Vedci, ktorí sa zaoberajú výskumom starého ľadu, vravia, že je to pre nich otvorený trezor, v ktorom je ukrytá nielen minulosť, ale aj budúcnosť našej planéty.

Najväčšie zásoby ľadu sú uložené na dvoch protiľahlých koncoch sveta, kde sa rozkladajú nekonečné večne zamrznuté pustiny pokryté večným ľadom. Na severe je to zamrznuté more nazývané Arktída, na opačnom konci zemegule, na juhu, je večným ľadom pokrytý kontinent Antarktída.

Mrazivý sever a jeho ľadovú prikrývku ako prví opísali pred vyše 2 000 rokmi grécki učenci, ktorí dali týmto nehostinným končinám meno Arktos. Starí Gréci boli presvedčení o tom, že ak existuje chladný sever, musí existovať rovnako chladný juh. A nemýlili sa. Tomu dali meno Antarktos.

Ohrozené mestá

Glaciológovia už dávno vyrátali, že kontinentálne a horské, najmä himalájske a alpské ľadovce, zaberajú 10 percent zemského povrchu. Ich význam pre ľudstvo a globálnu klímu je jednoducho nedoceniteľný. Okrem iného aj preto, že je v nich sústredených až 75 percent objemu všetkej sladkej vody na zemi. Keby sa pri rastúcom otepľovaní atmosféry roztopili ľadovce pokrývajúce Antarktídu a Grónsko, hladina svetových oceánov by stúpla najmenej o 65 metrov.

Mnohé pobrežné mestá by navždy zmizli zo zemského povrchu. New York, Amsterdam, Barcelona, Valencia, Alexandria, Petrohrad, Helsinki, Hamburg... V Antarktíde skúmajú ľad a s ním súvisiace klimatické procesy tisícky vedcov, legendárna je výskumná Amundsenova-Scottova stanica na južnom póle. Ľad je tu hlboký až 3 kilometre, vedci z celého sveta ho prevŕtavajú sondami, aby sa dopátrali k informáciám o histórii tohto zamrznutého kontinentu.

Tie im prezradili, že pred 250 miliónmi rokov tam po ľade nebolo ani stopy, na týchto miestách žili dinosaury, čomu dnes až ťažko uveriť. Pri dnešnom topení ľadovcov a ich drastickom úbytku znie dosť neuveriteľne aj to, že pred 18 000 rokmi pokrývala ľadová prikrývka bezmála tretinu Zeme.

„Dnes je to už len 10 percent. Keď k nim prirátame severské oblasti s trvalo zamrznutou pôdou, ľad dnes ovláda asi štvrtinu planéty,“ tvrdí geologička a autorka mnohých vedeckých publikácií vo svojom vednom odbore Angelika Jung-Hüttlová.

Tvrdé ako oceľ

Mnohí vedci dokonca považujú ľad za jednu z najdôležitejších hmôt na svete, ktorá má mnoho funkcií. Svojou úžasnou silou tvorí tvar povrchu našej planéty, jeho dielom sú aj najväčšie horské údolia, na mnoho kilometrov dokážu obrovské ľadovce prenášať horniny, vody pri ich topení vytvárajú dravé rieky.

Ľadovce sa podieľajú aj na vytváraní klímy, ich biely povrch odráža veľké množstvo slnečných lúčov naspäť do vesmíru. Zlú skúsenosť s ľadom majú na Slovensku aj poľnohospodári, ktorým ľadové krupobitie neraz dokáže v priebehu niekoľkominútovej búrky zničiť aj celú úrodu. V Bavorsku, v podhorí tamojších Álp, si dodnes pamätajú na skazu, ktorú im spôsobilo krupobitie v roku 1984. Najväčšie krúpy mali váhu až 30 dekagramov a priemer 10 centimetrov.

Škody na úrode, domoch a autách vyčíslili poisťovne na tri miliardy západonemeckých mariek. Tvrdosť ľadu vo veľkej miere závisí aj od jeho teploty, čím je teplota nižšia, tým sú ľadovce tvrdšie. Pri nulovej teplote majú ľadovce tvrdosť sadry, pri mínus 25 stupňov Celzia dosahuje ľadovec až tvrdosť ocele.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Ilustračná snímka

U nás šok, v zahraničí trend. Tieto známe tváre otehotneli vo vyššom veku

Populárne články
Deti z domu smrti

Bábätká z paneláka smrti: Ako sa darí deťom, ktoré prežili výbuch v prešovskej bytovke?

Pán hlas: Emanuel Romančík

Osud bol k nemu krutý: Romančíkove herecké úspechy vyvažovali tragédie v rodine

Tesne pred päťdesiatkou sa stane mamou vytúženého dieťatka.

Moderátorka sa v 49 rokoch prvýkrát stane mamou. Čo si o jej tehotenstve myslí odborník?

Skladba k výročiu smrti Jána a Martiny.

Si tu s nami, Ján: Umelci si uctili pamiatku zavraždeného novinára krásnym gestom

Alessandra Ambrosio

Tvár Victoria‘s Secret sa športoviskám oblúkom vyhýbala. Čo zmenilo jej názor?

TV

Škodí televízia pamäti?

Zobraziť viac
Diskusia