Sfarbenie zvierat v prírode je veľmi zaujímavé. Pri živočíchoch sa môžeme stretnúť s mnohými odtieňmi rôznych farieb. Napriek tomu, že niektoré živočíchy nosia na tele paletu rozličných farieb, čisto biele alebo čisto čierne zvieratá sú pre mnohých fascinujúce a odjakživa priťahovali pozornosť vedcov i laikov.

Biele jedince mnohým pripadajú čisto a posvätne, čierne strašidelne a podivne. V prírode to však takto sfarbené jedince majú veľmi ťažké, pretože sú ľahkou korisťou pre predátory. A ak sú predátormi, ani to nie je výhra, pretože ich korisť často spozoruje oveľa skôr, ako sa o niečo pokúsia.

Medzi najznámejšie poruchy sfarbenia zveri patrí albinizmus. Je to vrodená porucha, ktorá sa vyznačuje nedostatkom alebo úplnou absenciou pigmentu. Prejavuje sa bielym sfarbením srsti a červenými očami.

Albinizmus je porucha, keď organizmus nedokáže produkovať látku, ktorá sa nazýva melanín a spôsobuje pigmentové sfarbenie pokožky, srsti, peria alebo šupín.

Albíny, ako sa označujú živočíchy s touto poruchou sfarbenia, sa nachádzajú medzi všetkými predstaviteľmi zvieracieho sveta, najčastejšie však v prípade cicavcov. Predpokladá sa, že z každých 10 000 cicavcov je jeden albín, čo znamená, že bielo sfarbené zvieratá sú v prírode vzácne.

Byť albínom v divočine nie je jednoduché. Takéto sfarbenie (okrem polárnych oblastí) má svoje úskalia a riziká, šelmu s touto poruchou odhalí korisť rýchlejšie a bielo sfarbené jedince zas rýchlejšie zbadajú predátory. Zvieratá, ktoré trpia albinizmom, sú tiež často vylúčené zo svojho spoločenstva, čriedy, svorky, stáda či inej skupiny.

V niektorých kultúrach či krajinách sa albínske zvieratá vysoko cenia. Severoamerickí Indiáni uctievali biele bizóny, ktoré pre nich predstavovali symbol moci a šťastia. Extrémne zriedkavým javom sú biele slony. Medzi pôvodnými obyvateľmi Indie sú slony s bielou kožou veľmi uctievané práve pre svoju vzácnosť. Navyše ich stotožňujú s božskými bytosťami.

Jedným z príkladov porúch sfarbenia je aj melanizmus. Spôsobuje tmavé až čierne sfarbenie srsti a vo výnimočných prípadoch je viditeľná aj pôvodná kresba tela. Na rozdiel od albínov majú jedince s melanizmom väčšiu šancu na prežitie v prírode – nie sú také nápadné a sú odolnejšie proti UV žiareniu.

Melanín sa tvorí v melanozómoch a melanocytoch, ktoré sa nachádzajú medzi základnými bunkami pokožky, a potom je transportovaný do susedných buniek. Takto sa dostáva do celej plochy pokožky.

Výhodou tmavých zvierat je ich menšia zraniteľnosť v noci, pretože lepšie splývajú s okolím. Dokážu sa jednoduchšie zamaskovať pred nepriateľmi.

Melanizmus je recesívna črta, čo znamená, že obaja rodičia musia nosiť gén, aby sa mohol takýto jedinec narodiť. Genetický výskum naznačuje, že melanizmus pochádza z mutácie v géne, ktorá spôsobuje tmavé sfarbenie.

Jedným z najznámejších druhov zvierat, pri ktorom je melanizmus pomerne častý, je leopard škvrnitý. Predpokladá sa, že z celosvetovej populácie leopardov môže približne jedenásť percent trpieť melanizmom. Najviac čiernych leopardov žije v južnej Ázii, kde im husté dažďové pralesy poskytujú počas lovu veľkú výhodu.

Melanistické jedince sa častejšie vyskytujú najmä v tropických vlhkých zalesnených oblastiach. Pri dopade svetla v určitom uhle je na nich napriek čiernej srsti viditeľný vzor tvorený škvrnami a rozetami. Čierne jedince sa vyskytujú aj v prípade jaguára amerického a veľmi zriedkavé a vzácne sú aj pumy americké.

Pri tigroch sa ojedinele vyskytujú jedince s hnedočervenou hlavou a hnedočiernou srsťou, nejde však o skutočný melanizmus. Čierne jedince neboli pozorované ani v prípade levov.

V posledných dvoch storočiach sú však často pozorované prípady takzvaného priemyselného melanizmu, keď sa zvieratá prispôsobujú zmeneným životným podmienkam. Prípad priemyselného melanizmu prvýkrát zaznamenali v Anglicku koncom 70. rokov 19. storočia.

Drsnokrídlovec brezový (Biston betularia) je motýľ, ktorý sa v literatúre o evolúcii často uvádza ako moderný príklad postupujúcej evolúcie. V minulosti sa častejšie vyskytovala svetlejšia forma tohto motýľa než tmavšia. Svetlejšia forma dobre splývala so svetlejšou farbou kmeňov stromov, čo motýľa lepšie chránilo pred vtákmi.

Kmene stromov však následkom dlhoročného znečistenia v priemyselných oblastiach stmavli. Tak sa svetlá farba stala pre motýle nevýhodná, lebo ich vtáky ľahšie zbadali a ulovili.

Následkom toho mal tmavší variant drsnokrídlovca brezového väčšiu šancu na prežitie, lebo vtáky ho na tmavom pozadí stromov znečistených sadzami ťažšie rozpoznávali. A tak v prírode veľmi rýchlo prevládol nad svetlejšou formou.

Albíni medzi zvieratami: Kvôli dedičnej chorobe zvádzajú boj o život, z ktorých sa stanú ľahké koristi?

Plus TV

Rytmus oslávil narodeniny, Jasmina mu pripravila prekvapenie v posteli

Novoročný pozdrav od našej prvej miss Ivany Christovej.

Meghan, manželka princa Harryho, hlási veľkolepý návrat.

Výber pre vás