Jeho objav vzbudil záujem psychiatrov, mystikov, rockových hviezd, ale i vedcov, vyvolal masový ošiaľ, ale aj paniku. Jedni ho ospevovali pre dvere, ktoré im otvoril k iným svetom, iní sa prepadli do pekla duševnej choroby, z ktorej sa už nepozbierali. Dnes zakázaná psychoaktívna droga LSD mala pomáhať pacientom, ale v šesťdesiatych rokoch sa medzi deťmi kvetov rozšírila tak, že na to mnohí doplatili. Ako skonštatoval sám jej objaviteľ, ktorý s ňou mnohokrát experimentoval, užívať by sa mala len pod lekárskym dozorom a v určitých podmienkach, inak môže narobiť veľké škody. Albert Hofmann ešte ako storočný tvrdil, že LSD treba na medicínske účely zlegalizovať, podobne ako je to s morfiom.

Albert Hofmann sa narodil pred 110 rokmi - 11. januára 1906 vo švajčiarskom Badene. Bol prvým dieťaťom zo štyroch, ktoré sa narodili nástrojárovi Adolfovi Hofmannovi a jeho manželke Elisabeth. Keďže rodičia boli pomerne chudobní, Albertovi zaplatil školy jeho krstný otec. Mladík vyštudoval chémiu na Zürišskej univerzite, kde sa venoval prevažne chémii rastlín a živočíchov. A fascinujúci svet botaniky ho priviedol aj k jeho ďalším objavom.

Hofmann získal miesto vo farmaceuticko-chemickom oddelení firmy Sandoz v Bazileji ako spolupracovník profesora Arthura Stolla. Najprv sa podieľal na ďalšom získavaní účinných látok zo scily prímorskej, neskôr sa rozhodol venovať svoju pozornosť námeľu, teda hube kyjaničke purpurovej, ktorá parazituje na raži, a alkaloidom, ktoré obsahovala. To, že námeľ má v istých množstvách liečivé účinky a v istých spôsobuje smrť, sa vedelo už v stredoveku. Známe boli aj správy o hromadných otravách, keď sa námeľ dostal do múky a chlebom sa otrávili stovky ľudí.

Profesor Stoll Hofmanna varoval, že sa púšťa do ťažkej práce. Účinnú látku na farmaceutické účely sa z námeľa podarilo izolovať až americkým vedcom W. A. Jacobsovi a L. C. Craigovi. Šlo o kyselinu lysergovú. V tridsiatych rokoch potom viaceré laboratóriá hľadali spôsob, ako z nej izolovať a syntetizovať konkrétne zložky. Medzi nimi aj to, v ktorom pracoval Hofmann. Šestnásteho novembra 1938 sa mu podarilo získať jeden z derivátov kyseliny lysergovej – LSD-25, čiže dietylamid kyseliny D-lysergovej. Predpokladal, že by táto látka mohla liečiť respiračné a obehové ťažkosti. Keď ju poslal kolegom na farmakologické testy na zvieratách, nezistili nijaké špeciálne účinky, všimli si však, že zvieratá boli počas narkózy nepokojné. Keďže testy nič svetoborné neukázali, zastavili ich.

Hofmann sa potom venoval ďalšiemu výskumu, ale po piatich rokoch sa rozhodol, že predsa len opráši LSD. Zopakoval preto jeho syntézu, no počas poslednej fázy procesu zrazu musel prestať. Cítil sa totiž veľmi zvláštne. Profesorovi Stollovi o tom podal písomnú správu: „Minulý piatok 16. apríla 1943 som bol prinútený prerušiť prácu v laboratóriu a odísť domov. Bol som značne nepokojný a cítil som mierny závrat. Doma som si ľahol a ponoril sa do nie nepríjemného, ako keby intoxikovaného stavu charakterizovaného extrémne stimulovanou predstavivosťou. V stave podobnému snu, so zavretými očami (pretože slnečné svetlo sa mi zdalo prisilné), vnímal som nepretržitý prúd fantastických obrazov, výnimočných tvarov s intenzívnou kaleidoskopickou hrou farieb. Asi po dvoch hodinách tento stav pominul.“

Hofmann, ktorý vždy dbal na bezpečnosť pri práci v laboratóriu, nechápal, čo tento stav spôsobilo, a vydedukoval, že to mohlo spôsobiť práve LSD, ktoré sa pravdepodobne vstrebalo do jeho tela cez pokožku na končekoch prstov alebo vdýchol výpary pri pokuse. Jeho množstvo však muselo byť minimálne, takže predpokladal, že látka je mimoriadne účinná. Ďalšie pokusy urobil o tri dni, v pondelok 19. apríla, sám na sebe. O 16.20 hod. rozpustil vo vode 0,25 miligramu LSD a vypil ho. Nápoj bol bez chuti. O piatej už pocítil spomínané účinky a odišiel domov v sprievode svojho asistenta na bicykli. Medzi šiestou a ôsmou večer mal krízu. Podľa jeho zápiskov mu účinky priniesli silné halucinácie. Milá suseda, ktorá mu priniesla mlieko, sa v nich premenila na hnusnú čarodejnicu a on sám mal pocit, že je prenesený do iného priestoru a času. Mal pocit, že sa zblázni alebo zomrie.

Hofmann potom pokračoval v štúdiu halucinogénnych látok, ktoré sa nachádzali v mexických hubách a iných rastlinách užívaných prírodnými národmi. Dokonca sa mu podarilo vyrobiť psilocybín, psychoaktívnu látku vo viacerých „magických hubách“.

Píše v nej o nekritickej oslave účinkov LSD, z ktorých vzniklo mylné presvedčenie, že ho stačí užiť a človek dosiahne osvietenie a zázračnú transformáciu. Ibaže chaotické experimenty s LSD sa bez patričného lekárskeho dohľadu často končili ako tzv. bad trip – halucinácie boli extrémne desivé, až paranoické a končili sa nehodami, aj smrteľnými. To, že LSD masívne propagovali a nebolo vo väčšine krajín na zozname zakázaných látok, i to, že jeho výroba bola lacná, spôsobilo v šesťdesiatych rokoch jeho masové rozšírenie.

Obrovský prienik LSD na drogovú scénu znamenal pre firmu Sandoz ako majiteľa patentu množstvo problémov. Obracali sa na ňu inštitúcie z rôznych krajín, hlavne úrady na kontrolu liečiv, a vyžadovali podrobné správy o tejto látke a odpovede na stovky otázok. Vtedy Hofmannovi jeho šéf profesor Stoll povedal: „Bol by som radšej, keby ste to LSD neobjavili.“ Sám Hofmann si vtedy kládol otázky, či pozitívne účinky LSD prevýšia nebezpečenstvo, ktoré vzniká pri jeho zneužívaní. Navyše LSD z čierneho trhu malo neznámy pôvod a neisté zloženie. „Ostatné moje látky mi nepriniesli také problémy a ťažkosti. Neboli to problémové deti, keďže im chýbali extravagantné vlastnosti vedúce k zneužitiu, vyvinuli sa z nich terapeuticky hodnotné lieky.“

LSD vyskúšalo množstvo svetových hviezd, nechýbali medzi nimi členovia The Beatles (okrem vPaula McCartneyho), filmový herec Cary Grant dostával LSD počas psychoterapie od svojho lekára a spisovateľ Ken Kesey sa ako pokusný králik zúčastnil na legálnej štúdii, ktorá skúmala účinky psychoaktívnych látok, ako boli LSD, psilocybín, meskalín a ďalšie. LSD vzbudilo záujem aj americkej tajnej služby. Táto psychoaktívna droga sa testovala a neskôr vyrábala i v Československu, v roku 1961 ju syntetizovali v pražskom výskumnom ústave a od roku 1963 ju aj vyrábali. LSD nakoniec vo väčšine krajín zakázali, v Spojených štátoch v roku 1966, vo Švajčiarsku v roku 1973. Rovnako sa zastavili všetky lekárske štúdie. V Československu s LSD experimentovali až do roku 1974.

Hofmann pracoval v Sandoze až do roku 1971, keď odišiel do dôchodku z pozície riaditeľa výskumu oddelenia prírodných produktov. Na dôchodku bol členom výboru Nobelovej ceny a viacerých medzinárodných spoločností.

Na sté výročie jeho narodenia usporiadali vo Švajčiarsku medzinárodnú konferenciu o LSD, na ktorej sa vyjadril, že by bol rád, keby sa LSD na výskumné účely zlegalizovalo. Albert Hofmann zomrel vo Švajčiarsku 29. apríla 2008 ako stodvaročný.

<div id="_mcePaste" style="position: absolute; left: -10000px; top: 353px; width: 1px; height: 1px; overflow: hidden;">LSD distribuujú na takýchto papierikoch.</div>

Otec LSD Albert Hofmann do konca života dúfal, že jeho objav zlegalizujú

Plus TV

Moderátorke Jane Hospodárovej to ide aj na parkete.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 2. januára 2025

Lenku Šóošovú pred príchodom nového roka potrápila choroba.

Výber pre vás