoločnosti TABSO mala naplánované medzipristátia iba v Budapešti a v Prahe. Až po maďarskú metropolu v ten deň prebiehal let bez problémov. Krátko po odlete z Budapešti však dostal kapitán Lubomir Antonov správu, že v Prahe sa zhoršilo počasie a tamojšie letisko neprijíma. Rozhodol sa teda, že urobí prestávku v Bratislave. Krátko pred poludním dva roky starý iľjušin s registračným označením LZ-BEN, na palube ktorého bolo 74 cestujúcich a 8 členov posádky, pristál na dnešnom Letisku Milana Rastislava Štefánika. Po viac než štyroch hodinách čakania prichádza správa, že počasie v Prahe sa zlepšilo. Let teda môže pokračovať.

Nad Bratislavou je v tej chvíli zamračené a slabo, no vytrvalo prší. Pred pol piatou je už bulharské lietadlo pripravené na štart. Posádka letu LZ101 dostáva informáciu, že rychlosť vetra je 6 metrov za sekundu, viditeľnosť 7 kilometrov a zároveň ju meteorológovia upozorňujú, že nad Malými Karpatmi, smerom ku ktorým majú letieť, sa môžu vyskytnúť turbulencie. Podľa plánu má najprv odštartovať lietadlo Československých aerolínii Il-14, bulharský Il-18 má vzlietnuť po ňom. Kapitán Antonov preto dostáva upozornenie, že kvôli dodržaniu bezpečného odstupu musí najprv udržiavať výšku 300 metrov, kým nedostane povolenie vystúpať na stanovenú hladinu. Hodiny ukazujú 16:29, keď bulharský stroj vzlieta. „Ďalej kontaktujte stredisko priblíženia na 120,9. Dovidenia,“ lúči sa s posádkou dispečer. „Rozumiem, 120,9. Dovidenia,“ odpovedá posádka. Viac sa už ale nikomu neozve...

Dopravné lietadlo Il-18 s bulharskými imatrikulačným označením LZ-BEK. Podobné, so znakom LZ-BEN, pred 50 rokmi havarovalo v Malých Karpatoch.
Dopravné lietadlo Il-18 s bulharskými imatrikulačným označením LZ-BEK. Podobné, so znakom LZ-BEN, pred 50 rokmi havarovalo v Malých Karpatoch.
Zdroj: Wikipedia

„Až po troch hodinách namáhavej chôdze lesom, pokrytým súvislou vrstvou snehu, sme sa dostali k miestu, odkiaľ prichádzal ťažký pach. Obete katastrofy sú roztrúsené na takmer 250 m dlhom úseku. Všade, kde nájdeš sedadlo, úlomok z niektorého krídla či nejaký kufor, leží nepochybne aj nejaká ľudská obeť. Na konároch stromov je vidieť zvyšky potrhaných odevov. Zvyšky zohavených ľudských tiel už neprezradia nič bližšie o pozadí nešťastia,“ opisuje o dva dni neskôr reportér Rudého práva miesto, kde vyhaslo 82 ľudských životov.

Od vzletovej dráhy je toto miesto vzdialené približne osem kilometrov a bulharský iľjušin tam vo vysokej rýchlosti (lietadlo stále stúpalo, takže motory bežali na plný výkon) vrazil asi dve minúty po štarte. „Lesné porasty prezrádzajú smer, odkiaľ sa strieborný Il-18 zrútil do záhuby. Spočiatku jeho krídla kosili iba vrcholky stromov, ale čím ďalej tým hlbšie sa zarezávali do stromov a presekávali ich. Takú kalamitu nenarobili v tomto lese ani najsilnejšie víchrice. 62-ročný lesník Viktor Kocmunda, ktorý už plných 32 rokov žije v hájovni na Bielom Kríži, vzdialenej od miesta katastrofy necelé dva kilometre, hovorí, že keď uvidel dva silné záblesky, ani mu nenapadlo, že v tej chvíli došlo k veľkému nešťastiu...“ dodal reportér.

Sakrakopec. Tak sa volá miesto na úbočí Malých Karpát neďaleko bratislavskej miestnej časti Rača, kde lietadlo havarovalo. Prudký náraz rozmetal jeho trosky do vzdialenosti niekoľkých desiatok metrov. Záchranárom trvalo viac než hodinu, kým sa kvôli ťažkému terénu a tme na miesto tragédie dostali. Nikoho živého už nenašli. V troskách iľjušina našlo smrť 45 občanov Bulharska (bola medzi nimi aj známa operná speváčka Jekaterina Popovová), 16 občanov Maďarska (vrátane reprezentačného tímu džudistov, ktorý cestoval do Prahy na medzinárodné majstrovstvá Československa), 5 občanov Československa a rovnaký počet z Nemeckej demokratickej republiky, ďalej traja Brazílčania, dva Čiľania a po jednom občanovi Argentíny, Hondurasu, Japonska, Švajčiarska, Tuniska a Veľkej Británie.

Trosky lietadla Il 18, v ktorých 24. novembra 1966 zahynulo 82 ľudí.
Trosky lietadla Il 18, v ktorých 24. novembra 1966 zahynulo 82 ľudí.
Zdroj: Bureau of Aircraft Accidents Archives

Čo sa stalo od chvíle, ako let LZ101 opustil dráhu bratislavského letiska, až po náraz do Sakrakopca, čiže asi v priebehu dvoch minút, malo ukázať vyšetrovanie. Od začiatku ho sprevádzali komplikácie. Jednak technické, pretože lietadlo nemalo tzv. čierne skrinky, takže vyšetrovatelia mali k dispozícii iba miesto nehody, komunikáciu s riadením letovej prevádzky a výpovede svedkov, ktorí krátko pred katastrofou videli nízko letiace lietadlo, ako smeruje k Malým Karpatom. No a problémom bola aj medzištátna spolupráca. Nešťastie mali vyšetrovať československé orgány, v spolupráci so zástupcami Bulharska a Sovietskeho zväzu, ako výrobcu lietadla. Bulhari však vyslali do Bratislavy aj vlastný tím, ktorému československé úrady neumožnili obhliadku miesta nehody a nesúhlasili ani s tým, aby u nás samostatne vyšetroval. Dôvodom bola skutočnosť, že Bulharsko predtým odmietlo podpísať dohodu, na základe ktorej by zahraniční vyšetrovatelia mohli v prípade havárie pôsobiť na jeho území.

Vyšetrovanie katastrofy komplikoval ťažkop prístupný terén i čerstvý sneh.
Vyšetrovanie katastrofy komplikoval ťažkop prístupný terén i čerstvý sneh.
Zdroj: Bureau of Aircraft Accidents Archives

Kľúčom k vyšetreniu príčin nešťastia sa napokon stalo samotné miesto, kde sa lietadlo zrútilo. Podľa letového plánu totiž v týchto miestach nemalo čo robiť, od pôvodnej trasy sa odchýlilo o takmer 1,5 kilometra. Vyšetrovatelia dospeli k názoru, že pôvodná trasa, ktorú letu LZ101 určili dispečeri, bola v poriadku, takže tí chybu neurobili. Že si pravdepodobne posádka lietadla chcela skrátiť trasu, a to sa jej i pasažierom napokon stalo osudné, sa dá nepriamo vyčítať aj zo záverečnej správy vyšetrovateľov. „Predpokladá sa, že najpravdepodobnejšou príčinou bolo nedostatočné zhodnotenie terénnych a poveternostných podmienok v okolí letiska Bratislava posádkou lietadla a neprispôsobenia letu týmto podmienkam,“ konštatovali v nej. Šéf vtedajšieho vyšetrovacieho tímu Josef Dvořák bol po rokoch o čosi adresnejší. „Konečnú zodpovednosť za bezpečný priebeh letu nesie veliteľ lietadla. Ten voči vydanému odletovému povoleniu nevzniesol námietky, nemal k nemu otázky, nepožadoval jeho zmenu, ako ho k tomu oprávňovali letecké predpisy. Na jeho zhodnotenie mal toľko času, koľko potreboval a koľko ho chcel mať. Nič a nikto ho nenútil štartovať, ešte nezačal s procedúrami vzletu a mohol sa úplne slobodne rozhodnúť, ako bude postupovať,“ povedal v roku 2012 v rozhovore pre český portál iDnes.

V kôre jedného zo stromov, ktoré stoja na mieste
V kôre jedného zo stromov, ktoré stoja na mieste
Zdroj: Wikipedia

Kapitán Antonov patril k najskúsenejším pilotom spoločnosti TABSO, mal nalietaných takmer 12 000 hodín. Podľa bývalého vyšetrovateľa však ani toto nemusí byť záruka, že let bude bezpečný. „Ako veliteľ lietadla, a teda aj posádky, kapitán Antonov v danom prípade zlyhal. Schopnosť pilotovať lietadlo, aj keby bola preukázaná vynikajúcimi výsledkami a veľkým množstvom nalietaných hodín, ešte sama osebe nevytvára spôsobilosť prijímať adekvátne rozhodnutia vo všetkých situáciách, do ktorých sa lietadlo môže v leteckej prevádzke dostať,“ dodal v spomínanom rozhovore Josef Dvořák.


Poslať emailom
Diskusia ()
Ilustračná snímka

Bývanie budúcnosti? Podobnosť týchto stavieb s logami známych spoločností nie je náhodná

Populárne články
Mária Kráľovičová

Herečka MÁRIA KRÁĽOVIČOVÁ prezradila, ktorí herci jej kľačali pri nohách: Srdce dala inému

Petra Vajdová

Talentovanej herečke svitá na lepšie časy: Prevzala predstavenie po Monike Potokárovej

Elena Suchá-Sojáková sa celý život venovala tvorbe etikiet a obalov.

Výtvarníčka spod Tatier vystavovala namiesto galérií v obchodoch, venovala sa etiketám a obalom

Vojvoda a vojvodkyňa zo Sussexu sa vzdajú svojej úlohy v kráľovskej rodine. Začnú pracovať, aby sa stali finančne nezávislými.

Princ Harry a Meghan sklamali kráľovskú rodinu. Čo je za ich rozhodnutím?

Záchranári nesú telo obete pádu lietadla v Teheráne. Haváriu lietadla ukrajinských aerolínií so 180 ľuďmi na palube, ktoré sa v stredu zrútilo v iránskej metropole Teherán, nikto neprežil.

Pripravení na krízu? Ako môže konflikt v Iráne ovplyvniť životy Slovákov

Ilustračná snímka

Vylučujú metán všetky bylinožravce?

Zobraziť viac
Diskusia