redakcia

Milovníci kníh majú vyššiu inteligenciu ako milovníci televíznych správ. Vyplýva to z&nbsp;celosvetových prieskumov. A&nbsp;pozor, čítaním je dokonca možné IQ zvyšovať, preto sa vďaka tejto činnosti môže človek stávať celý život inteligentnejší.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

Najmenej inteligentní ľudia „všetko o&nbsp;všetkom“ vedia a&nbsp;ku všetkému majú čo povedať. Dunning-Krugerov efekt však zistil, že najkompetentnejší študenti podcenili svoje kompetencie, pri riešení úloh a&nbsp;pristupovali k&nbsp;problémom so skromnosťou. Zatiaľ čo menej kompetentní študenti svoje kompetencie výrazne precenili, prišli s&nbsp;riešeniami, ale obvykle nesprávnymi. Viac skromnosti pri pohľade na svet vykazuje vyššie IQ.

Áno, toto je rovnocenné s&nbsp;baníkom v&nbsp;tretej cenovej a&nbsp;inteligentným vedcom. Štúdie však ukázali, že nadávky môžu v skutočnosti zobrazovať inteligentnejšie používanie jazyka. Ak ide o pridanú vlastnosť, ktorou môže výrečný rečník maximalizovať účinnosť svojej komunikácie. Rozdiel teda je, ako človek vulgarizmy používa. Je to obraz o&nbsp;jeho IQ.

Dosahovanie cieľov, schopnosť odriekať, vytrpieť niečo pre svoje sny. To sú znaky vysokého IQ aj bez testu. Štúdie ukazujú, že ľudia s vyšším IQ dokážu lepšie potláčať rušivé impulzy zvyčajne s lepším zmyslom pre plánovanie a&nbsp;majú skvelú schopnosť predvídavosti.

Prejavovanie neukojiteľnej zvedavosti je spojené s vysokým IQ. To dáva zmysel, pretože je v súlade s vášňou pre učenie. Ak človek dokáže nadchnúť aj vo vyššom veku stále niečo nové, je to znak vysokej inteligencie.

Štúdia z roku 2016 publikovaná v British Journal of Psychology naznačuje, že inteligentnejší ľudia nemajú potrebu byť stále v&nbsp;centre diania. Vychutnávajú si svoju samotu a&nbsp;dokonca ju vyhľadávajú. Hovorí sa dokonca o&nbsp;tom, že IQ sa zvyšuje práve počas samoty.

Často sa hovorilo, že inteligentní ľudia majú okolo seba poriadok a&nbsp;všetko majú dokonale usporiadané. Štúdie naznačujú opak. Plný pracovný stôl býva znakom vysoko inteligentných ľudí, pre ktorých je to, na čom pracujú omnoho dôležitejšie ako udržiavanie poriadku.

Podľa psychológov ide o to, ako mozog spracováva informácie. Vysoko inteligentní ľudia trávia viac času tým, čo pozorujú, než tým, čo prezentujú. Preto vedia vyhodnotiť situácie omnoho inteligentnejšie.

Tvorivosť a&nbsp;netradičné nápady sú azda najcharakteristickejším znakom vysokej inteligencie. Dokonca aj Albert Einstein povedal, že predstavivosť je dôležitejšia ako poznanie: "Vedomosti sú obmedzené, zatiaľ čo predstavivosť zahŕňa celý svet, stimuluje pokrok a dáva zrod evolúcii." A&nbsp;málokto dnes ašpiruje na väčšiu genialitu, akou disponoval práve tento fyzik.