Sú najznámejšími veľkonočnými vajíčkami, zároveň klenoty medzi klenotmi. Vyrobené zo zlata, striebra a z platiny, zdobené perleťou, briliantmi a ďalšími drahými kameňmi – Fabergého vajíčka.

Aj ruský cár Alexander III. dodržiaval tradície pravoslávnej cirkvi a na Veľkú noc chcel obdarovať svoju manželku cárovnú Máriu Fjodorovnu ozdobeným vajíčkom. No predstavoval si, že by malo byť čímsi výnimočné. Podarilo sa.

V roku 1885 oslovil mladého zlatníka a klenotníka Carla Petra Fabergého a ten pre Alexandrovu manželku vyrobil prvé slávne veľkonočné vajíčko. Povrch bol z bieleho smaltu, posiaty rubínovými ružami, znútra bolo zlaté. Po jeho otvorení prišlo prekvapenie.

Vnútri sedela na rozliatom zlatom žĺtku miniatúrna zlatá sliepočka s rubínovými očami, v tele mala rubínovú repliku cárskej koruny a malé rubínové vajíčko – prívesok. Cárovná bola očarená. Tento skvost sa jej tak zapáčil, že odvtedy mal Carl Fabergé zákazku na veľkonočné vajíčko každý rok.

Predurčený osud

Carl Fabergé sa narodil v roku 1846 v Petrohrade. Po otcovi Rus, po matke Francúz. Jeho otec Gustav Fabergé vlastnil v meste nad Nevou úspešnú zlatnícku dielňu.

Malý Carl mal osud predurčený – byť pokračovateľom rodinnej zlatníckej tradície. Na to rodičia zamerali aj jeho štúdium. V Petrohrade získal základné vzdelanie v nemeckej škole, v Drážďanoch nastúpil na obchodnú akadémiu.

Vo vzdelávaní pokračoval na vychýrenej zlatníckej škole v Hanau. To bola akademická pôda, no skúsenosti sa rozhodol zbierať i v praxi. Precestoval Taliansko, Francúzsko, Anglicko, učil sa starobylými i novými spôsobmi spracúvať vzácne kovy a drahé kamene.

Keď sa v roku 1872 vrátil z Európy do Petrohradu, prevzal otcovu dielňu. Mal 26 rokov a závratnú kariéru pred sebou. V tom istom roku sa oženil s Augustou Jacobs a ich štyria synovia pracovali v dospelom veku takisto v rodinnej firme.

Miniatúry vo vajíčkach

Po vytvorení prvého veľkonočného vajíčka pre cisárovnú Máriu bol v tom istom roku vymenovaný za oficiálneho klenotníka ruského cárskeho dvora. A každý rok – až do roku 1917 – vyrobil pre cárovu rodinu spočiatku jedno vajíčko ročne.

Po smrti Alexandra III. v roku 1894 syn Mikuláš II. pokračoval v začatej tradícii, namiesto jedného však objednával dve. Jedno dostávala jeho matka – ovdovená cárovná Mária – a nosil jej ho Carl Fabergé osobne, druhé bolo pre Mikulášovu manželku Alexandru Fjodorovnu.

Každé vajíčko bolo pre obdarovaného, ale aj darcu prekvapením. Všetky boli vyrobené z drahých kovov – väčšinou zo zlata alebo z platiny a iných vzácnych materiálov – napríklad zo slonoviny.

Zdobili ich perlami, briliantmi, perleťou alebo rôznymi druhmi emailu. Každé sa dalo otvoriť a skrývalo prekvapenie. Niektoré boli umiestnené na zlatých stojančekoch, iné na kolieskach. Ďalšie sa dali rozobrať alebo ukazovali čas.

Nápaditosť pri ich tvorbe akoby nemala hraníc. Fabergé prekonával Fabergého, jeho skvosty boli z roka na rok prepracovanejšie. Okrem kvetinových motívov sa vo vajíčkach ukrývali dokonalé a funkčné miniatúry, ako sú loď, hodinky vykladané diamantmi, hračky, ikony, portréty cárskej rodiny.

Tie najvychýrenejšie mali sofistikovaný mechanizmus umožňujúci pohyb figúrok alebo stavieb či nejakú inú funkciu...

Azda k najkrajším patrí Korunovačné vajíčko. Nachádzala sa v ňom zlatá miniatúra koča, na ktorom sa viezol Mikuláš II. počas svojej korunovácie. Auk- čná sieň Sotheby’s ho ocenila na 24 miliónov dolárov.

Pri výročí Transsibírskej magistrály vzniklo vajíčko s rušňom a piatimi vagónmi – všetko zo zlata. Svet s obdivom hľadel i na ďalšie vajíčko – Jedľovú šišku. Jej modré šupiny na okrajoch zdobili stovky briliantov a vnútri sedel jazdec v zlatom sedle na striebornom slonovi s klami z pravej slonoviny.

Iný skvost nazvaný Zimné vajíčko bol z priesvitného krištáľu, pokrytý platinou a ružovými diamantmi. Vnútri bol umiestnený kôš jarných kvetov. Každý kvet bol vyrezaný z jedného kusa bieleho kremeňa, stonky, tyčinky a piestik boli zo zlatého drôtu, lístky z jadeitu a zelený stred kvietkov z almadínu.

V Rothschildovom vajíčku zasa každú hodinu vykukol kohút, štyrikrát zatrepal krídlami, zakikiríkal a trikrát potriasol hlavou. Boli to najdrahšie hodiny na svete, v roku 2007 sa predali za takmer 9 miliónov libier.

K cenným sa radilo i vajíčko, v ktorom bol kríž svätého Juraja a striebrom tepaná podobizeň cára Mikuláša II. Na uctenie si pamiatky zosnulého cára Alexandra III. stála uprostred vajíčka na podstavci z nefritu jeho zlatá jazdecká socha.

K netypicky poňatým patril zakvitnutý pomarančovník, ktorý obrastal zlaté vajíčko. Korene stromu boli v kvetináči zo zlata a z nefritu, kvitol diamantmi a plody tvorili ametyst a rubín.

Obchodná firma Dom Fabergé mala pobočky v Moskve, Kyjeve, Odese aj Londýne.
Zdroj: Getty Images

Predaj na Stalinov rozkaz

Opísať krásu všetkých nie je možné. Udáva sa, že Fabergého dielňa ich vyprodukovala 70. V roku 1917 hneď po víťazstve boľševikov z cárskych a ďalších súkromných zbierok vyviezli veľký počet do cudziny.

O desať rokov neskôr z finančných dôvodov na Stalinov príkaz režim niekoľko z nich opäť predal za hranice. Počty vyrobených a zachovaných sa preto rozchádzajú.

Pre cársku rodinu ich malo byť 50. Zachovalo sa z nich údajne 46. Historici umenia vedia o osude 43. Poznajú ich majiteľov alebo múzeá, v ktorých sú umiestnené.

Najviac ich zrejme vlastní ruský podnikateľ Viktor Vekselberg. Spolu ich má 15. Deväť z nich získal v roku 2004 zo zbierky tlačového magnáta Malcolma S. Forbesa, ktorú jeho dedičia ponúkli v aukcii. Predstavovala nielen Fabergého vajíčka, ale aj klenoty od tohto slávneho zlatníka.

Vekselberg mal záujem len o vajíčka a hlboko načrel do vrecka. Naznačil, že suma sa pohybovala v rozpätí 90 až 120 miliónov dolárov. Jeho majetok sa odhaduje na 12,5 miliardy dolárov, takže z financií mu príliš neukrojila.

Ku cti mu možno pripísať, že ich priviezol do Ruska, v Petrohrade založil Múzeum Fabergého a medzi exponátmi sú aj veľkonočné vajíčka. Podľa vyjadrenia pre BBC ich nekúpil pre vlastné potešenie, ale pozerá sa na ne ako na dôležitú súčasť ruskej histórie a kultúry.

Ďalších desať sa nachádza v klenotnici moskovského Kremľa, tri v majetku britskej kráľovnej Alžbety II., po jednom vo vlastníctve švédskeho kráľa Carla Gustava, monackého princa Alberta a jedno patrilo i Michaelovi Jacksonovi.

Viacero je v súkromných rukách, ale aj v muzeálnych zbierkach v Amerike. V roku 1990 dostal do daru zlaté veľkonočné vajíčko vyrobené podľa vzoru Fabergého aj Michail Gorbačov po udelení Nobelovej ceny za mier. Nachádza sa v kremeľskej klenotnici.

Cena za luxus

Ani v čase svojho vzniku neboli Fabergého vajíčka lacnou záležitosťou. Najdrahšie bolo zrejme Zimné vajíčko, ktoré stálo 24 600 rubľov, čo bol ročný plat ministra. Neznámy zberateľ zaň v roku 2002 zaplatil 9,6 milióna dolárov. Iné, vytvorené na prelome rokov 1916 – 1917, malo hodnotu 12 840 rubľov.

Ceny boli naozaj vysoké, no nemožno sa čudovať. Vznik jedného vajíčka trval rok a pracovalo sa na ňom v prísnom utajení. Hoci na každom sa skvelo meno Carl Fabergé, on bol skôr dizajnér, vizionár a vynikajúci obchodník.

Remeselná zručnosť a filigránska práca boli doménou hlavných zlatníkov Michaela Perchina, Henrika Wigströma a Erika Augusta Kollina.

U známeho zlatníka pracovalo vyše 500 kvalifikovaných klenotníkov z celého sveta.
Zdroj: Getty Images

Okrem nich u Fabergého pracovalo vyše 500 kvalifikovaných klenotníkov z celého sveta a jeho firma Dom Fabergé mala pobočky v Moskve, Kyjeve, Odese a v Londýne.

V roku 1916 bol jej majetok vyše tri milióny rubľov. Myslelo mu to aj podnikateľsky. Zamestnával len tých najlepších majstrov a ubytúval ich vo svojom dome. Počas celého roka pracovali vo vysokom tempe a s mnohými nadčasmi. Neprekážalo im to, pretože ich mali veľmi dobre platené.

Spočiatku tvorili vajíčka len pre ruskú cársku rodinu, po úspechu na Svetovej výstave v Paríži v roku 1890 trblietavou krásou upútali i škandinávske panovnícke rody a kráľovských panovníkov v Anglicku, Grécku, Bulharsku a v Siame – dnešnom Thajsku. Pre nich dodával i klenoty.

Vlastniť Fabergého vajíčka, vzhľadom aj na ich cenu, bolo v Rusku výsadou šľachty. Tá sa chcela rovnať cárovi. Bola však jedna dáma bez modrej krvi, ktorá túto vymoženosť porušila.

Krásna Barbara Kelch bola majiteľkou siedmich. Daroval jej ich manžel, vlastník zlatých baní na Sibíri. Patrilo jej aj skvostné vajíčko Jedľová šiška. Keď manželstvo stroskotalo, Barbara ich predala parížskemu klenotníkovi.

Neboli to však len luxusné vajíčka, ktoré vychádzali z Fabergého dielne. Majstri zlatníci vyrábali klasické šperky, dekoratívne zvieratká z polodrahokamov, hodiny, šperkovnice, sošky, sväté predmety, drobný strieborný riad; do roku 1917 takmer 200 000 predmetov.

Iba v čase prvej svetovej vojny musela Fabergého firma preorientovať svoju výrobu na vojenskú. Namiesto šperkov prišli na rad náboje do kanónov, riad z mosadze a medi pre vojakov, injekčné striekačky. Azda zo sentimentality pre bojujúcich mužov i suveníry s cárskou tematikou.

Carl Fabergé vyrábal luxusné veľkonočné vajíčka až do revolúcie v roku 1917. S končiacou sa monarchiou prišiel i úpadok jeho firmy. Boľševici mu ju znárodnili. Niesol to veľmi ťažko, čakal ho exil.

Posledným diplomatickým vlakom odchádza do Rigy, zvyšok rodiny do Fínska. Nakoniec sa všetci stretli vo Švajčiarsku. Fabergé sa však už nikdy nespamätal z krivdy, ktorú na ňom spáchal novonastupujúci sovietsky režim.

Zomrel v roku 1920 v Lausanne. Pochovaný je v Cannes, v rodinnej hrobke vedľa svojej matky.

Dom usadený v kalíšku

Slávna značka Fabergé a jej unikáty ani po smrti jej tvorcu nedávajú spávať niektorým fantastom a vytvárajú rôzne repliky a napodobeniny. Azda k najbizarnejším patrí dom v tvare Fabergého vajíčka postavený v Moskve.

Biely betónový základ budovy je navrhnutý ako kalíšok na vajíčka a v ňom je usadený dom – červené vajce s keramickými vonkajšími dlaždicami. Päť izieb sa nachádza na štyroch poschodiach. Dom má vlastné podzemné parkovisko pre štyri autá.

Pôvodne ho dvaja moskovskí architekti navrhli pre Izrael, tam sa však ich projekt nestretol s úspechom, a tak túto zvláštnu stavbu postavili v Moskve. Ktovie, čo by na to povedal pán Fabergé.

Diskusia