Moderujem reláciu Dobré správy zo ŽIVOTA, ktorá je zameraná na silné a inšpiratívne príbehy. Otvárame témy, ktoré nie sú vždy ľahké na počúvanie. Diváci nám píšu, že sa vďaka tomu necítia byť sami. Vtedy viem, že robím niečo správne.

Kristína Filová

V noci išla spať s tým, že ju o pár hodín čaká ďalší obyčajný deň. Lenže 24. februára v skorých ranných hodinách jej klopal kamarát na dvere. "Vypadni odtiaľto, vojna sa začala," kričal. Alina Nesterova z Kyjeva však tomu vôbec nechcela veriť. "Si blázon, je 21. storočie, o akej vojne to hovoríš?" opýtala sa ho.

Lenže o malú chvíľu to zbadala na vlastné oči. Doteraz si pamätá príhovor Vladimira Putina k ruským jednotkám a výbuchy v ich okolí ju hneď vtiahli do reality. Museli sa skryť v podzemnom kryte pred bombami. "Bolo to napäté, ale za dva dni, ktoré sme strávili v bunkri, sme sa stali rodinou," povedala pre BBC. "Všetci sa o seba starali, chlapi chodili po jedlo, dievčatá varili, striedali sme sa a spali na zemi."

S kamarátmi neskôr dospeli k jasnému záveru - musia odísť. Vyrazili vlakom do Ľvova, cesta trvala 12 hodín. Odtiaľ išla do Rumunska, následne do Francúzska a nakoniec úspešne dorazila do Spojeného kráľovstva. Veľkým potešením pre ňu bolo, že si tam našla rovnakú prácu, akú mala aj doma. „Teraz mám prácu v MasterChef UK,“ povedala. "Je to podobné ako v mojej ukrajinskej práci MasterChef, ale teraz som v produkčnom tíme, na Ukrajine som pracovala v oddelení potravín. Naozaj milujem túto prácu," dodala spokojne.

Nový domov si našla u hostiteľskej rodiny Homes for Ukraine v Basingstoke a Británia krajina sa stala jej útočiskom. "Milujem Veľkú Britániu, je taká bezpečná, dala mi pokojnú oblohu," povedala. Lenže v živote nie je všetko ideálne a predsa sa jej prihodili nepríjemnosti.

Článok pokračuje na ďalšej strane...

Hoci získala Alina svoju milovanú prácu a skvelý domov, stalo sa jej niečo zlé. Je v pravidelnom kontakte s rodičmi, ktorí zostali na Ukrajine. Komunikujú spolu každý deň, každú hodinu, no nejakí chlapci na bicykloch jej ukradli telefón. "Našťastie si pamätám čísla mamy a otca," povedala.

"Posielala som správu rodičom, keď som sa vracala z práce a oni mi vytrhli telefón z ruky," opísala danú situáciu. Veľmi ju to zamrzelo, pretože v ňom mala všetky spomienky a iné dôležité informácie. "Všetky moje spomienky - moja posledná fotka z bunkra, moja posledná fotka s mojimi priateľmi," dodala smutne.