Má dĺžku 14 centimetrov a svieti. Vedci len pred pár dňami opísali nový druh žraloka, no stretnutia s ním v oceáne sa vôbec nemusíte obávať. Žije 300 metrov pod hladinou a zaujme nielen svojou dĺžkou, ale aj malými žľazami v blízkosti predných plutiev, z ktorých vylučuje svetielkujúcu tekutinu. Tú šikovne využíva na lákanie svojich obetí. Vydávajú sa za svetlom, nevediac, že na ne v tme nepozorovane číha drobný predátor.

Tohto minižraloka, ktorého príznačne nazývajú americký vreckový žralok, objavili vo vodách Mexického zálivu už v roku 2010, no až teraz ho klasifikovali. V moriach má zatiaľ jediného známeho kolegu z druhu „vreckových“, 40-centimetrového žraloka s vedeckým názvom Mollisquama parini.

Podľa štúdie švédskych vedcov by sa Alzheimerova choroba mohla dať v blízkej budúcnosti odhaliť pomocou jednoduchého krvného testu už v počiatočných štádiách ochorenia. Významný pokrok by uľahčil štúdium tejto komplikovanej choroby, ktorá vyvoláva medzi vedcami ešte stále mnoho otáznikov.

Doteraz sa totiž stopy ochorenia overovali analýzou mozgovomiechového moku. V súčasnosti ide o pomerne spoľahlivý test, no odoberanie moku je nepríjemný a tiež relatívne nebezpečný zákrok. Pravdou však zostáva, že Alzheimerova choroba je nevyliečiteľná. Zjednodušene vzniká vtedy, keď už organizmus nedokáže z mozgu upratať „neporiadok“, ktorý je výsledkom bežných metabolických procesov. Podrobný model vzniku a priebehu vedci však stále nepoznajú.

Švédskym vedcom sa podarilo odhaliť chorobu s presnosťou 80 percent, teraz ich čaká testovanie ešte väčšej vzorky pacientov. V prípade, že by sa krvné testy osvedčili ako spoľahlivý model testovania, mohli by prispieť k podrobnejšiemu výskumu ochorenia a k jeho včasnejšej diagnóze. V súčasnosti sú k dispozícii lieky, ktoré v istých prípadoch chorobu spomaľujú, nádejou je, že ak by sa diagnóza určila skôr, ich účinok by mohol byť úspešnejší.

Doteraz sa predpokladalo, že v spoločenstvách veľkých ľudoopov, akými sú gorily či šimpanzy, chýbala naša sociálna zložitosť. Ľudia nezostávajú iba v kruhu svojej najbližšej rodiny, tvoria sociálne väzby, ktoré sa celý život rozširujú. Podľa vedcov ľudia rozoznávajú a pamätajú si podrobnosti až o 1 000 jedincoch! A ľudoopy v tom výrazne zaostávajú. No nie až tak... Výskumníci, ktorí v Kongu dlhé roky pozorovali gorilie skupiny, si všimli, že ani ony netrávili čas len v kruhu najbližších.

Gorilie rodiny udržiavali kontakt aj so vzdialenejšími príbuzným, ako sú bratranci, tety či starí rodičia. Čo vedcov zaujalo ešte viac, bolo, že jedince sú v styku priemerne s ďalšími 39 gorilami, ku ktorým nemali žiadny príbuzenský vzťah. Takto sa stretávali aj jedince, ktoré mali spoločný znak – napríklad slobodné samce. Analýza vedeckého tímu ukázala, že viac ako 80 percent blízkych vzťahov medzi gorilami bolo medzi jedincami so vzdialenejšími rodinnými väzbami alebo dokonca z úplne odlišných „rodín“.

Na boj so zákernou rakovinou si vedci prizvali hlavonožce. V zatiaľ úspešnom výskume zistili, že tmavý atrament, ktorý sépie produkujú s cieľom vystrašiť ohrozujúceho predátora, obsahujú nanočastice so schopnosťou potláčať rast rakovinových nádorov u myší. Tieto nanočastice pozostávajú vo veľkej časti z melanínu, aminokyselín, monosacharidov, kovov a ďalších zlúčenín a v tumoroch dokážu modifikovať imunitnú funkciu.

Výskum ukázal, že v kombinácii s ožarovaním môžu rastu nádoru úplne zabrániť. „Našli sme prírodné nanočastice z atramentu sépie s dobrou biokompatibilitou, ktorá môže efektívne doplniť imunoterapiu nádoru a fototermálnu liečbu. Toto zistenie by mohlo byť inšpiráciou na rozsiahlejší výskum prírodných materiálov na lekárske účely,“ vyjadril sa člen vedeckého tímu.

Vedeli ste, že v Číne má viac ako 40 percent ľudí druhú stoličku v spodnej čeľusti s tromi koreňmi? Že čo je na tom zvláštne? Ak by vám zubár vytrhol tú vašu, s takmer 100-percentnou pravdepodobnosťou bude mať len dva. V moderných neázijských populáciách Homo sapiens má takú stoličku približne 97-99 percent jedincov. Ázijská oblasť je na tom výrazne rozdielne. Vedci sa donedávna domnievali, že tento znak je súčasťou špecifického vývinu nášho druhu, no teraz zistili, že to tak úplne nie je.

V čínskej jaskyni Sia-He vedci objavili stoličku denisovana, archaického človeka obývajúceho oblasť pred 160-tisíc rokmi, ktorá má tri korene. Denisovania patria do skupiny takzvaných „archaických ľudí“, čo sú viaceré druhy rodu Homo, ktoré existovali počas alebo ešte pred nástupom Homo sapiens. Vedci nájdenie stoličky denisovana považujú za dôkaz, že rané ázijské populácie Homo sapiens sa s týmto iným druhom krížili a trojkoreňové stoličky sú dedičstvom po týchto archaických predkoch.

Stále udivuje záhadou, ako mohli ľudia viac ako 2 500 rokov pred naším letopočtom postaviť niečo také veľkolepé. Stonehenge je aj dnes obľúbeným predmetom skúmania. Kým vedci postupne odhaľovali, na aké rôzne rituály v priebehu svojej existencie miesto slúžilo, nemenej ich zaujíma skutočnosť, ako tento monument dokázali vybudovať.

Najnovšia štúdia naznačuje, že pri budovaní hrala dôležitú úlohu aj bravčová masť. Archeológovia už dávnejšie v neďalekej oblasti Durrington Walls objavili časti nádob, na ktorých našli pozostatky bravčového tuku. Pôvodná teória pracovala s myšlienkou, že v nich pripravovali jedlo pre stovky staviteľov Stonehengeu. V takomto prípade by však mäso muselo byť nakrájané na menšie časti, v oblasti však boli náleziská celých kostier ošípaných so znakmi spálenia, čo skôr nahráva teórii, že ich pripravovali v celku.

Vedci preto v časopise Antiquity predpokladajú, že nádoby mali len na zadržanie bravčovej masti a následne ju používali na mazanie drevených saní, na ktorých vozili aj 30-tonové monolity tejto významnej archeologickej pamiatky.