„Vždy som chodila do temnôt, aby som mala rozum na druhej strane.“ Človek môže vojsť do bahna, ale nesmie tam zostať, tvrdí Ľubica Lehotská, ktorú mnohí poznajú pod pseudonymom Somezeda. Hoci ju často označujú za vešticu, sama sa zámerne tejto nálepke vyhýba. „Veštenie je totiž manilupácia, ľuďom sa snažím pomáhať dobrými radami,“ prezradila nám tarotová veľmajsterka.

Ako dieťa nemohla chodiť, prekonala klinickú smrť, celý život bojovala o zdravie svojich troch detí. „Neexistuje nič, čo by som nedokázala,“ verí v seba Ľubica Lehotská, ktorá sa napriek svojmu telesnému hendikepu vrhla v päťdesiatke na karate. „Keď ti amputujú nohu, dorastie ti? To sa nedá, vravia mi obyčajne študenti. Tak sa správajte ako čarodejníci a časom tá noha dorastie,“ prezradí motto svojej životnej filozofie. „Vyrastala som v Banskej Bystrici, kde som si prežila všetky Dobšinského rozprávky. Bola som ako Forrest Gump, nemohla som chodiť. Na dvore som snívala izolovaná od celého sveta,“ spomína majsterka tarotu.

„Môj otec, profesor na strednej škole a skvelý hypnotizér, vždy hovoril, že keď si človek neverí, je to podstata akéhosi nebytia. Vychoval ma na teórii protikladov. Mala som asi štrnásť rokov, keď som sedela v telocvični, deti sa mi smiali a ja som si zrazu povedala dosť. Povedala som si, že preskočím tie švédske debny, budem chodiť, behať a... Dokázala som to!“ opisuje Ľubica situáciu, keď pochopila silu viery vo vlastné sily. „Samozrejme, spätne si uvedomujem, že to bolo riskantné, pretože mi chýbal pud sebazáchovy. Pochopila som však, že všetko na svete sa dá.“

„Študovala som na strednej škole v Bystrici, neskôr v Bratislave, kam sme sa presťahovali. Skončila som Filozofickú fakultu Univerzity Komenského, angličtinu a slovenčinu, snažila som sa študovať aj filozofiu, ale pre ťažký úraz hlavy na lyžovačke mi to nevyšlo. Po skončení školy som pracovala v Slovenskej akadémii vied, neskôr na ministerstve školstva. Opravovala som listy po úradníkoch, pracovala som aj v STV,“ spomína na minulé storočie Ľubica. „Po revolúcii som sa dostala do Veľkej Británie, kde som začala študovať ezoteriku. Po návrate domov mi napadlo otvoriť si prvú bratislavskú „veštiareň“, na čo som dokonca dostala živnostenský list! Bola som vlastne prvá oficiálna čarodejnica v Československu,“ pobaví ju vlastná história.

„Keď sa mi narodil prvý syn Patrik, môj život sa zmenil. Pre nešťastnú náhodu zostal ochrnutý a ja som začala hľadať možnosti a spôsoby, ako mu pomôcť,“ odhaľuje Somezeda kruté rany osudu, s ktorými sa musela popasovať. „Cvičili sme Vojtovou metódou, začala som sa učiť rôzne druhy masáží. Nechcela som, aby ležal do konca života. Dnes môj Patrik normálne rozpráva, číta, píše, chodí, krásne kreslí... Žiaľ, nie je ani postihnutý, ani nepostihnutý, zostal na akomsi medziposchodí, z čoho je dosť nešťastný. Práve pri ňom som sa však naučila veľa zaujímavých vecí, ktoré som sa rozhodla nenechať si len pre seba. So zdravotnými problémami musela bojovať aj moja dcéra Gabika a dnes stojí predo mnou nová, ťažká otázka zmyslu života,“ stíchne a zamyslí sa.

„Človek rovnako vychováva svoje deti a trápi sa, že sa jedno ocitne na rázcestí. Môj najmladší syn skĺzol do problémov, drogy sú svinstvo... Nemám dôvod byť optimistka. Ak si však niekto myslí, že dieťa sa do takýchto problémov dostane z nejakého nedostatku lásky alebo čoho, nie je to tak. Dnes už viem, že je to o originalite a jedinečnosti každého človeka.“

Tohto Pytagorovho presvedčenia sa drží aj Ľubica Lehotská, ktorá tvrdí, že každý z nás má svoj číselný kód ukrytý v dátume narodenia. Práve vďaka nemu sa dajú určité udalosti v živote človeka predvídať a zmeniť. „Archetypológia je naša teória, ktorá je na 99 percent presná, a je dôkazom toho, že si človek riadi a robí svoj osud sám,“ tvrdí nám Somezeda a zároveň prakticky predvedie, ako taký výpočet vyzerá. „Dajú sa z neho interpretovať naše vzťahy, ambície, povaha a životné východiská. Človeku osud nikto neprogramuje. Sú však určité veci, ktoré musí prekonať, aby sa dostal ďalej. A narodí sa toľkokrát, kým to nedokáže. Neprišla som na nič nové, len to staré som obohatila o niečo vlastné,“ tvrdí tarotová veľmajsterka.

„Problémy si robíme sami. Tým, že ich neriešime, ich komplikujeme, vytvárame takzvaný osud, a keď nás pohltí, potom hľadáme zázraky. Ľudia sa nemajú zaoberať tým, čo sa stalo, ale tým, čo už je,“ pokračuje Somezeda. „Všetky zázraky, ktoré sa mi v živote podarilo uskutočniť, a to bude sklamanie pre všetkých, som uskutočnila hlbokou vierou v seba a absolútnou koncentráciou. Ani jeden zázrak nebol žiadnym špeciálnym vnuknutím... Napríklad tarot. Pokiaľ som nepochopila jeho filozofiu, myslela som si, že sú to len hlúpe karty, z ktorých niekto háda osud. Dnes už viem, že filozofi a veľkých Arkán je dokonalá, len ju človek musí pochopiť do absolútnej hĺbky.“

<strong>Academia Arkana de Tarot</strong>

Ľubica Lehotská si je vedomá, že nešťastní ľudia hľadajú akúkoľvek pomoc a sú ochotní zaplatiť akékoľvek peniaze. „Človek si myslí, že za peniaze si kúpi dobrý osud. A toto šikovne zneužívajú rôzni šarlatáni, ktorí sú schopní z ľudí vytiahnuť desaťtisíce... Preto sme pred desiatimi rokmi založili školu Academia Arkana de Tarot, aby ľudia chodili k profesionálom, ktorí svojmu „umeniu“ rozumejú. Náplňou štúdia je okrem iného náročné a drastické trojročné duševné vyzliekanie sa.“ Dodáva, že nie sú klasickou školou zaradenou v sieti, ale študentov naučia veľa, aby dokázali ľuďom pomáhať. Každý si však tak trochu môže pomôcť aj sám. „Mám jedno veľmi jednoduché čaro, ktoré stopercentne funguje. Stačí si len každé ráno povedať: Zaslúžim si len to najlepšie. Ak to dokážete niekoľkokrát po sebe a začnete tomu vnútorne veriť, život sa zmení k lepšiemu,“ prezradila nám na záver svoj zdroj pozitívnej energie Somezeda.

Čarodejnica

Plus TV

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 9. januára 2025

Peter Nagy si so Zuzanou Smatanovou struhol duel v šatni.

Režisér Zdeněk Troška si zaspomínal na Helenu Růžičkovú.

Výber pre vás