V minulosti patrila Číne veľká časť východnej Sibíri vrátane ostrova Sachalin. Dnes je toto obrovské územie súčasťou Ruska. Čína má však dobrú historickú pamäť, na krivdy nezabúda. Trpezlivo čaká.

V máji tohto roka Rusko a Čína podpísali dohodu o budúcich dodávkach ruského zemného plynu do Číny. V priebehu 30 rokov má podľa tejto dohody tiecť každoročne zo Sibíri do Číny 38 miliárd kubických metrov plynu. Dohoda, o ktorej sa Rusi a Číňania dohadovali asi 10 rokov, bola podpísaná v rýchlosti počas návštevy ruského prezidenta Putina v Číne: jej rýchly podpis bol Putinovou hektickou reakciou na hrozbu sankcií Západu po tom, čo Rusko vojensky obsadilo a anektovalo Krym.

Dnes už zabudnutý majiteľ korzičky a pán penziónu Elektra sa kedysi preslávil výrokom: „Keď nás nebudú chcieť na Západe, obrátime sa na Východ.“ To, čomu obyvatelia Slovenska nakoniec unikli, sa stáva osudom Ruska: po tom, čo získalo Krym, ale stratilo Ukrajinu, mu pomaly, ale iste nezostáva nič iné, ako ponoriť sa do objatia veľkého čínskeho draka. Pozrime sa na čísla: minulý rok doviezla Európa z Ruska vyše 160 miliárd kubíkov plynu. Oslavovaný kontrakt s Čínou nie je ani 25 % tohto množstva. A kým prvý ruský plyn v roku 2018 do Číny pritečie, bude musieť Gazprom postaviť plynovod za 55 miliárd dolárov. Ruský štát bude ešte dlho závislý od peňazí z Európy.

Čína nezabudla, ako prišla o východnú Sibír: Prinúti Rusko, aby jej ju vrátilo?

Rusko-čínsky plynový kontrakt je ukážkovým príkladom zbližovania týchto dvoch krajín v posledných rokoch. Mnoho ľudí sa domnieva, že sme svedkami zrodu rusko-čínskeho spojenectva, ktoré bude protiváhou vplyvu Západu, teda Spojených štátov a Európy. Majú tieto predstavy solídne základy, alebo stoja na vode? Kvôli odpovedi na túto otázku budeme musieť trochu nazrieť do histórie aj do budúcich trendov.

(Ne)zabudnutá história

V marci 2014 sa v Berlíne kancelárka Angela Merkelová stretla s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. Pri príležitosti návštevy mu dala dar, ktorý vyvolal veľký rozruch. Bola ním mapa Číny, dielo významného kartografa d’Anvilla z roku 1735. Niektorí toto gesto komentovali ako poukázanie na fakt, že na tejto mape Tibet nie je súčasťou Číny. Skutočná pointa nie je v tom, čo na mape chýba, ale to, čo na nej je. Mapa – tak ako mnohé ďalšie – totiž ukazuje, že v minulosti patrila k Číne veľká časť východnej Sibíri vrátane ostrova Sachalin. Dnes je toto obrovské územie súčasťou Ruska.

Taipinská vzbura sa s vyše 20 miliónmi obetí
Taipinská vzbura sa s vyše 20 miliónmi obetí
Zdroj: Profimedia.sk

Keď niečomu nerozumieme, zvykneme hovoriť, že je to pre nás španielska dedina. O Číne vieme ešte oveľa menej ako o Španielsku a možno by výraz „čínska dedina“ bol výstižnejší. Mnohí Európania nevedia, že v polovici 19. storočia čelila starobylá čínska ríša devastujúcej taipinskej vzbure (1850 – 1864), ktorá sa s vyše 20 miliónmi obetí zapísala do dejín ľudstva ako jedna z najvražednejších vojen. (Mimochodom, viedol ju čínsky konvertita, ktorý sa vyhlásil za mladšieho brata Ježiša Krista.) V tom istom čase bola Čína oslabená aj britsko-francúzskou inváziou v rámci druhej ópiovej vojny (1856 – 1860): expedičné sily európskych mocností obsadili Kanton (tretie najväčšie mesto Číny a najväčšie mesto južnej Číny, súčasť 40-miliónového megamesta v delte Perlovej rieky), barbarsky vypálili cisársky palác v Pekingu a ohrozovali aj ďalšie oblasti Číny. Ďaleko v Európe sa Rusko práve spamätúvalo z porážky, ktorú utŕžilo v krymskej vojne od Turecka a jeho západných spojencov. Povzbudení slabosťou Číny sústredili Rusi na čínskej hranici armádu a hrozili inváziou. Dohnaní do kúta v roku 1858 Číňania odstúpili Rusku obrovské územie známe ako Vonkajšie Mandžusko.

Čína nezabudla, ako prišla o východnú Sibír: Prinúti Rusko, aby jej ju vrátilo?

Čínska pamäť

Čínskym politikom netreba veľmi pripomínať starými mapami, ako Rusko hrozbou vojny obralo Čínu o východnú Sibír – historická pamäť Číňanov je silná a je jedno, či u nich práve vládnu cisári, komunisti alebo nacionalisti. V roku 1964 napríklad komunista Mao Ce-tung povedal japonskej delegácii: „Veľa nášho územia okupuje Sovietsky zväz. Pred asi 100 rokmi sa zem na východ od jazera Bajkal stala ruským teritóriom a odvtedy sú Chabarovsk, Kamčatka a ďalšie oblasti súčasťou sovietskeho územia. Ešte sme im za to nepredložili účet.“ Ako vidíte, Mao Ce-tungov zoznam okupovaných území obsahuje aj Kamčatku a siaha po Bajkal.

„Veľa nášho územia okupuje Sovietsky zväz. Ešte
„Veľa nášho územia okupuje Sovietsky zväz. Ešte
Zdroj: Profimedia.sk

Zvláštne čínsko-ruské priateľstvo

Povrchnejší pozorovatelia rusko-čínskych vzťahov sa ponáhľajú poukázať na to, že čínsko-ruská zmluva o priateľstve z roku 2001 deklaruje, že strany nemajú územné nároky a mienia vzájomne rešpektovať svoju územnú celistvosť. Lenže ako ukazuje aj marcová okupácia Krymu, papier znesie všetko. Čína a Rusko, presnejšie Sovietsky zväz, mali už aj inú „Zmluvu o priateľstve, spojenectve a vzájomnej pomoci“, podpísanú v roku 1950. Napriek jej formálnej platnosti viedli obe „bratské“ komunistické krajiny počas 60. rokov tisícky násilných potýčok. Zvláštne „priateľstvo“ kulminovalo v roku 1969, keď v pohraničných bojoch na rieke Ussuri zahynuli stovky vojakov oboch strán. V Rusmi čerstvo okupovanom Československu vtedy koloval vtip: „Viete, aký je rozdiel medzi sovietskym válečníkom a bojovníkom? Válečníci si váľajú zadky (originál bol šťavnatejší) v okupovanom Československu a bojovníci sa boja na Ussuri.“

Sovietska vojenská prevaha nad Čínou bola v roku 1969 taká veľká, že v obave pred postupom Rusov dal Mao na prístupoch k Pekingu kopať zákopy. Na inváziu sa však Rusi neodhodlali – skúsili vraj niečo iné. Harry R. Haldeman, šéf kancelárie vtedajšieho amerického prezidenta Nixona, o týchto udalostiach napísal: „Rusi sa v roku 1969 obrátili na USA s návrhom na spoločný jadrový útok na Čínu. Nixon tento návrh odmietol, ale bol informovaný, že Rusi útok aj tak uskutočnia. Varoval Rusko, že USA a Čína majú spoločné záujmy a že by v takom prípade poslal na ruské mestá 1 300 jadrových zbraní.“ Rusi od zámeru bombardovať čínske mestá atómovými bombami nakoniec ustúpili.

Šéf Nixonovej prezidentskej kancelárie Harry R
Šéf Nixonovej prezidentskej kancelárie Harry R
Zdroj: Profimedia.sk

O desať rokov neskôr, v roku 1979, Čína zaútočila na Vietnam, ktorý vtedy so Sovietskym zväzom práve podpísal spojeneckú zmluvu. Zámienkou na útok na Vietnam bolo potláčanie práv etnických Číňanov vo Vietname, obsadenie Spratlyho ostrovov Vietnamom a prílišná „intimita“ vzťahov Vietnamu so ZSSR. Ak sa vám zdá zámienka na nedávnu okupáciu Krymu Ruskom nápadne podobná, všímate si dobre. Z vojenského hľadiska bol čínsky útok na Vietnam debakel, ale Čína ním jasne ukázala, že sa nedá obkľúčiť nepriateľskými režimami. Aby bolo jej posolstvo Moskve krištáľovo jasné, uviedla do bojovej pohotovosti 1,5-miliónovú armádu na sovietsko-čínskych hraniciach. Sovieti si rozmysleli, či sa pokúsia Vietnamu vojensky pomôcť.

Z trhana gigant

V roku 1969 bola Čína rozvojová krajina. A v roku 1979 ňou bola ešte stále. Práve vtedy však Mao Ce-tungov nástupca Teng Siao-pching spúšťa hospodárske reformy, obnovuje dobré vzťahy s USA a otvára Čínu zahraničným investíciám. Nasledujú tri dekády epochálneho hospodárskeho rastu Číny: ak bol v roku 1979 hrubý domáci produkt (HDP) Číny 260 miliárd dolárov (na porovnanie: dnešný nominálny HDP 5-miliónového Slovenska je vyše 90 miliárd dolárov), v roku 1989 je už štvornásobný a prekračuje 1 bilión dolárov. V roku 2000 sú to už 3 bilióny a v roku 2013 dosahuje 9,2 bilióna dolárov a z Číny je tretia najväčšia ekonomika sveta po EÚ a USA. Ruskú prerástla už v roku 1990 a dnes je 4,4-násobne väčšia.

A je nielen väčšia, ale aj podstatne modernejšia. Rastu ekonomiky Číny zodpovedá aj jej technologická a vojenská modernizácia. Azda každý obyvateľ Slovenska má doma výrobky s označením Made in China – ale všimli ste si, že nemáte žiadny s nápisom Sdelano v Rossii? Možno ešte niekde v garáži máte staručkého moskviča alebo ladu (pre mladších: šlo o ruské autá, ktoré sa k nám dovážali pred rokom 1989), ale inak by ste museli v Európe dlho hľadať akékoľvek ruské výrobky. Rusko je pre Európu skoro výlučne len zdrojom surovín – plynu, ropy, uránu. Naopak, Čína je dnes popri Nemecku najväčším svetovým exportérom priemyselných výrobkov. Spočiatku mali mizernú kvalitu, ale postupne sa to mení. Naproti tomu až 60 %, a podľa niektorých odhadov dokonca až 80 %, všetkých príjmov ruského štátu pochádza z vývozu surovín, najmä ropy a plynu. Rusko je stále vojenská mocnosť a stále vysiela do vesmíru rakety, ale jeho ekonomická štruktúra sa podobá viac arabským ropným monarchiám ako vyspelej krajine.

Obyvatelia vietnamských pohraničných oblastí
Obyvatelia vietnamských pohraničných oblastí
Zdroj: Profimedia.sk

Rast ekonomiky umožnil Číne radikálne zvýšiť aj svoje investície do armády. V rokoch 1992 až 2004 boli výdavky Ruska na zbrojenie 495 miliárd dolárov (v prepočte dolára z roku 2011), výdavky Číny boli 513 miliárd, čiže zhruba rovnaké. V rokoch 2005 až 2013 však už Čína dokázala do armády vložiť 1, 219 bilióna dolárov, kým Rusko už len menej ako polovicu – 582 miliárd. Za čias ruskej okupácie sa hovorilo, že vďaka svojej početnej prevahe by Číňania Rusov pobili aj čiapkami. Niet pochýb, že dnes by Číňania s nikým nebojovali čiapkami. Keď už hovoríme o početnej prevahe, pripomeňme si, že Čína má dnes 1 miliardu 350 miliónov obyvateľov. Rusko necelých 144 miliónov – a z nich etnickí Rusi predstavujú menej ako 80 %.

Geografia ruskej slabosti

Ešte extrémnejší je nepomer, keď sa pozrieme na ruské osídlenie na Sibíri. V roku 2010 žilo na východ od Uralu v Rusku 25,6 milióna ľudí. Vo Východosibírskom federálnom okruhu ich na území 6,2 milióna km2 – to je oveľa viac, ako je rozloha EÚ – žilo 6 300 000 – teda o trochu viac, ako je počet obyvateľov Slovenska. Ešte v roku 1989 tam žilo 8,3 milióna ľudí, odvtedy ubudlo na Ďalekom východe 25 % obyvateľstva. Na porovnanie len v štyroch provinciách Číny, ktoré hraničia s východnou Sibírou, je natlačených vyše 130 miliónov ľudí a ich počet rastie.

Veľká časť východnej Sibíri vrátane ostrova
Veľká časť východnej Sibíri vrátane ostrova
Zdroj: Profimedia.sk

Z hľadiska vojnových konfliktov boli ekonomická sila, počet obyvateľov a kvalita výzbroje vždy zásadne dôležité, aj keď nie jediné faktory. Jednými z nich, ktoré „kopali za Rusov“ vo vojnách proti Napoleonovi v roku 1812 aj Nemcom v rokoch 1941 – 1943, boli drsná klíma a obrovské vzdialenosti, ktoré museli Francúzi a Nemci prekonať, keď chceli zásobovať svoje armády. Drsná klíma nie je pre obyvateľov severnej Číny nič neznáme, veľmi zaujímavý je preto pohľad na vzdialenosti.

V roku 1905 Rusko ako prvý európsky štát v modernej dobe prehralo vojnu s ázijskou krajinou. Jedným z dôvodov japonského víťazstva bola neschopnosť Rusov premiestňovať dostatočne rýchlo vojská, potraviny, zbrane a strelivo z Európy cez obrovské ľudoprázdne územie Sibíri. O pár rokov neskôr, v rokoch 1918 a 1919, zhruba 60-tisíc československých legionárov viac ako rok dohliadalo na prakticky celú Sibír vďaka tomu, že kontrolovali jedinú dopravnú cestu naprieč Sibírou Transsibírsku magistrálu. Dnešná situácia sa zásadne nelíši: okrem existencie letectva je jediný významný rozdiel ten, že v roku 1991 pribudla na Sibíri ešte jedna železnica Bajkalsko-amurská magistrála.

V rokoch 1918 a 1919 zhruba 60-tisíc
V rokoch 1918 a 1919 zhruba 60-tisíc
Zdroj: Profimedia.sk

Kým veľké vzdialenosti Ruska hrali v spomenutých vojnách v prospech Ruska, v prípade konvenčnej vojny v pustej východnej Sibíri by to bolo presne naopak. Železničná vzdialenosť medzi Moskvou a Chabarovskom je 8 500 km. Chabarovsk a Vladivostok sú dve najväčšie mestá na obrovskom území na východ od jazera Bajkal, obe majú menej ako 600-tisíc obyvateľov. Vladivostok je od Moskvy ešte o 800 km ďalej ako Chabarovsk. Naproti tomu vzdialenosť z čínskeho Charbinu do Chabarovska je 1 360 km a do Vladivostoku len 820 km. Prečo Charbin? Pretože s 10,6 milióna obyvateľmi je to mesto veľkosťou porovnateľné s Moskvou.

Železničná vzdialenosť k najbližšiemu inému „veľkému“ ruskému mestu na západ od Chabarovska – Ulan Ude so 404 000 obyvateľmi – je 2 800 km. Zato 250 km od Charbinu (a 850 km od Vladivostoku) je čínsky Chang-čou so 7,7 milióna obyvateľmi a 290 km iným smerom mesto Čchi-čchi-cha-er s 5,4 milióna ľudmi – obe tieto mestá sú podstatne väčšie ako druhé najväčšie mesto Ruska Petrohrad (4,9 milióna obyvateľov) alebo tretí Novosibirsk s menej ako 1,5 milióna. Samotný Peking je so svojimi 19,8 milióna obyvateľmi od Charbinu vzdialený len 1 250 km – vzdialenosť, ktorú dnes čínske vlaky prejdú za 8 hodín. Podmienky na zásobovanie armád by v prípade konvenčnej vojny o východnú Sibír obrovsky prevažovali v prospech Číny.

Čína nezabudla, ako prišla o východnú Sibír: Prinúti Rusko, aby jej ju vrátilo?

Komu čo patrí

Čína je dnes ekonomicky 4,4-násobne silnejšia ako Rusko, má 9,3-násobne viac obyvateľov, jej vojenský rozpočet je už dlhodobo 2-násobkom ruského, na hraniciach východnej Sibíri s jej piatimi miliónmi Rusov sa tiesni 130 miliónov Číňanov a len neďaleké čínske mesto Charbin má viac obyvateľov a väčší priemyselný potenciál ako všetkých 21 ruských miest nad 100-tisíc obyvateľov na východ od rieky Jenisej. Keď sa raz Čína rozhodne uplatniť svoj historický nárok na východnú Sibír, Rusi jej v tom nemôžu konvenčnými prostriedkami zabrániť. Niet pochýb, že Čína má na východnú Sibír historický nárok: v skutočnosti omnoho dlhší, ako je ruský nárok na Krym, ktorý poslúžil ako ospravedlnenie útoku na Ukrajinu. Otázka je, či na znovupripojenie východnej Sibíri bude mať Čína dôvod, a ak áno, kedy sa svoj historický nárok rozhodne uplatniť a ako to urobí. Návod na odpoveď na otázku „ako“ poskytlo Číne, paradoxne, práve Rusko, keď anektovalo Krym.

Odpoveď na otázku prečo Čína a Rusko smerujú k zrážke o východnú Sibír sa dočítate v nasledujúcom vydaní.

Poslať emailom
Diskusia ()
Ilustračná snímka: Americký prezident Donald Trump

Väčšiu zvrhlosť ste ešte nevideli: Trump a Miss Amerika v intímnom momente. Toto má byť umenie?

Populárne články
Alena Šeredová

Odlúčená od polročnej dcérky! ALENA ŠEREDOVÁ sa nakazila koronavírusom

On je usmievavý extrovert, ona zase mĺkva introvertka. Spája ich nadšenie pre vedu, kolegovia o nich tvrdia, že sú vizionári.

Zbavia nás covidu? Deti tureckých prisťahovalcov pracujú na účinnej vakcíne

Dedinka Olympos a v pozadí rovnomenná hora. Idylická atmosféra pre tých, ktorí sa chcú na chvíľu stratiť v čase.

Umenie bezstarostnosti: Na ostrove Karpathos nájdete dedinku zabudnutú v čase

Herečka Michelle Pfeiffer (62) s rodinou.

Hollywoodsky rekord: Herečka MICHELLE PFEIFFER je s manželom už 27 rokov

Zabudnite na naprávačov, obráťte sa na fyzioterapeuta.

Na krčné svaly vplýva aj stres: Čo robiť, ak vám stuhol krk?

Ruská ruleta pochádza z Ruska. Je to pravda?

Ruská ruleta pochádza z Ruska. Je to pravda?

Zobraziť viac
Diskusia